Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoZm-2-2013.pdf
PDF · 74.96 KB
No categories available
7CoZm/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Debtinvest Limited, 33 Porter Road, P.O.BOX 3169, PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, zastúpeného Nosko & Partners s.r.o., Námestie SNP 16, 811 06 Bratislava, proti odporcom: 1/ P. B., nar. X.X.XXXX, bytom E.. J. XXX/ XX, XXX XX J. a 2/ M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX J., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 6.228,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18CbZm/5/2012-90 zo dňa 30.4.2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 523,99 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, trovy odvolacieho konania vo výške 30,28 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozsudkom rozhodol o podanej žalobe tak, že návrh zamietol, náhradu trov konania odporcovi nepriznal, náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že nakoľko si odporca nesplnil svoje povinnosti odporca neplnil svoje povinnosti, pristúpil v súlade s čl. II a III k vyplneniu zmenky, pričom doplnil zmenku o zmenkovú sumu 6.228,48 eur. Z návrhu nevyplýva, prečo si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi istinu vo výške až 5.427,82 eur, pretože výška poskytnutého úveru bola 3.319,40 eur a taktiež z jeho podanie nie je možné zistiť, či odporca zaplatiť aspoň nejakú splátku a v akej výške.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Súd má potom za to, že právny predchodca konal v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z., keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prevyšujúcimi úverové istiny, a preto je takýto právny úkon neplatný. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Súd s ohľadom na vyššie opísané skutočnosti, t. j. neoprávnene vyplnenú zmenkovú sumu, vyhodnotil postup navrhovateľa ako nekalú praktiku, a takto vyplnenú zmenku za neplatnú. Preto vychádzajúc z uvedeného návrh navrhovateľa ako nedôvodný, zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Trovy konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajším účastníkom je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pričom podľa jeho stanov je jeho cieľom kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Súd má za to, že vedľajší účastník disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa „ako špecifickou“ zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Daný vedľajší účastník vstupuje do súdnych sporov automaticky zastúpený právnym zástupcom bez toho, aby vedel o akú konkrétnu vec ide a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť, o čom má súd vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd mal za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 150 O.s.p. nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, len čo do náhrady trov konania, bolo podané odvolanie zo strany vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník v podanom odvolaní namieta správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a svoje tvrdenie podopiera rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove, v Žiline, v Nitre, v Košiciach, v Trenčíne, v Trnave a v Banskej Bystrici. Zároveň poukazuje na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora. Vedľajší účastník vzhľadom na odvolacie dôvody, ktoré prvostupňový súd pomenoval ako neúčelnosť s poukazom na skutočnosť, že združenie by malo mať vo svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporoch, z týchto dôvodov poukazuje na uznesenia rôznych krajských súdov, ktoré tieto tvrdenia prvostupňového súdu vyvracajú. V dôvodoch odvolania poukazuje na to, že vedľajší účastník ako občianske združenie, zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní. Tento princíp ako naplnenie zásady rovnosti strán presadzuje v konštantnej judikatúre aj európsky súd pre ľudské práva. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože priemerní spotrebitelia sa nedokážu v súdnom konaní náležite brániť a často na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov z dôvodu svojej neinformovanosti, nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie rezignujú. S poukazom na uvedené argumenty vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že mení napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v sume 523,99 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku. Vedľajší účastník si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil za podané odvolanie v sume 135,86 eur.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. V danom prípade prvostupňový súd rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, že tento návrh zamietol. Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že odporcovia v tomto konaní boli úspešní. Odporcom v prvostupňovom konaní nevznikli trovy konania a preto prvostupňový súd vo vzťahu k trovám konania odporcov rozhodol správne. Trovy konania si uplatnil aj vedľajší účastník. Vo vzťahu ku vedľajšiemu účastníkovi súd prvého stupňa posúdil trovy konania podľa § 142 ods. 1 s tým, že trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka sú trovami neúčelnými. Preto ich vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Odvolací súd nezdieľa názor súdu prvého stupňa ohľadom účelnosti náhrady trov konania. Možno prisvedčiť vedľajšiemu účastníkovi, že úkony prevzatie, príprava zastúpenia, nemožno hodnotiť ako úkony nehospodárnymi a neúčelnými, ak na základe vedľajšieho účastníka prvostupňový súd vo veci konal a vo veci rozhodol. Z tohto dôvodu úkony vedľajšieho účastníka sú opodstatnenými úkonmi, pokiaľ ide o vstup do konania, t. j. príprava a prevzatie a podanie vyjadrenia k žalobe. Majúc uvedené na vedomie odvolací súd priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci, a to prípravu a prevzatie a vyjadrenie zo dňa 13.4.2012. Jeden úkon právnej pomoci z tarifnej hodnoty 6.228,48 eur (§ 10 ods. 2 AT = 210,81 eur, režijný paušál za prevzatie a prípravu 7,41 eur
a za vyjadrenie k odvolaniu režijný paušál 7,63 eur. Odmena advokáta vedľajšieho účastníka potom predstavuje sumu 436,66 eur, tomu 20 % DPH 87,33 eur, čiže spolu odmena advokáta vedľajšieho účastníka činí za právne úkony v prvostupňovom konaní 523,99 eur.
Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 523,99 eur (210,81 x 2, 7,41 + 7,63 + 20 % DPH = 523,99 eur).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi patrí od neúspešného žalobcu náhrada trov odvolacieho konania vo výške 30,28 eur za jeden úkon právnej služby, a to odvolanie podané proti rozsudku súdu prvého stupňa. Trovy odvolacieho konania odvolací súd priznal podľa ustanovenia § 14 ods. 3 písm. b) advokátskej tarify zo sumy 523,99 eur tarifná hodnota 17,43 eur + 7,81 eur = 25,24 eur, 20 % DPH 5,04 eur, spolu 30,28 eur vypočítaných podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 655/2004 Z. z..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.