Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4T-27-2008.pdf
PDF · 84.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/27/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Bc. Márie Snopkovej a Jaroslava Pučeka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. septembra 2013 v Trenčíne takto
rozhodol:
Obžalovaní:
Y. L., nar. XX.XX.XXXX v O., okres O., trvale bytom O., L. č. XXXX/XX, okres O., súkromný podnikateľ, t. č. na slobode
N. X., nar. XX.XX.XXXX v O., okres O., trvale bytom O., S. S. č. XXXX/XX, okres O., súkromný podnikateľ, t. č. na slobode,
L. P., nar. XX.XX.XXXX na T., okres T., trvale bytom O., J. Z. č. XXXX/XX, okres O., súkromný podnikateľ, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom v inej jeho trestnej veci,
s ú v i n n í, ž e
po predchádzajúcej vzájomnej dohode konateľ spoločnosti Proekol s. r. o. Trenčín obžalovaný N. X. uzatvoril dňa 31.05.2005 v Trenčíne kúpnu zmluvu s fiktívnym predmetom predaja projektovej dokumentácie na zabezpečenie odvodňovania, zahusťovania a sušenia kalov s konateľom spoločnosti JURPAL s. r. o. Trenčín obžalovaným L. P., ktorý vystavil fiktívnu faktúru č. 2005017 zo dňa 31.05.2005 na sumu 7 801 400,78 Eur (235 025 000,- Sk) s DPH s lehotou splatnosti do 31.05.2005, na základe ktorej obžalovaný Y. L., splnomocnený zástupca Proekol s. r. o. ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty neoprávnene uplatnil dňa 27.06.2005 na Daňovom úrade v Trenčíne nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 245 601,81 Eur (37 525 000,- Sk) za mesiac máj 2005, hoci k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo a Daňový úrad v Trenčíne nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty nepriznal,
t e d a
spoločným konaním sa dopustili konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatniť nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l i
pokus trestného činu neodvedenia dane a poistného v spolupáchateľstve podľa § 8 odsek 1, § 9 odsek 2 k § 148a odsek 1, odsek 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný Y. L., nar. XX.XX.XXXX
podľa § 148a odsek 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 za použitia § 40 odsek 1, odsek 2, odsek 5 písmeno c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) a § 59 odsek 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky.
obžalovaný N. X., nar. XX.XX.XXXX
podľa § 148a odsek 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 za použitia § 40 odsek 1, odsek 2, odsek 5 písmeno c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) a § 59 odsek 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 37 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu obžalovanému L. P., nar. XX.XX.XXXX podľa § 35 odsek 2 a s prihliadnutím na § 40 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, pretože má za to, že právoplatne uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov podľa § 222 odsek 4 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.03.2012, sp. zn. 8T 118/2008, právoplatný dňa 14.04.2012 je dostatočným.
odôvodnenie:
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín podala dňa 07. marca 2008 pod č. k. 1 Kv 59/05-152 spoločnú obžalobu na obvineného Y. L., nar. XX.XX.XXXX, obvineného N. X., nar. XX.XX.XXXX a obvineného L. P., nar. XX.XX.XXXX pre pokus trestného činu neodvedenia dane a poistného v spolupáchateľstve podľa §§ 8 ods. 1, 9 ods. 2 k § 148a odsek 1, odsek 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a tak, ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný súd Trenčín v senáte na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. septembra 2013, po predchádzajúcom nariadení tohto procesného úkonu predsedom senátu, obligatórne v zmysle Tr. poriadku účinného do 31.08.2011 predbežne podanú obžalobu prejednal a rozhodol podľa § 244 odsek 1 písmeno k) Tr. poriadku účinného do 31.08.2011 o nariadení hlavného pojednávania na deň 26. septembra 2013 za súčasného určenia rozsahu a spôsobu dokazovania.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. septembra 2013, po jeho otvorení a potom, čo boli splnené všetky procesné podmienky pre jeho vykonanie, všetci traja obžalovaní a dozorová a intervenujúca prokurátorka nedospeli ku konsenzu konať o dohode o vinea treste, po prednese obžaloby prokurátorkou boli všetci traja obžalovaní predsedom senátu na hlavnom pojednávaní poučení o všetkých svojich procesných právach podľa § 34 a § 121 Tr. poriadku účinného do 31.08.2011s tým, že bol následne poučení v zmysle § 257 ods. 1 s poukazom na odsek 3 Tr. poriadku účinného do 31.08.2011 o práve urobiť niektoré zo zákonných vyhlásení zmysle citovaných zákonných ustanovení. Všetci traja obžalovaní po tomto poučení urobili k žalovanému skutku vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že sú z jeho spáchania vinní. Nakoľko všetci traja obžalovaní uznal vinu zo spáchania žalovaného skutku v celom rozsahu, samosudca postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr. poriadku účinného do 31.08.2011 kladením obligatórnych otázok, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia každý obžalovaní odpovedal „áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku účinného do 31.08.2011predseda
senátu následne vzhľadom k urobeným vyhláseniam všetkých troch obžalovaných a ich odpovediam na všetky obligatórne položené otázky zisťoval stanovisko . prokurátorky, ktorá navrhla, aby súd vyhlásenie všetkých troch obžalovaných prijal. Po tomto zistení senát okresného súdu vyhlásenia všetkých troch obžalovaných o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku uznesením podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. poriadku účinného do 31.08.2011 prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy (výsluch viacerých svedkov, ako aj viaceré relevantné listinné dôkazy či dôkazy nachádzajúce sa na médiu - CD nosiči) o ktorých vieryhodnosti neboli žiadne pochybnosti, podporovali urobené predmetné vyhlásenie všetkých troch obžalovaných a teda bolo nezvratne preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že sa ho dopustili spoločným konaním všetci traja obžalovaní. Všetci traja obžalovaní boli pritom analogicky v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. účinného od 1.09.2011 poučení, že ich prijaté vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o uznaní viny je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné aj riadnym opravným prostriedkom - odvolaním či mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním, vyjmúc dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Všetci traja obžalovaní urobili vyhlásenie o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku s právnou kvalifikáciou v zmysle obžaloby, keď aj senát okresného súdu po právnej stránke posúdil žalovaný skutok v zhode s obžalobou, pretože v danom prípade boli naplnené všetky pojmové znaky tejto skutkovej podstaty tohto trestného činu po vyžadovanej tak formálnej stránke, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, vrátane potrebnej materiálnej stránky - stupňa nebezpečnosti, ktorý bol najmä so zreteľom na hroziaci následok zjavne vyšší ako nepatrný. Všetci traja obžalovaní z hľadiska veku jednoznačne spĺňajú podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 11 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich nepríčetnosť v zmysle § 12 Tr. zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť. Všetci traja obžalovaní konali jednoznačne vo forme priameho úmyslu /dolus directus/ podľa § 4 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005, t. j. chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom /subjektívna stránka/. Naplnená bola aj objektívna stránka trestného činu - konanie v štádiu pokusu (ten je rovnako trestný v zmysle § 8 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 ako dokonaný čin), ktorá zreteľne vyplýva zo žalovaného skutku, ako aj objekt skutkovej podstaty tohto trestného činu, ktorým je záujem na ochrane štátneho majetku spočívajúcom v správnom vymeriavaní daní. Vzhľadom na platný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. účinným od 01. januára 2006 senát okresného súdu so zreteľom ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zákona pri posudzovaní žalovaného skutku zvažoval jeho posúdenie prípadne aj podľa uvedeného trestného zákona, avšak vzhľadom na základnú sadzbu podľa tohto trestného zákona za spáchania takéhoto trestného činu (zločinu) je prísnejšie a tým nepriaznivé pre obžalovaných. Senát okresného súdu potom aj pri ukladaní trestnoprávnych sankcií postupoval podľa trestného zákona účinného v čase spáchania žalovaného skutku, t. j. podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31.12.2005.
Obžalovaný Y. L. má v evidencii registra trestov jeden záznam, avšak ide o odsúdenie s účinkami zahladenia. Z miesta trvalého pobytu za svpoje správanie na verejnosti nie je hodnotený negatívne. V evidencii priestupkov má viacero záznamov, avšak ide prevažne o priestupky spáchané na úseku dopravy.
Obžalovaný N. X. doposiaľ súdne trestaný nebol. Aj on nie je z miesta trvalého pobytu za svoje správanie na verejnosti hodnotený negatívne. V evidencii priestupkov má iba záznam za spáchaný priestupok na úseku dopravy.
Obžalovaný L. P. od podania predmetnej obžaloby však bol celkovo 6-krát súdne trestaný pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti. Ostatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. marca 2012 sp. zn. 8T/118/2008, právoplatný dňa 14. apríla 2012 vo vzťahu k jeho osobe bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 250b odsek 1, odsek 5 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Za to mu bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere podľa § 222 odsek 4 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 01.01.2006 s obligatórnym prihliadnutím a použitím ďalších zákonných ustanovení vo výmere 6 (šesť) rokov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona účinného od 01.01.2006 do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný v súčasnej dobe uvedený a jemu uložený a nariadený trest aj naďalej vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom,
odkiaľ je v celom rozsahu kladne doposiaľ hodnotený. Z miesta trvalého pobytu správanie odsúdeného na verejnosti nebolo negatívne hodnotené a za priestupok doposiaľ postihovaný ani oznamovaný nebol.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu u každého obžalovaného, s prihliadnutím predovšetkým na ich rozhodný postoj nielen na hlavnom pojednávaní, ale už aj pred jeho vykonaním, na verejnom zasadnutí, keď žalovaný skutok v celom rozsahu všetci traja priznali, oľutovali (obžalovaný N. X. aj písomne), pred jeho spáchaním neboli preukázateľne súdne trestaní, a bez poznatkov o ich negatívnom správaní sa na verejnosti a spáchaných priestupkov, so zreteľom na časový odstup od spáchania žalovaného skutku, počas ktorého bol z obžalovaných súdne trestaný iba obžalovaný L. P., a priestupkov, ktorých sa dopustili ostatní obžalovaní, ktoré nie sú svojou povahou závažné, prihliadajúc k tomu, že k hroziacemu následku nedošlo, mal senát okresného súdu za to, že u obžalovaného Y. L. ako aj obžalovaného N. X. existujú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré majú zásadný vplyv pre aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu tak, ako sa konštatuje aj vo výrokovej časti tohto rozsudku /§ 40 odsek 1, odsek 2, odsek 5 písm. c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005/. Preto senát okresného súdu týmto dvom obžalovaným trest odňatia slobody, ktorého uloženie im hrozilo v základnej sadzbe 5 až 12 rokov privilegovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa §-u 148a ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 /aj v čase spáchania skutku/ uložil vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a s určením primeraných skúšobných dôb individuálne a primerane u každého obžalovaného /Y. L. 4 (štyri) roky pri hornej hranici zákonného rozpätia 1-5 rokov a N. X. 2 (dva) roky pri dolnej hranici uvedeného zákonného rozpätia/. Senát okresného súdu mal jednoznačne za to, že výkon trestu so zreteľom už na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým však na doterajší život u oboch obžalovaných, bez páchania ďalšej trestnej činnosti je bez akútnej potreby výkonu týchto trestu a pre naplnenie účelu trestu podľa Tr. zákona účinného do 31.12.2005, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho účinku a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku sú takto uložené výchovné tresty odňatia slobody obom obžalovaným plne dostačujúce. Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému L. P., tomuto, vzhľadom na čas spáchania žalovaného skutku, ako aj čas vyhlásenia ostatného odsudzujúceho rozsudku (Okresný súd Trenčín sp. zn. 8T/118/2008) prichádzalo do úvahy uloženie opätovne súhrnného trestu odňatia slobody, pričom však vezmúc do úvahy aj vyššie uvedené skutočnosti, ktoré svedčia aj v prospech tohto obžalovaného, senát okresného súdu so zreteľom aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012, ktorý zmierňuje postup pri ukladaní trestu odňatia slobody s uplatnením tzv. „asperačnej“ „zostrujúcej“ zásady, bez opomenutia zistenia vplyvu trestu odňatia slobody, ktorý obžalovaný v súčasnej dobe aj naďalej vykonáva, a ktorý ma na neho, ako vyplýva jednoznačne z písomného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu v Dubnici nad Váhom zjavne pozitívny vplyv, dospel k záveru, že ostatný, jemu právoplatne uložený a nariadený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je skutočne dostatočným na ochranu spoločnosti (generálno-preventívny účinok) a nápravu odsúdeného (individuálno-preventívny účinok). Preto senát u obžalovaného L. P. upustil podľa § 37 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 /aj v čase spáchania žalovaného skutku/ od uloženia súhrnného trestu.
S predmetným trestným konaním nebolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody, pretože dane - ako poplatky štátu, povahu škody v zmysle trestného zákona nemajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.