Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8C-170-2013.pdf
PDF · 89.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/170/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Guniš & Partners s.r.o., Klincova 37/B, Bratislava proti odporcovi A. D., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. XXX o zaplatenie 476,63 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 341,- Eur s 8,5 % úrokom ročným z omeškania zo sumy 341,- Eur od 21. 5. 2008 do zaplatenia všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne, počnúc od októbra 2013 až do zaplatenia, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci s tým, že neuhradenie čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť mu sumu 476,63 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 341 Eur od 21.5.2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 0,05 % ročne zo sumy 341 Eur od 21.5.2008 do zaplatenia a nahradiť trov konania v celkovej výške 98,42 Eur . V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 23.7.2007 bol odporcovi poskytnutý úver, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 34,19 Eur. Odporca túto povinnosť nesplnil, čím porušil ustanovenia článku III všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovej výške podľa splátkového kalendára tým, že bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej 20.5.2008. Podľa čl. 12 bod 12.3 všeobecných obchodných podmienok, je odporca povinný zaplatiť veriteľovi okrem dohodnutej zmluvnej pokuty aj sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Odporca pohľadávku navrhovateľa neuhradil ani čiastočne a tak pohľadávka predstavuje sumu 476,63 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru, zmluvnej pokuty a poplatkov. Z neuhradenej časti úveru sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 8,5 % ročného úroku z omeškania od 21.5.2008 do zaplatenia a tiež úroku 0,05 % ročne od 21.5.2008 do zaplatenia. Dňa 12.9.2011 uzavrel navrhovateľ ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola navrhovateľovi postúpená splatná pohľadávka voči odporcovi vo výške 476,63 Eur s príslušenstvom a právami spojenými s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporcovi listom zo dňa 30.9.2011, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky navrhovateľa a vyzval odporcu na jej splatenie. Odporca v stanovenej lehote pohľadávku navrhovateľa nezaplatil.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Na pojednávanie sa navrhovateľ nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.
Odporca na pojednávaní potvrdil uzavretie Zmluvy o úvere s právnym predchodcom navrhovateľa ako aj existenciu nedoplatku , avšak nie je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať žalovanú sumu. Je schopný istinu s príslušenstvom uhrádzať v splátkach po 20 Eur mesačne, pretože je ženatý, nezamestnaný, má 11 detí ( najmenšie má 3 mesiace) a ženu a rodičovskom príspevku. Okrem rodinných prídavkov na deti vo výške 130,- Eur mesačne a rodičovského príspevku vo výške 190,- Eur poberá opatrovateľský príspevok na postihnuté (hluchonemé) dieťa vo výške 285,- Eur mesačne. Iný príjem nemám. Je evidovaný na úrade práce.. Hradí výdaje na domácnosť a tiež v súvislosti z jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Okrem tohto dlhu má ešte dlh vo výške 190 Eur, ktorý spláca po 10 Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o úvere zo dňa 23.7.2007 právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s. poskytol odporcovi úver na nákup tovaru, ktorý mal splácať v 12 mesačných splátkach po 34,19 Eur. Odporca úver riadne nesplácal a k prvej zameškanej splátke došlo dňa 20.5.2008.
Na úhradu žalovanej sumy právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu listom zo dňa 30.9.2011 spolu s oznámením, že túto pohľadávku postúpil navrhovateľovi. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok ako postupcom a spoločnosťou Profidebt Slovakia s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava ako postupníkom, uzavretej dňa 12.9.2011 súd zistil, že pohľadávka postupcu proti odporcovi prešla na postupníka t.j. na navrhovateľa.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Žalovaná suma 476,63 Eur pozostáva z nesplatenej časti úveru v sume 341 Eur, úrokov z omeškania a sankčného úroku zo sumy 341 Eur od 21.5.2008 do zaplatenia.
Právny vzťah účastníkov súd posudzuje ako spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom navrhovateľa, ktorej obsah nemal odporca možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.2.2010 a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
Nárok navrhovateľa pozostáva z nesplatenej časti úveru v sume 341 Eur, zmluvnej pokuty, sankčného úroku a úrokov z omeškania. Zmluvné pokuty a sankčný úrok navrhovateľ požaduje v zmysle článku 12 bod 12.3 všeobecných obchodných podmienok. Tieto obchodné podmienky sú vyhotovené tak drobným a nahusteným písmom, že voľným okom je ich text nečitateľný. Je preto otázne, pokiaľ aj tieto obchodné podmienky boli predložené odporcovi, či mal odporca dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým ich obsahom a pochopiť význam podmienok v nich uvedených. Ide pritom o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Pokiaľ v takomto texte sú uvádzané dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a zmluva neobsahuje výslovné upozornenie na tieto nároky, nemožno ich navrhovateľovi priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Zo strany navrhovateľa však nebolo ani preukázané, aby všeobecné obchodné podmienky boli predložené odporcovi resp. aby odporca bol s nimi riadne oboznámený. Súd posúdil zmluvu označenú ako zmluvu o úvere v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že je možné návrhu navrhovateľa vyhovieť iba čo do nesplatenej časti úveru t.j. do sumy 341 Eur.
Vo vzťahu k sankčnému úroku súd uvádza, že sankčný úrok nie je inštitút občianskeho práva, preto ako taký nemôže byť dojednaný medzi účastníkmi zmluvy, ktorých jednou zo strán je spotrebiteľ. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa si vo všeobecných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke - úverovej zmluvy pre porušenie platobných povinností dohodol zmluvnú pokutu, sankčný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, poplatky, pričom treba prihliadnuť aj na odmenu za poskytnutie úveru. Za porušenie zmluvy je odporca sankcionovaný opakovane, pričom sankčný úrok síce v zmluve možno dohodnúť, ale iba do zákonnej výšky. Pri dohodnutom sankčnom úroku 0,05 % denne, by výška sankčného úroku, čo je úrokom z omeškania, predstavovala 18,25 % ročne. Okrem tohto úroku navrhovateľ žaloval aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 21.5.2008 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Navrhovateľovi podľa citovaného ustanovenia boli priznané úroky z omeškania z dlžnej sumy 341 Eur vo výške podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. platného v čase omeškania odporcu t.j. ku dňu 21.8.2008.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V tomto konaní mal žalobca úspech len čiastočný a s prihliadnutím aj na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., že ide o drobný spor, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.