Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13CoP-13-2013.pdf
PDF · 71.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: Y. F., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S., F. XXX/ X, prechodne D. XXX, proti žalovanému: T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom O., M. A. XX, t. č. umiestnený v Ústave pre výkon väzby F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 3.6.2013 pod č. k. 5P/221/2012-56, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o výživnom tak, že otec mal. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, je p o vi n n ý prispievať na jej výživu na čas po rozvode mesačne sumou 26,65 eur do 30.6.2013, a od 1.7.2013 sumou 27,13 eur mesačne, vždy do 20-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol. Mal. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 26,65 eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, splatnou vždy do 20-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V súvislosti s výrokom o výživnom vychádzal z tvrdenia otca, že nemá námietky, aby maloletá dcéra bola zverená do opatery matke. Je si vedomý, že v štáte je stanovená minimálna výška výživného, avšak vzhľadom k tomu, že nemá žiaden príjem, stanovené výživné nebude schopný platiť. Vychádzajúc z možností a schopností povinného rodiča - otca uložil mu povinnosť prispievať na výživu mal. Q. minimálnou výškou stanovenej v ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom podal odvolanie otec maloletej. V odvolaní uviedol, že mal. Q., nar. XX.XX.XXXX, má už svoju vlastnú rodinu. Nevidí dôvod, prečo by sa mal podieľať na jej výžive. Preto žiadal výrok v tejto časti ohľadom výživného zrušiť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 25.7.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti o výživnom. Uviedol, že stanovené výživné je nevyhnutné na zabezpečenie zdravého, psychického a fyzického vývinu maloletej.
Matka maloletej sa na odvolanie otca nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal odvolanie otca maloletej postupom podľa § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa zaviazal otca na platenie výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku o výživnom a k dôvodom odvolania otca maloletej odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine spočíva v stanovení minimálnej výšky výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič nezaopatrenému dieťaťu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto sa odvodzuje od sumy životného minima percentuálnou sadzbou v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení jeho neskorších doplnkov.
V čase rozhodovania súdu prvého stupňa o výživnom minimálne výživné v zmysle uvedeného právneho predpisu predstavovalo sumu 26,65 eur. Dňom 1.7.2013 táto suma predstavuje 27,13 eur. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 220 O.s.p.).
Čo sa týka odvolacej námietky otca v tej súvislosti, že maloletá Q. už porodila dieťa a nežije s matkou, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V danom prípade vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. Q. trvá minimálne do doby dosiahnutia plnoletosti, t.j. do dosiahnutia 18. roku veku života. Preto odvolací súd na odvolací dôvod otca maloletej prihliadať nemohol.
Zároveň odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.