Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-192-2013.pdf
PDF · 89.23 KB
Case nature
Subarea
4Co/192/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 4, IČO: 45 535 108, zastúpeného Soukeník - Štrpka s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej Y. X., nar. X. XX. XXXX, bývajúcej vo B., Z. Č.. XXX/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska č. 8, o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie zo dňa 19. februára 2013 č.k. 17C/303/2012 - 32 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,60 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
1/ žalobu zamietol,
2/ uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v sume 58,42 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 248,95 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania (vo výške 9,5 %) z uplatnenej peňažnej pohľadávky od 28. 3. 2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvnej pokuty, ktorú jej vyúčtoval faktúrou č. 7902092243 právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. na základe zmluvy o pripojení č. 3156012, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Aktívnu legitimáciu žalobca preukázal prvostupňovému súdu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 11. 2011.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovanej dňa 6. 7. 2012, vo vyjadrení zo dňa 25. 7. 2012 navrhol zamietnuť žalobu o zaplatenie pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty poukazom na neprijateľnosť dohody o zmluvnej pokute a záver Súdneho dvora Európskej únie vyslovený v jeho rozsudku vo veci C - 618/10 Banco Espanol de Crédito, SA c/a Joaquín Calderón Camino, že neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno vôbec znížiť alebo inak moderovať
ani do výšky pultovej ceny telefónu a vzniesol námietku premlčania peňažnej pohľadávky uplatnenej žalobcom alternatívne z titulu náhrady škody.
Po právnom posúdení veci podľa § 101 ods. 1 O.s.p., § 544 ods. 1 a 2, § 35 ods. 2 a 3, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a poukazom na právne závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 618/10 Banco Espanol de Crédito, SA c/a Joaquín Calderón Camino uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by bola zmluvná pokuta uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči žalovanej uplatnená faktúrou č.7902092243 je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a po konštatovaní, že vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej pri jej obrane splnil svoje poslanie a v konaní plne úspešnej žalovanej by tak prináležala náhrada trov konania, ak by jej vznikli, priznal vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane náhradu trov jeho právneho zastúpenia celkovo vo výške 58,42 eura, a to za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 7.8.2012, pozostávajúcich z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 21,58 eura (vyčíslených z výpočtového základu 248,95 eura) a 2x režijnej paušálnej náhrady v sume 7,63 eura.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej trovy konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne posúdenie veci, ak priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej napriek tomu, že ide o neúčelné trovy. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že samotnou úlohou združenia na ochranu spotrebiteľa je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie za účelom ktorého bolo založené a preto odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšieho účastníka v súdenej veci nemožno podľa žalobcu považovať za účelne vynaložené trovy. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania automaticky a bez toho, aby vopred vedel o konkrétnych okolnostiach sporu. Jeho vstup do konania nebol žiadnym prínosom, keď vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu a nepoukazoval ani na iné skutočnosti ako tie, na ktoré súd má povinnosť prihliadať z úradnej moci.
Žalobca zároveň navrhol odvolaciemu súdu priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 22,32 eura, ktoré vyčíslil za jeden úkon právnych služieb (za odvolanie voči rozsudku v časti priznaných trov) vo výške 10,79 eura + 20 % DPH, t.j. celkom 12,95 eura a režijný paušál vo výške 7,81 eura + 20% DPH, t.j. spolu 9,37 eura.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Navrhol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,06 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Predovšetkým uviedol, že v danej veci išlo o trovy jeho právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli so súdnym konaním. Právny zástupca vedľajšieho účastníka totiž podal vyjadrenie k žalobe až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh a svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, v zmysle ktorého trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle dotknutého článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Pretože vedľajší účastník je riadnym účastníkom, v súlade s citovaným článkom Ústavy SR aj Občianskym súdnym poriadkom má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania.
Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
Žalobca podal odvolanie len proti výroku o trovách konania a tak právoplatnosť ostatných výrokov odvolaním nebola dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto ani ostatné výroky rozsudku neboli predmetom preskúmania odvolacím súdom.
Žalobca podal odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, žeby súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Týmto osobitným predpisom je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu v predmetnej veci) má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v citovanom ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.
Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako „hlavný
účastník“) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 6. 7. 2012 oznámilo OZ právna pomoc spotrebiteľom vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že zároveň predložil plnomocenstvo právneho zástupcu a požiadal o doručenie žaloby na začatie konania a jeho príloh. Následne dňa 30. 7. 2012 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka (zo dňa 25. 7. 2012), v ktorom vedľajší účastník poukázal na neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, navrhol, aby súd zamietol žalobný návrh a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 58,42 eura za 2 úkony právnej služby, vrátane režijného paušálu. Súd prvého stupňa posúdil ako dôvodné námietky vedľajšieho účastníka v posudzovanej veci a žalobu vo veci samej zamietol.
V posudzovanej veci správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Citované ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu).
Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú a/ plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a b/ účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Pretože ust. § 142 ods. 1 O.s.p. predpokladá priznanie náhrady tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, odvolací súd posudzoval, či trovy konania uplatňované vedľajším účastníkom v posudzovanej veci a nakoniec i súdom prvého stupňa priznané, sú účelné.
Túto účelnosť je totiž potrebné posudzovať individuálne v každej veci podľa okolností, za ktorých vedľajší účastník do konania vstúpil a v konaní vykonal konkrétne úkony. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
V danom prípade mal odvolací súd za to, že úkony právnej služby, ktoré tvoria vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli v priamej príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovanej k predmetu konania a možno odôvodnene predpokladať, že prispeli k procesnému úspechu žalovanej v konaní, nakoľko vedľajší účastník vo vyjadrení poukazoval na skutočnosti, o ktoré sa opieral aj súd prvého stupňa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia.
Z týchto dôvodov aj odvolací súd usúdil, že úkony vedľajšieho účastníka boli urobené efektívne a boli v príčinnej súvislosti s tým, že súd prvého stupňa žalobu zamietol. Na základe tejto skutočnosti považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti a účelnosti priznaných trov právneho zastúpenia za správny.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p..
Účastníkmi odvolacieho konania boli žalobca a vedľajší účastník, keďže o právach a povinnostiach žalovanej sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo a predmetom odvolacieho konania bolo iba rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní úspech, preto mu bola priznaná náhrada požadovaných trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) a to vo výške 18,06 eura, pozostávajúcej z odmeny za poskytnutú právnu službu - jeden úkon právnej služby za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 10,79 eura a k tomu režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,81 eura, na ktorých úhradu odvolací súd zaviazal žalobcu k rukám právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.