Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-509-2013.pdf
PDF · 74.39 KB
Case nature
Subarea
6Co/509/2013
Uznesenie
Krajský súd v L. v právnej veci navrhovateľky: L. R., L. W. XX, L., zast. advokátkou JUDr. Miroslavou Marcinekovou, Bulharská 111, Bratislava, proti odporcovi: O. G., L. K. X, L., zast. advokátkou JUDr. Evou Hladkou, Röntgenova 8, Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. júna 2013, č. k. 11C 204/2013 - 64, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporcovi ukladá povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- Eur mesačne vždy do 22-eho dňa v mesiaci až do rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke od 1. 6. 2013 výživné 500 eur mesačne, vždy do 22. dňa v mesiaci vopred. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 76 ods. 1 písm. a/, § 102 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľka listinnými dôkazmi preukázala, že má dôvodnú obavu, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej plniť dobrovoľne nebude, keďže ju od januára 2013 neplní vôbec, čím je ohrozená jej existencia a životná úroveň v takom rozsahu, že je namieste dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca ako manžel má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojej manželke a navrhovateľka má nárok na rovnakú životnú úroveň ako jej manžel - odporca. Súd prvého stupňa mal za to, že výška výživného v požadovanej sume 500,- eur zabezpečí uhrádzanie základných nevyhnutných nákladov navrhovateľky do doby, pokiaľ sa nerozhodne vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, resp. zmenil a výživné znížil. Uviedol, že nie je pravdou, že navrhovateľka nemôže pracovať, nakoľko sa stará o svoje dve maloleté deti, ale navrhovateľka nie je ochotná pracovať, v otázke príjmov na krytie životných nákladov sa v plnom rozsahu spolieha na neho alebo na svojich partnerov, s ktorými udržiavala a doposiaľ udržuje intímny vzťah aj za trvania manželstva. Poukázal na to, že napriek tomu, že navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie s maturitou o prácu sa pokúsila iba dvakrát, pričom prvýkrát pracovala v predajni V. za pokladňou, kde spreneverila časť tržby, na základe čoho s ňou zamestnávateľ skončil pracovný pomer a bola za tento skutok právoplatne odsúdená s podmienečným odkladom výkonu trestu. Druhýkrát sa zamestnala v zdravotnom stredisku vo Y., odkiaľ po pár dňoch odišla. Mal za to, že maloletým deťom navrhovateľky nič nebráni navštevovať predškolské zariadenia. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľka v návrhu uvádza, že jej celkové mesačné výdavky predstavujú sumu 830,- eur, z toho 400,- eur predstavuje nájomné na byt a 100,- eur služby spojené s nájmom, avšak z nájomnej zmluvy zo dňa 26. 5. 2013 vyplýva, že nájomcom je iná osoba ako navrhovateľka a to jej súčasný priateľ p. J. G.. Mal za to, že povinnosť platiť nájomné má nájomca a nie navrhovateľka a je preto jej zjavne účelové prehlásenie p. Dávida, že nájomné platí za navrhovateľku a teda navrhovateľka nepreukázala
a ani neosvedčila súdu reálne náklady na svoje bývanie. Uviedol, že ďalšie dve položky zahrnuté do mesačných výdavkov navrhovateľky a to záväzok dlžného nájomného vo výške 1.000,- eur mesačne a pôžička od matky vo výške 500,- eur mesačne navrhovateľka nepreukázala a ani neosvedčila existenciu, právny základ a ani výšku takýchto svojich životných nákladov, na ktorých by sa mal podieľať formou výživného na manželku. Ďalej uviedol, že navrhovateľke za obdobie jún až december 2011 a za rok 2012 poskytol sumu 13.136,60 eur, v januári 2013 sumu 400,- eur a sumu 194,18 eur, vo februári 2013 sumu 500,- eur a sumu 123,53 eur a v marci 2013 sumu 369,99 eur a sumu 750,- eur.
Navrhovateľka odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
Nariadenie predbežného opatrenia, t.j. predbežná, resp. dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, ako aj naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej.
Predbežné opatrenie, ktorým súd nariaďuje platenie výživného v nevyhnutnej miere, sa nariaďuje na návrh podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Toto predbežné opatrenie možno nariadiť, ak je uplatňovaný nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach zákona o rodine. Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere vyžadujú aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle § 75 Zákona o rodine. Napriek tomu, že sa osvedčujú aj schopnosti a možnosti povinného, obsahom predbežného opatrenia, bez zreteľa -na druh vyživovacej povinnosti, je výživné v nevyhnutnej miere. Z toho vyplýva, že toto výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie ako vo veci samej, v ktorej okrem výživného v užšom zmysle, majú byť uspokojené v primeranej miere aj ďalšie životné potreby manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod.
V danej veci je nesporné, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáha určenia výživného na manželku a žiada odporcovi uložiť povinnosť prispievať na jej výživu sumou 1.500,- € mesačne vždy do 22-eho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, pričom osvedčila základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.
Odvolací súd po preskúmaní odvolania odporcu dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia a preto bolo potrebné jej návrhu vyhovieť. V predmetnej veci po preskúmaní listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila, je možné konštatovať, že do skončenia konania o určenie výživného existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá zabráni možnému zhoršeniu postavenia navrhovateľky, nakoľko v súčasnej dobe jej príjem nepostačuje ani len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb a zabezpečuje i výživu a výchovu maloletých detí. Predbežným opatrením sa nepriznáva žiaden nárok, nedeklaruje sa, že tu právo bolo alebo nebolo. Pôsobenie predbežného opatrenia ako prostriedku regulujúceho právne vzťahy medzi účastníkmi na obdobie po jeho vydaní má však o to výraznejší preventívny zmysel a účinok. Navrhovateľka preukázala jej odkázanosť na príspevok na výživné v nevyhnutnej miere, ktoré požaduje od odporcu ako svojho manžela, keď listinnými dôkazmi preukázala, že jej mesačný príjem pozostáva z detských prídavkov na dve deti vo výške 46,20 eur a z výživného vo výške 170,- eur.
Odvolací súd má za to, že zásah do práv odporcu nariadením tohto predbežného opatrenia je primeraný navrhovateľkou preukázanému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov a rovnako je primeraná i prípadná ujma, ktorá z predbežného opatrenia vznikla dotknutým účastníkom. Odvolací súd však ďalej uvádza, že v súčasnej dobe sa javí, že navrhovateľka je dobrovoľne nezamestnaná, nakoľko maloleté deti sú vo veku, kedy by mohli navštevovať predškolské zariadenia a navrhovateľka by sa mohla zapojiť do pracovného procesu, z ktorého by získala prostriedky na svoju výživu i svoje osobné potreby.
Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala výšku svojich mesačných výdavkov, keď bolo potrebné sa stotožniť s tvrdením odporcu, že nájomná zmluva, ktorú navrhovateľka predložila a ktorou deklarovala svoje výdavky na bývanie, je uzatvorená s p. J. G. a nie s navrhovateľkou, pričom z čl. IV bod 6 zmluvy vyplýva, že nájomné je povinný uhrádzať nájomca (v danom prípade p. J. G.) a z čl. VII bod 11 vyplýva, že nájomca nie je oprávnený prenechať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. Navrhovateľka tento písomný súhlas prenajímateľa nepredložila. Odvolací súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že uhrádza nájomné vo výške 400,- eur mesačne a služby spojené s nájmom vo výške 100,- eur mesačne. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že navrhovateľka doposiaľ nepreukázala listinnými dôkazmi, že jej vznikol dlh na nájomnom vo výške 1.000,- eur a bola jej poskytnutá pôžička od matky vo výške 500,- eur a taktiež nepreukázala, že by tieto poskytnuté finančné prostriedky i splácala napriek tomu, že si ich zahrnula do svojich mesačných výdavkov. Odvolací súd má za to, že navrhovateľka preukázala iba výdavky na stravu vo výške 200,- eur, na ošatenie vo výške 40,- eur a na hygienické potreby vo výške 40,- eur mesačne.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci až do rozhodnutia vo veci samej, keď výživné v takejto výške považoval za výživné v nevyhnutnej miere.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.