Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-67-2022.pdf
PDF · 141.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/67/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpeného JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Kozárovciach, 935 22 Kozárovce 632, IČO: 47 134 747, proti žalovanej: MK. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. XX. E. XXX/XX, XXX XX V. W. Q., zastúpenej JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, Námestie hrdinov 13, 934 01 Levice, o zaplatenie 9.062,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 9.062,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 9.062,95 eura od 18.08.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že pracuje v zahraničí, na území SR sa zdržiava len v krátkych intervaloch, niekoľkokrát do roka. So žalovanou udržiaval priateľský, intímny vzťah, počas svojho pobytu na SR sa zdržiaval v prenajatom byte, kde žila žalovaná. Žalovanej poskytoval finančné prostriedky za účelom hradenia jeho preddavkov na poistné do zdravotnej poisťovne a odvodov do sociálnej poisťovne. Dôvodil, že žalovaná za obdobie od 01.01.2022 do 31.07.2022 uhradila v mene žalobcu preddavky do zdravotnej poisťovne za mesiace január až júl 2022, v sume spolu 550,12 eura a zároveň uhradila v mene žalobcu odvody do sociálnej poisťovne za obdobie január až jún 2022 spolu v sume 1.126,93 eura. Od júla v mene žalobcu odvody neuhrádza a keď sa vrátil na Slovensko, neumožnila mu vstup do bytu kde sa zdržiaval, a za ktorý (čo len pre doplnenie obrazu skutkového stavu uvádza), hradil nájomné za obdobie od januára do mája 2022 a za mesiac júl 2022 v sume 470,- eur mesačne. Argumentoval ďalej, že je vlastníkom bankového účtu vedeného v G. F., E.. L.., IBAN: L., z ktorého boli na účet žalovanej vedený v L., E.. L.., IBAN: L., prevedené nasledovné finančné prostriedky: 26.01.2022 suma 2.600,- eur, 24.02.2022 suma 620,- eur, 07.02.2022 suma 2.340,- eur, 04.02.2022 suma 200,- eur, 22.03.2022 suma 2.000,- eur, 17.03.2022 suma 50,- eur, 15.03.2022 suma 100,- eur, 25.04.2022 suma 900,- eur, 20.06.2022 suma 1.500,- eur, 28.07.2022 suma 530,- eur, čo spolu predstavuje sumu 10.740,- eur. Nakoľko s ním žalovaná odmieta komunikovať, vyzval ju prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.08.2022 na vrátenie bezdôvodného obohatenia, na ktorú výzvu žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala. Z uvedeného dôvodu si uplatňuje žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v rozdiele poskytnutých finančných prostriedkov v sume 10.740,- eur a platieb, ktoré žalovaná v mene žalobcu realizovala v sume 550,12 eura a 1.126,93 eura, tjs. sumu 9.062,95 eura. Žalobca poukázal ďalej na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka majúc za to, že inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje jednu zo zásad Občianskeho zákonníka,
že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí v plnom rozsahu čo do dôvodu aj výšky uplatnenej pohľadávky. Argumentovala, že žalobca totiž opomenul uviesť, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka po dobu 4 rokov a nešlo teda o žiadny krátkodobý, dokonca sporadický a nezáväzný priateľský vzťah, ako to tvrdí žalobca. Dôvodila, že spoločne vychovávali jej dve maloleté deti pochádzajúce z predchádzajúceho vzťahu a žalobca na začiatku vzťahu sľúbil, že sa o ňu a deti postará. Každý mali svoj príjem a vlastný účet v peňažnom ústave, žalobca zo živnostenského podnikania, ona poberala výživné a rodinné prídavky. Dohodli sa, že ona pracovať nebude a bude sa starať o domácnosť a deti. Žalobca pracoval v zahraničí (Nemecko), každý mesiac chodil domov, nezdržiaval sa teda na Slovensku len sporadicky, ako tvrdí. Starala sa o neho, varila, prala mu veci, chystala ho do práce, snažila sa, aby mal vždy všetko zabezpečené. Voľný čas trávili spolu ako rodina. Ako partneri hospodárili spoločne, vrátane úhrady nákladov potrebných na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb (ako napríklad strava, hygienické potreby, oblečenie, atď.) a peniaze na účtoch užívali ako partneri navzájom. Rodinný rozpočet bol teda spoločný, vzájomne plánovali aj mesačné výdavky. Je pravdou, že jej žalobca posielal finančné prostriedky na účet, nie však výlučne za účelom úhrady jeho odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Keďže so žalobcom žili v dlhodobom partnerskom vzťahu, išlo z jeho strany o zasielanie aj financií určených na spoločnú domácnosť, ktoré aj spoločne spotrebovali. Žalobca mal k jej účtu k dispozícii debetnú platobnú kartu č. XXXXXX******XXXX, ktorú pravidelne využíval pre svoje potreby nielen doma, ale aj pri jeho pracovnom pobyte v zahraničí, čo vyplýva z výpisov z jej účtu v peňažnom ústave L. L., E.. L.. Argumentovala ďalej, že sa pravidelne navštevovali s rodinou žalobcu, dennodenne s jej rodičmi, ktorí bývali v byte oproti ich bytu, ktorý mali v prenájme. Keď bolo potrebné, rodičia im postrážili deti, často sa stalo, že im so žalobcom požičali finančné prostriedky, dokonca jej mama požičala žalobcovi 2.000,- eur, ktoré jej doteraz nevrátil. V tom čase mal žalobca ťažké životné obdobie a po pohrebe otca potreboval financie pri odchode do zahraničia. Žalobca niekedy nepracoval aj mesiac, bol bez príjmu, vtedy museli požiadať o pomoc jej rodičov. Od rodičov žalobcu pomoc očakávať nemohli, nakoľko práve žalobca ich finančne pravidelne podporoval, ako aj svoju sestru. S rodinou žalobcu mali dobré vzťahy, sú aj krstnými rodičmi jeho netere. Vzťah medzi nimi sa rozhodla ukončiť z dôvodu žalobcovej stúpajúcej agresivity voči nej, ktorej svedkami boli aj jej deti, ktoré sa žalobcu začali báť. Už na začiatku spolužitia si všimla, že žalobca má kladný vzťah k alkoholu, čo sa časom zhoršovalo. Podanie žaloby voči nej preto vníma ako akt pomsty, nakoľko považuje za absurdné, aby žalobca požadoval od nej vrátenie finančných prostriedkov, ktoré ako partneri spoločne spotrebovali. Potom by aj ona mohla finančne vyčísliť hodnotu svojich prác v domácnosti, keď sa o žalobcu starala počas štyroch rokov. Je toho názoru, že založením partnerského spolužitia so žalobcom nadobudli rodinný status druha a družky, z ktorého vyplýval určitý okruh vzájomných práv a povinností, i keď právny poriadok SR osobitne neupravuje právne postavenie druha a družky. Ako druh a družka však spĺňali definíciu blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Ak sa po ukončení spolužitia žalobca domáha vrátenia finančných prostriedkov, ktoré spoločne spotrebovali, ide nepochybne z jeho strany o konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho uplatnený nárok žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Dôvod na poskytovanie finančných prostriedkov bol v spoločnom partnerskom spolužití v jednej domácnosti. Nebolo by spravodlivé, aby jeden z bývalých partnerov požadoval po rozchode úhradu spoločne spotrebovaných finančných prostriedkov. Poukázala ďalej na to, že žalobca v podanej žalobe opiera svoj nárok na zaplatenie 9.062,95 eura s príslušenstvom o § 451 Občianskeho zákonníka, avšak v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že je nevyhnutné rozlišovať, či boli peniaze počas partnerského spolužitia vynaložené na zhodnotenie majetku druhého partnera alebo na jeho osobné potreby, preto nie každé vynaloženie peňažných prostriedkov je možné požadovať späť. Žalobca nepreukázal, že by finančné prostriedky vynaložil na zhodnotenie majetku v jej výlučnom vlastníctve, napríklad zaplatením splátok úveru bez úmyslu darovať, a preto je namieste zvážiť, či sa nejednalo o dar alebo iný právny dôvod pre poskytnutie financií. Poukázaniu finančných prostriedkov na jej účet predchádzala vzájomná dohoda, nemôže sa teda jednať o plnenie bez právneho dôvodu. Žalobca počas spolužitia akceptoval dohodnutý model spoločného hospodárenia a finančné prostriedky jej poskytoval na účet pravidelne s tým, že tieto je jednak možné považovať za poskytnutie daru na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj potrieb jej detí, ale aj za súhlas žalobcu so spoločným rodinným rozpočtom, z ktorého čerpal následne finančné prostriedky aj samotný žalobca. Je teda zrejmé, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení. Za účelom preukázania svojich tvrdení ohľadom dlhodobého spolužitia so žalobcom, spoločného hospodárenia, pomoci jej rodičov a finančnej pôžičky navrhla žalovaná v konaní vypočuť svoju matku a krstnú mamu. Záverom poukázala na to, že žalobca v podanej žalobe uvádza, že dňa 07.02.2022 jej poslal na účet sumu vo výške 2.340,- eur a dňa 04.02.2022 sumu vo výške 200,- eur, čo však odporuje predloženému výpisu z jeho účtu za mesiac 2/2022, nakoľko tieto sumy jej z jeho strany odoslané neboli. Poukázala na výpis zo svojho účtu za mesiac 2/2022, z ktorého vyplýva, že ona realizovala vklad a na účet žalobcu došli ako platby dňa 04.02.2022 v sume 200,- eur (z bežného účtu) a dňa 07.02.2022 v sume 1.340,- eur (zo sporiaceho účtu). Aj z uvedených prevodov je zrejmé, že so žalobcom spoločne hospodárili a finančné toky medzi ich účtami navzájom boli ako medzi partnermi bežné. Žalobu žiadala zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nepopiera že, udržiaval blízky vzťah so žalovanou, pomáhal jej starať sa o jej dve deti. Určite však nie je pravdou, že žalobou uplatňovanú istinu, spotrebovali v roku 2022 spoločne. Nie je pravdou ani to, že na Slovensku sa žalobca v roku 2022 nezdržiaval sporadicky, keď z potvrdenia od zamestnávateľa žalobcu je zrejmé, že v roku 2022 (od februára do júla), strávil žalobca na Slovensku spolu 27 dní. V mesiaci apríl to bolo 17 dní, v mesiaci apríl mu zomrel otec a čas na Slovensku využíval žalobca na strávenie posledných chvíľ s otcom, následne na zabezpečenie pohrebu. V mesiaci apríl 2022 tiež žalobca pracoval na Slovensku a cestoval za prácou do obce F. T. M., tjs. netrávil čas s rodinou žalovanej, ani s ňou. V júni, 05.06.2022, opäť odcestoval za prácou do zahraničia a vrátil sa po dvoch mesiacoch, 6. augusta 2022, kde ho čakala vymenená zámka na dverách bytu. Žalobca poukázal ďalej na to, že počas trvania vzťahu (počas štyroch rokov), žalovaná nikdy nepracovala, mala príjem len vo výške prídavkov na dve deti (cca 50,- eur mesačne) a výživného od otca jej detí, mesačne vo výške 300,- eur. Jeho príjem bol za celé štyri roky využívaný na hradenie nájomného, kompletné zariadenie bytu, na kúpu dvoch motorových vozidiel. Žalobca žalovanú a jej deti živil, hradil aj mesačné poplatky za telekomunikačné služby žalovanej. Po tom, čo žalovaná vymenila zámok na dverách od bytu, jedno vozidlo predala, kúpnu cenu si nechala, druhé auto užíva. Úver čerpaný na kúpu predaného vozidla v októbri 2021 hradí žalobca dodnes. Toľko k vysokému morálnemu kreditu žalovanej. Žalobca hradil nájomné za celé štyri roky spoločného vzťahu, kúpil do bytu sedačku, koberce, konferenčný stolík, manželskú posteľ, komodu, stôl, stoličky do detskej izby, 2 detské postele, kuchynský stôl, stoličky, sušičku, notebook, tlačiareň, vysávač, robotický vysávač, kávovar, bežiaci pás, všetko zariadenie si žalovaná nechala. Kúpa auta v roku 2021 bola realizovaná na meno žalovanej z dôvodu, že žalobca v čase kúpy pracoval v zahraničí a bolo treba prepis zrealizovať bezodkladne, predmetné auto žalovaná v lete 2023 predala. Pre prípad, že by žalovaná nadobudnutie vozidla do svojho vlastníctva v roku 2021 rozporovala, navrhol, aby súd od Okresného dopravného inšpektorátu v Leviciach, vyžiadal lustráciu motorových vozidiel vo vlastníctve žalovanej za obdobie rokov 2021 až 2023, a z uvedeného bude zrejmé aj to, že auto v lete 2023 žalovaná predala. Druhé auto, ktoré užíva žalovaná dodnes, kúpil žalobca ešte v roku 2019. Teda v roku 2019 uhradil akontáciu v sume 1.000,- eur zo svojich výlučných finančných prostriedkov, 1.000,- eur uhradila krstná mama žalovanej, túto sumu jej však žalobca vrátil. Následne mesačne do júla 2022 žalobca hradil mesačné splátky v sume 148,73 eura. Ako držiteľ vozidla kúpeného v roku 2019 je uvádzaný príbuzný žalovanej, vlastníkom bola v lete 2022 leasingová spoločnosť. Žiadny finančný prínos do spoločného vzťahu žalovaná nepriniesla. Žalobca nežiadal od žalovanej po tom, čo ukončila vzťah, aby mu vrátila zariadenie bytu, ani finančné prostriedky za roky 2019 až 2022. Požadoval od nej, aby mu vrátila jedno z dvoch áut, na kúpu ktorého čerpal úver v októbri roku 2021, aby mohol odcestovať za prácou do zahraničia. Na jeho žiadosť o vrátenie auta uviedla, že ho už predala. Zároveň žiadal od nej vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mali slúžiť na hradenie odvodov do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne v roku 2022, a ktoré žalovaná namiesto úhrad, spotrebovala na svoju vlastnú potrebu. Záverom zhrnul, že tieto finančné prostriedky sú predmetom súdneho konania a na uhradení žalovanej istiny v celom rozsahu trvá. Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Neexistoval žiadny právny dôvod na prijatie plnenia v prospech žalovanej, najmä ak táto vzťah rázne ukončila a odvody v mene žalobcu ďalej nehradila. K uvedenému navrhol žalobca ako svedkov vypočuť svoju sestru a svojho švagra.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázala na to, že žalobca už síce nepopiera, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka po dobu 4 rokov, avšak naďalej tvrdí, že na Slovensku sa zdržiaval sporadicky. Aj z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že v ich prípade nešlo o žiadny krátkodobý, dokonca sporadický a nezáväzný priateľský vzťah. Zotrvala na tom, že so žalobcom spoločne hospodárili
a finančné prostriedky boli spotrebované taktiež spoločne. Do spoločnej domácnosti prispievali po štyri roky rovným dielom, žalobca finančnými prostriedkami zo živnosti, ona finančnými prostriedkami, ktoré mala k dispozícii z výživného a rodinných prídavkov a samozrejme osobným výkonom činností, ktoré sú nevyhnutné pre riadny chod domácnosti, a ktorých hodnota je finančne nevyčísliteľná. Keď sa žalobca vrátil zo zahraničia do spoločnej domácnosti, užíval všetko to, čo bolo zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov, takisto si so sebou bral takto zakúpené veci a finančné prostriedky do zahraničia. Ak počas spolužitia nepracovala, bolo to po vzájomnej dohode so žalobcom. Zotrvala ďalej na tom, že rodinný rozpočet bol spoločný, keďže so žalobcom žili v dlhodobom partnerskom vzťahu, išlo z jeho strany o zasielanie aj financií určených na spoločnú domácnosť, ktoré aj spoločne spotrebovali. Spoločné hospodárenie preukazuje aj tá skutočnosť, že žalobca mal k jej účtu k dispozícii debetnú platobnú kartu č. XXXXXX******XXXX, ktorú pravidelne využíval pre svoje potreby nielen doma, ale aj pri jeho pracovnom pobyte v zahraničí. Pokiaľ ide o potvrdenie zamestnávateľa o počte voľných dní strávených na Slovensku, tento listinný dôkaz považuje za nedôveryhodný, nakoľko bol vystavený zo strany príbuzného žalobcu. Podanie žaloby voči svojej osobe naďalej vníma ako akt pomsty. Poukázaniu finančných prostriedkov na jej účet predchádzala vzájomná dohoda, nemôže sa teda jednať o plnenie bez právneho dôvodu.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov prejednal. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca žil so žalovanou 4 roky, za celé obdobie žalovanej posielal na účet finančné prostriedky na hradenie odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a počas celej doby spolužitia žalovaná hradila tieto odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Posledný rok spolužitia v roku 2022 však bez akéhokoľvek dôvodu prestala platiť odvody v mene žalovaného a finančné prostriedky si nechávala. Počas celej doby spolužitia žalobca hradil všetky výdavky, vrátane výdavkov na maloleté deti žalovanej. Tak ako má on k dispozícii platobnú kartu, z ktorej hradil svoje výdavky, mala aj žalovaná k dispozícii platobnú kartu k účtu žalobcu vedeného v G. F., č. karty končí XXXXXXXX. Z tejto karty a z finančných prostriedkov žalobcu žalovaná hradila v roku 2022 všetky náklady, ktoré sa týkajú jej domácnosti, ako aj jej osobné náklady. Nie je preto pravdou to, čo žalovaná uvádza, t. j., že žalobca jej posielal na jej osobný účet vedený v L. v roku 2022 aj finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť pre ich spoločnú domácnosť a hospodárenie. Navyše v roku 2022 strávil žalobca na Slovensku do júla 27 dní. Keď sa vrátil domov v auguste v roku 2022, čakala ho vymenená zámka na byte, za užívanie ktorého platil nájomné zo svojho osobného účtu. Žalovaná si vzala osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, na kúpu ktorého čerpal úver žalobca v októbri 2021, a ktoré dodnes spláca. Potom čo si to auto pod vyhrážkami vzala, nakoľko bolo písané na ňu, previedla finančné prostriedky a nechala si ich pre seba. Nechala teda žalobcu bez peňazí, bez prístupu do bytu, v ktorom žil, bez auta, ktoré potreboval na to, aby mohol vycestovať za prácou do zahraničia. Zároveň žalobca zistil, že žalovaná prestala platiť odvody, na ktoré jej posielal finančné prostriedky. Aj keď to celkom nie je predmetom sporu, z úveru, ktorý čerpal žalobca v októbri v roku 2021 v sume 21.000,- eur, previedol žalobca pre žalovanú 6.000,- eur, za ktoré ona nakúpila zariadenie a spotrebiče do bytu, ktoré si nechala. Z uvedených dôvodov žalobca trvá na podanej žalobe tak, ako bola podaná a žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 9.062,95 eura, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie, vrátane úrokov z omeškania 5,5 % zo žalovanej sumy odo dňa 18.08.2022 až do zaplatenia.
6. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná s podanou žalobou v plnom rozsahu čo do dôvodu aj výšky uplatnenej pohľadávky nesúhlasí. So žalobcom žili v spoločnej domácnosti po dobu 4 rokov ako druh a družka, spoločne vychovávali maloleté deti pochádzajúce z predchádzajúceho vzťahu žalovanej. Dohodli sa, že žalovaná pracovať nebude, bude sa strať o domácnosť a žalobca chodil pracovne do zahraničia. Nezdržiaval sa na Slovensku len sporadicky, každý mesiac chodil domov. Počas jeho pobytu v spoločnej domácnosti žalovaná zabezpečovala starostlivosť o neho, pranie, varenie, snažila sa, aby mal všetko zabezpečené aj pri odchode do zahraničia. Spoločne trávili čas ako rodina. Navštevovali svoje rodiny, dokonca dennodenne rodinu žalovanej. Ako partneri spoločne hospodárili, aj keď mali každý svoj účet v peňažnom ústave. Toto spoločné hospodárenie sa týkalo úhrady nákladov nevyhnutných na zabezpečenie životných potrieb domácnosti, rodiny, strava, hygienické potreby, oblečenie a peniaze na účtoch si ako partneri užívali navzájom. Rodinný rozpočet bol spoločný. Žalovaná nepopiera, že žalovaný jej zasielal finančné prostriedky, avšak nielen za účelom úhrady odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, ale keďže išlo v ich prípade o dlhodobý partnerský vzťah, peniaze boli určené aj na úhradu spoločných nákladov domácnosti, ktoré účastníci sporu ako vtedajší partneri aj spoločne spotrebovali. Tieto tvrdenia o spoločnom hospodárení žalovaná nepochybne preukázala predloženými výpismi z účtu, z ktorých je zrejmé, že žalobca používal
debetnú platobnú kartu vystavenú k jej účtu, koncové číslo karty 8402, túto kartu využíval pre svoje potreby nielen doma, ale aj počas jeho pobytu v zahraničí. V písomnom vyjadrení žalovaná presne identifikovala platby uskutočnené v Nemecku, z ktorých tieto skutočnosti vyplývajú. Žalobca žiadnym spôsobom nenamietal tieto tvrdenia, preto je toho názoru, že používanie tejto platobnej karty z jeho strany je nesporné. Žalovaná je toho názoru, že založením partnerského vzťahu došlo medzi účastníkmi sporu k nadobudnutiu statusu druha a družky, z ktorého vyplýva určitý okruh práv a povinností, i keď Občiansky zákonník ani právny poriadok SR postavenie druha a družky neupravuje, ale nepochybne účastníci sporu spĺňali definíciu blízkej osoby. Ak sa žalobca po ukončení spolužitia domáha vrátenia finančných prostriedkov, ktoré boli spoločne spotrebované počas spolužitia, je toho názoru, že z jeho strany ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uplatnený nárok žalobcu preto nemôže požívať právnu ochranu. Dôvod poskytnutia finančných prostriedkov bol práve v partnerskom spolužití v jednej domácnosti, nebolo by spravodlivé, aby jeden z bývalých partnerov požadoval po rozchode úhradu spoločne spotrebovaných finančných prostriedkov, čo by mohlo mať za následok aj to, že v teoretickej rovine by si žalovaná mohla vyčísliť hodnotu vykonaných prác v domácnosti, ktoré počas spolužitia vykonala. Žalobca opiera svoj nárok o ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, nepreukázal však, že by takéto finančné prostriedky zhodnotil na majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej, napr. zaplatením splátok úveru bez úmyslu darovať. Poukázaniu finančných prostriedkov na účet žalovanej predchádzala vzájomná dohoda, nemôže sa jednať o plnenie bez právneho dôvodu. Žalobca počas spolužitia akceptoval dohodnutý model financovania domácnosti, súhlasil s takýmto rodinným rozpočtom, z ktorého následne čerpal finančné prostriedky z účtu žalovanej aj samotný žalobca. Je preto toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení, a že ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka nie je možné na danú právnu vec aplikovať.
7. Právna zástupkyňa žalobcu titulom záverečnej reči uviedla, že nebolo rozporované, že finančné prostriedky, ktoré žalobca previedol na účet žalovanej, mali byť použité k nahradeniu odvodov žalobcu, čo však žalovaná prestala realizovať a finančné prostriedky si ponechala. Došlo tak k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko tieto finančné prostriedky mali presne určený účel ich využitia, ktoré sa realizovalo za posledné 4 roky, teda v rokoch 2018 - 2022, čo by súdu aj výsluchom účastníkov konania preukázali. Nakoľko však k nim nedošlo, zotrváva na žalobe z dôvodu, že povinnosť hradiť odvody žalovaná nikdy nepoprela v konaní. Na náklady, ktoré žalobca a žalovaná vynakladali do svojej spoločnej domácnosti, súdu predložili výpisy z účtov za mesiac január až júl 2022, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca mal povinnosť a hradil si nájomné v rámci ich spoločného užívania a tiež je z nich zrejmé, že žalovaná na spoločné náklady mohla využívať platobnú kartu k účtu žalobcu vedeného v G. F. Č.. V. XXXXXXXX. Len tieto finančné prostriedky mohli byť využívané na hradenie spoločných nákladov v domácnosti žalobcu a žalovanej. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaná bez akéhokoľvek dôvodu prestane plniť povinnosť, ktorú mala a hradiť odvody a finančné prostriedky si nechať pre vlastnú potrebu. S poukazom na to, že v auguste 2022 ona ukončila spolužitie so žalobcom, vymenila zámky na byte a zabránila ďalšiemu spoločnému užívaniu bytu ako aj finančných prostriedkov, nie je preto pravdou, že finančné prostriedky poukázané na jej účet v roku 2022 mohli byť spotrebované v rámci ich spolužitia. A to aj s poukazom na to, že žalobca v roku 2022 od januára do júla zotrval na Slovensku 27 dní, z toho v máji 17, keď mu zomrel otec a ak by súd výsluch žalobcu a žalovanej pripustil, bolo by zistené, že netvorili pár, neboli vo vzťahu druh a družka už v roku 2022. Ich spolužitie smerovalo k ukončeniu a žalobca aj týchto 27 dní strávil nie v spoločnej domácnosti so žalovanou. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby súd zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému jednoznačne došlo tým, že si finančné prostriedky, ktoré boli viazané na presný a jasný účel, nechala pre seba a minula ich na svoje osobné potreby. Záverom žiadala, aby súd žalobe vyhovel a pre prípad úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
8. Právna zástupkyňa žalovanej titulom záverečnej reči uviedla, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že účastníci sporu žili v dlhodobom partnerskom vzťahu, počas ktorého spoločne hospodárili, spravovali financie, mali jeden rodinný rozpočet, užívali finančné prostriedky, ktoré mali na oddelených účtoch v peňažnom ústave. Poukázaniu finančných prostriedkov na účet žalovanej predchádzala ich vzájomná dohoda, aj samotný žalobca užíval debetnú platobnú kartu žalovanej, čo nespochybnil. Je teda zrejmé, že vzájomné finančné toky medzi ich účtami boli bežné, nakoľko boli dlhodobými partnermi. Žalobca nepreukázal, že by finančné prostriedky vynaložil na zhodnotenie majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Je teda zrejmé, že neuniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení a v danom prípade nemôže ísť o plnenie bez právneho dôvodu a neprichádza
do úvahy aplikácia § 451 Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že dôvod na poskytovanie finančných prostriedkov na účet žalovanej spočíval výlučne v spoločnom partnerskom spolužití v jednej domácnosti a nebolo by preto spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby jeden z bývalých partnerov po rozchode požadoval vrátenie spoločne spotrebovaných vecí, či finančných prostriedkov. Skutočnosť, že žalovaná nepracovala, bola výsledkom ich predchádzajúcej vzájomnej dohody, starala sa o domácnosť aj o samotného žalobcu. Ich partnerské spolužitie fungovalo napriek tomu, že žalobca pracoval v zahraničí, pri návrate na SR sa zdržiaval v spoločnej domácnosti so žalovanou. Nešlo teda o žiaden krátkodobý, sporadický vzťah. S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú a zároveň, aby žalobcu zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia žalovanej.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, oboznámil žalobu, podací lístok zo dňa 15.08.2022, výsledok sledovania zásielky, výpisy z účtu žalobcu z G. F. za 01/2022, 02/2022, 03/2022, 06/2022 a 07/2022, výzvu na zaplatenie zo dňa 12.08.2022, výpis z osobného účtu žalovanej v L. za 01/2022, vyjadrenie žalovanej spolu s prílohami (výpisy z osobného a L. Ú. A. L., E.. L.. za 02/2022, 03/2022, 04/2022, 05/2022, 06/2022, 07/2022), vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami (potvrdenie od zamestnávateľa, výpis z účtu G. F. za 10/2021 a 11/2021), vyjadrenie žalovanej spolu s prílohami (výpis zo L. Ú. žalovanej zo L., E.. L.. za mesiace 04/2022, 05/2022, 06/2022, 07/2022) a zistil tento skutkový a právny stav:
10. V konaní nebolo sporné, že strany sporu žili v partnerskom vzťahu, ktorý je toho času už ukončený. V konaní nebolo sporné ani to, že žalobca v období od januára 2022 do júla 2022, postupne previedol na účet žalovanej peňažné prostriedky, pričom nebolo sporné ani to, že žalovaná z uvedených peňažných prostriedkov uhrádzala okrem iného, aj poistné do sociálnej a zdravotnej poisťovne za žalobcu. Žalobca v konaní tvrdil, že na účet žalovanej zaslal dňa 26.01.2022 sumu 2.600,- eur, dňa 24.02.2022 sumu 620,- eur, dňa 07.02.2022 sumu 2.340,- eur, dňa 04.02.2022 sumu 200,- eur, dňa 22.03.2022 sumu 2.000,- eur, dňa 17.03.2022 sumu 50,- eur, dňa 15.03.2022 sumu 100,- eur, dňa 25.04.2022 sumu 900,- eur, dňa 20.06.2022 sumu 1.500,- eur a dňa 28.07.2022 sumu 530,- eur. Ako však vyplýva zo samotného výpisu z účtu žalobcu, v dňoch 04.02.2022 a 07.02.2022 nešlo o odchádzajúce platby z jeho účtu, ale práve naopak, na jeho účet boli z účtov žalovanej prijaté platby vo výške 200,- eur a 1.340,- eur. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že peňažné prostriedky v celkovej výške 10.740,- eur, mali výlučne slúžiť na hradenie jeho odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2022. Z uvedenej sumy mala žalovaná týmto titulom uhradiť celkovo čiastku vo výške 1.667,05 eura a zvyšok mala spotrebovať na vlastnú potrebu. Žalobca v konaní tiež tvrdil, že neexitoval žiadny právny dôvod na prijatie plnenia v prospech žalovanej, najmä ak táto vzťah rázne ukončila a odvody v jeho mene ďalej nehradila. Žalovaná v konaní skutočnosť, že mala uhrádzať tieto odvody nepoprela, svoju procesnú obranu založila na tom skutkovom základe, že so žalovaným žili v partnerskom vzťahu a takto poskytnuté peňažné prostriedky boli stranami sporu minuté okrem úhrady odvodov aj spoločne, a to na bežné potreby rodiny. Rovnako poukazovala na to, že aj žalovaný čerpal peňažné prostriedky z jej bankového účtu tým, že používal jej debetnú platobnú kartu, čo napokon tiež nebolo medzi stranami sporu sporné. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 12.08.2022 vyzval žalovanú okrem iného aj na zaplatenie sumy 42.740,- eur a to v lehote do piatich dní od obdržania predmetnej výzvy argumentujúc, že žalovaná za obdobie od 24.08.2020 do 31.07.2022 prevodom na svoj bankový účet nadobudla plnenie v sume XX.XXX,- eur, z čoho uhradila na odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne za žalobcu celkovo sumu 12.720,- eur. Zbytok finančných prostriedkov na jej účte v sume XX.XXX,- eur predstavuje podľa žalobcu neoprávnené obohatenie, pričom žalobca tiež poukázal na to, že uvedené prostriedky, ktorými žalovaná disponuje, sú získané aj zo spotrebiteľského úveru, ktorý musí žalobca hradiť. Žalovaná predmetnú výzvu na zaplatenie prevzala dňa 17.08.2022. Z potvrdenia od zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že žalobca v mesiaci január 2022 čerpal voľno v rozsahu 6 dní, vo februári 2022 v rozsahu 6 dní, v marci 2022 v rozsahu 6 dní, v apríli 2022 v rozsahu 17 dní, v máji 2022 v rozsahu 10 dní, v júni 2022 v rozsahu 5 dní a v júli 2022 voľno nečerpal.
11. Podľa § 132 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
12. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
13. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
14. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
18. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
19. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
20. Podľa § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
21. Podľa § 489 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
26. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
27. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť a to pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že obohatený sa obohatí na úkor majetku inej osoby o majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch, pričom predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia zákonom vymedzených predpokladov, a síce: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peniazoch na strane obohateného, b) k získaniu tohto prospechu na strane obohateného došlo na základe niektorej právnej skutočnosti, ktorú predpokladá Občiansky zákonník v § 451 ods. 2 alebo § 454, c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného z bezdôvodného obohatenia, pričom táto majetková ujma zároveň zodpovedá bezdôvodnému obohateniu
na strane obohateného. Po splnení uvedených predpokladov tak vzniká v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka jednak povinnosť obohateného vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia.
28. Ako už súd uviedol, jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú obsiahnuté v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a tiež poskytnuté plnenie za povinného, čo mal povinný podľa práva mal plniť sám.
29. Žalobca sa mylne domnieva, že plnenie, ktoré žalovanej poskytol, napĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v majetkovom prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, keď ako sám vo svojich písomných vyjadreniach uvádzal, poskytnuté peňažné prostriedky mali slúžiť na hradenie jeho odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne za rok 2022. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia spočívajúca v plnení bez právneho dôvodu však spočíva v tom, že žiadny právny dôvod na plnenie od začiatku neexistoval. Žalobcovo skutkové tvrdenie ohľadom účelu poskytnutého plnenia, tak napĺňa podľa názoru súdu existenciu právneho dôvodu plnenia v čase poskytnutého plnenia. Žalobca však v tejto súvislosti ďalšie podstatné a rozhodujúce skutočnosti neuviedol tak, aby ich bolo možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a posúdiť tak, či nie je naplnená iná skutková podstata bezdôvodného obohatenia (napr. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol), prípadne či nárok uplatňovaný žalobou, nie je dôvodný z titulu existencie platného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.
30. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázať na § 132 CSP, podľa ktorého je žalobca povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, keďže pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za procesný následok v podobe prehry sporu. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili. Dokazovanie neslúži strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú skutočnosti v jeho prospech. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti je základnou procesnou povinnosťou strany sporu a zahŕňa povinnosť uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, pričom túto povinnosť si strana sporu splní, ak uvedie také skutkové tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je potom možné k takémuto skutkovému tvrdeniu vykonať aj dokazovanie. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý posudzuje, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku, ktorý žalobca uplatňuje, vyhovené. Strana sporu je tak povinná uviesť substancované skutkové tvrdenia úplne a pravdivo tak, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca má tak v sporovom konaní v prvom rade povinnosť tvrdenia a následne je povinný uniesť dôkazné bremeno, pričom už nesplnenie povinnosti tvrdenia, má za následok v podobe prehry sporu.
31. Pokiaľ teda žalobca svoj procesný útok postavil na tom skutkovom základe, že žalovanej poskytol plnenia za účelom úhrady svojich odvodov v roku 2022, potom mal uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia v tejto súvislosti. Žalobca mal teda v konaní uvádzať také skutkové tvrdenia, z ktorých by mohol súd dôsledne posúdiť, či medzi žalobcom a žalovanou vznikol nejaký platný záväzkový vzťah a pokiaľ áno, čo bolo jeho obsahom, aké konkrétne práva a povinnosti stranám sporu týmto titulom vznikli, či si strany sporu dojednané povinnosti riadne a včas splnili, či bol tento prípadný záväzkový vzťah nejakým spôsobom ukončený, resp. ide o stále existujúci záväzkový vzťah medzi stranami sporu. Pokiaľ by totiž išlo o existujúci platný záväzok, žalobca by sa voči žalovanej mohol domáhať len splnenia toho, k čomu sa žalovaná zaviazala (pokiaľ nebolo medzi stranami sporu dohodnuté aj niečo iné). Pokiaľ však záväzkový vzťah medzi stranami sporu zanikol, napr. odstúpením, bolo by potrebné posúdiť, či nie je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia spočívajúca v plnení z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Žalobca však takéto podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia neuvádzal, vo svojich vyjadreniach sa obmedzil na skutkové tvrdenia, ktorými ako sám uviedol, poukazoval na „morálny kredit žalovanej“, čo však z hľadiska prejednávanej veci nie je podstatné a rozhodujúce. Žalobca súdu nijakým spôsobom neozrejmil ani len to, prečo pokiaľ poskytnuté peňažné prostriedky mali slúžiť výlučne na úhradu jeho odvodov za rok 2022, poskytol žalovanej plnenie v takmer trojnásobnej výške jeho
ročných odvodov a to už za prvých 7 mesiacov kalendárneho roka, pričom tieto odvody neboli v čase poskytnutého plnenia ani splatné v celom rozsahu a ako teda žalovaná s takto poskytnutým plnením mala naložiť. V predmetnom konaní tak ide podľa názoru súdu o absenciu takých podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktorých neuvedenie má za následok zamietnutie žaloby a to z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia žalobcom.
32. Po predbežnom právnom posúdení veci, v rámci ktorého súd poukázal okrem iného aj na tú skutočnosť, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol bremeno tvrdenia, navrhla právna zástupkyňa žalobcu dokazovanie výsluchom strán sporu, ktorému návrhu súd nevyhovel. Na otázku súdu, z akého dôvodu neoznačila tieto dôkazné prostriedky v rámci postupu podľa § 167 CSP, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že až dnes vyplynulo, že k mimosúdnej dohode, o ktorú sa medzi stranami sporu pokúšala, nedôjde. V tejto súvislosti je v prvom rade nutné uviesť, že je potrené dôrazne rozlišovať medzi výsluchom strany sporu a prednesom strany sporu. Výsluch strany sporu patrí medzi dôkazné prostriedky, pričom podľa § 195 CSP, výsluch strany sporu môže súd nariadiť o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluchom strán sporu ako dôkazným prostriedkom preto v žiadnom prípade nie je možné nahrádzať základnú procesnú povinnosť strany sporu a to tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, keďže až splnenie tejto povinnosti, je a môže byť nasledované dôkaznou povinnosťou. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strany sporu tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili, keďže dokazovanie neslúži strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú nejaké skutočnosti v jeho prospech. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na samotnú sudcovskú koncentráciu konania, keďže je neželateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia až na pojednávaní, keď tak mohla a mala urobiť v lehote podľa § 167 CSP, keďže je v rozpore so zásadami civilného procesu, predkladanie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní. V tejto súvislosti súd zároveň zdôrazňuje, že samotný úspech v civilnom spore, závisí okrem iného, aj od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.
33. Súd zamietol aj ďalšie návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania a to v prvom rade s poukazom na tú skutočnosť, že ak žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, potom nie je ani čo dokazovať. V ďalšom je však potrebné uviesť aj to, že skutkové zistenie o tom, či žalovaná nadobudla v roku 2021 do svojho vlastníctva osobné motorové vozidlo, je v prejednávanej veci nepodstatné a nerozhodné, keďže toto skutkové zistenie s uplatneným nárokom nijako nesúvisí. Rovnako tak vykonanie dokazovania výsluchom svedkov ohľadom skutočnosti, či strany sporu spoločne hospodárili alebo nie, či ohľadom skutočnosti, že žalovaná bola povinná z poskytnutých peňažných prostriedkov hradiť odvody žalobcu, je za absencie tých podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení, na ktoré súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, právne bezvýznamné a teda neúčelné a v konečnom dôsledku v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
34. Zhrnúc tak zistený skutkový stav, keď žalobca riadne a včas v konaní neuviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia tak, aby ich bolo možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a posúdiť tak, či nie je naplnená iná skutková podstata bezdôvodného obohatenia, než žalobcom tvrdené plnenie bez právneho dôvodu (napr. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol), prípadne či nárok uplatňovaný žalobou, nie je dôvodný z titulu existencie platného záväzkového vzťahu (za existencie konkrétnych práv a povinností strán sporu) medzi žalobcom a žalovanou, prípadne či žalovaná nie je povinná splniť len to, k čomu sa zaviazala (zaplatiť za žalobcu odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne za rok 20222), súd žalobu žalobcu pre neunesenie bremena tvrdenia zamietol. Pre úplnosť sa žiada zároveň uviesť, že ak žalobca v konaní relevantné skutkové tvrdenia neuviedol, potom tieto nemôžu byť žalovanou ani relevantne popreté či nepopreté, v dôsledku čoho nemožno priznať žalobcom žiadané plnenie ani v zmysle § 151 CSP.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).