Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-94-2013.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/94/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s. r. o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcovi C.I. T., F.. XX. XX. XXXX, T. H. Š. XXX/X, A. E., v konaní o zaplatenie 2 017,53 eur, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 281,25 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 11. 11. 2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 04. 06. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 2 017,53 eur, pozostávajúcu z istiny 1 796,35 eur a úrokov z omeškania 221,18 eur. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, uzatvoril s odporcom dňa 11. 12. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0333563223 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej jeho právny predchodca poskytol odporcovi úver vo výške 829,85 eur pri úrokovej sadzbe 18,4 % ročne. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 23,63 eur vždy k 10. dňu v mesiaci a splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 10. 01. 2007. Odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnil, poskytnutý úver nesplácal, a preto ho právny predchodca navrhovateľa postúpil navrhovateľovi zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 12. 2010. Navrhovateľ vyzval odporcu na mimosúdne riešenie pohľadávok predžalobnou komunikáciou zo dňa 01. 01. 2011 spoločnosťou Platiť sa oplatí, s. r. o. so sídlom v Bratislave. Napriek tomu však po postúpení pohľadávky na navrhovateľa neboli zo strany odporcu zaplatené žiadne platby a preto žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2 017,53 eur, riadneho úroku 18,4 % ročne z istiny 1 796,35 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1 796,35 eur od 22. 12. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania vzniknutých zaplatením súdneho poplatku 121,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 356,76 eur.
Navrhovateľ žiadal vo veci rozhodnúť platobným rozkazom. Nakoľko súd nemal preukázané podmienky na vydanie platobného rozkazu, nariadil vo veci pojednávanie na deň 26. 09. 2013. Predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené navrhovateľovi, jeho právnemu zástupcovi aj odporcovi, ale títo sa pojednávania nezúčastnili - neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa písomným
podaním zo dňa 20. 09. 2013. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. preto súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov; prihliadol pritom na obsah spisu a navrhovateľom predložené listinné dôkazy.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca uzavrel dňa 11. 12. 2006 zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš. Na základe tejto zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa, a. s. odporcovi úver vo výške 25 000,-Sk, pričom písomne bola dojednaná pevná úroková sadzba do konečnej splatnosti úveru 18,4 % ročne. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 59-tich mesačných splátkach po 712,-Sk, prvá splátka bola určená na deň 10. 01. 2007 a posledná splátka na deň 10. 11. 2011. Ročná percentuálna miera nákladov bola 25,62%. Z výpisu z úveru vyplýva, že odporca na splatenie úveru poukázal iba 5 splátok a to 10. 01. 2007 vo výške 176,23 Sk, dňa 08. 02. 2007 vo výške 535,77 Sk, dňa 10. 02. 2007 vo výške 61,63 Sk, dňa 04. 05. 2007 vo výške 2 074,37 Sk a 10. 05. 2007 vo výške 560,93 Sk, spolu 3 408,93 Sk. Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila túto pohľadávku navrhovateľovi podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21. 12. 2010, pričom postúpenie pohľadávky oznámila odporcovi podľa § 526 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 28. 12. 2010, ktorý bol odporcovi doručený dňa 11. 02. 2011. V oznámení o postúpení pohľadávky bola vyčíslená pohľadávka čiastkou 2 017,53 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Nakoľko z ničoho nemožno vyvodiť, že by odporcovi bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, jedná sa v zmysle § 3 ods. 2 citovaného zákona o spotrebiteľský úver. Právne vzťahy účastníkov v tomto konaní sa preto musia posudzovať primárne podľa zákona o ochrane spotrebiteľov a v prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka možno použiť iba v prípade, ak by táto právna úprava bola výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.
Na základe zmluvy o úvere poskytla Slovenská sporiteľňa, a. s. odporcovi finančné prostriedky 25 000,- Sk, pričom odporca sa zaviazal vrátiť čiastku celkom 42 008,-Sk (59 splátok po 712,-Sk). Pri uzatvorení zmluvy o úvere boli dojednané úroky z úveru 18,40 % ročne a poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne, pričom tieto úroky aj poplatky boli zahrnuté do celkovej splátky 42 008,-Sk. Podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré má oporu v predloženom výpise z úveru, odporca splatil celkom 3 408,93 Sk. Nakoľko odporca nepreukázal opak, súd vychádzal zo zistenia, že okrem tejto čiastky iné platby neboli poukázané na splatenie daného úveru, a potom predstavuje dlh 38 599,07 Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom je 1 281,25 eur. Súd preto v tejto časti návrhu vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi čiastku 1 281,25 eur.
Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Navrhovateľ žiadal priznať istinu 1 796,35 eur, ale nepreukázal na základe akých zmluvných dojednaní vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť túto sumu. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi celkom 42 008,-Sk a nakoľko splatil len 3 408,93 Sk, preukázaný dlh odporcu voči navrhovateľovi bol 38 599,07 Sk, čo je 1 281,25 eur. Skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava postúpila navrhovateľovi pohľadávku 2 017,53 eur, nezbavovala navrhovateľa povinnosti preukázať uplatnený nárok.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu 11. 11. 2011, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle zmluvných dojednaní odporca mal splatiť celý úver dňom 10. 11. 2011, kedy bola stanovená splatnosť poslednej 59-tej splátky. Odporca sa potom dostal do omeškania so zaplatením celého dlhu dňom 11. 11. 2011. K tomuto dňu bola určená Európskou centrálnou bankou základná úroková sadzba 1,25 %, takže po zvýšení o 8 percentuálnych bodov by úroky z omeškania predstavovali 9,25 % ročne. Navrhovateľ však žiadal priznať úroky z omeškania iba vo výške 9 % ročne a nakoľko súd bol návrhom viazaný (§ 81 ods. 1 O. s. p.), priznal navrhovateľovi úroky z omeškania 9 % ročne, ale až od 11. 11. 2011.
Navrhovateľ však žiadal priznať v rámci uplatnenej pohľadávky 2 017,53 eur úroky z omeškania 221,18 eur, ktoré však vôbec neodôvodnil, nepreukázal za aké obdobie, v akej výške a z akej čiastky boli tieto úroky z omeškania vyčíslené. Takisto žiadal priznať úroky z omeškania spätne od 22. 12. 2010, ale nepreukázal, či došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a ak áno, kedy a na základe akých skutočností. Pokiaľ pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a. s., listom zo dňa 28. 12. 2010 oznámil odporcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, neznamená to, že súčasne došlo aj k zosplatneniu dlžnej čiastky. Nie je právne významné vo vzťahu k odporcovi, že ku dňu 21. 12. 2010 pôvodný veriteľ uzavrel s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože sa jednalo o dvojstranný právny úkon medzi navrhovateľom a pôvodným veriteľom, ktorým však nemohlo dôjsť k zmene podmienok z úveru vo vzťahu k odporcovi. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v časti úrokov z omeškania 221,18 eur ani vznik omeškania celej dlžnej čiastky ku dňu 22. 12. 2010, a preto súd v tejto časti návrh zamietol.
Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchodného zákonníka
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zmluvný úrok (v danom prípade 18,4 % ročne) ako odplata veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Keďže dňom poslednej splátky úveru (10. 11. 2011) boli splatné všetky dojednané zmluvné úroky, navrhovateľovi už nepatria úroky z úveru od 11. 11. 2011. Takisto nebolo možné navrhovateľovi priznať úroky z úveru 18,4 % ročne za dobu od 22. 12. 2010 do 10. 11. 2011, nakoľko tieto úroky tvoria súčasť celkovej dojednanej sumy 42 008,-Sk v zmluve o úvere, tak ako je to uvedené vyššie.
Náhradu trov konania si uplatnil iba navrhovateľ v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. V konaní mal však úspech iba čiastočný, nakoľko ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O. s. p.) navrhovateľom uplatnený nárok
predstavoval čistku 3 379,50 eur (istina 2 017,53 eur, 18,4 %-ný úrok z úveru zo sumy 1 796,35 eur od 20. 12. 2010 do 26. 09. 2013, t. j. 914,61 eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 796,35 eur za tú istú dobu, t. j. 447,36 eur). Navrhovateľovi však bola priznaná istina 1 281,25 eur a úrok z omeškania, ktorý za obdobie od 11. 11. 2011 ku dňu 26. 09. 2013 je 216,72 eur, teda spolu 1 497,97 eur. Vzhľadom na pomer úspechu obidvoch účastníkov súd o náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).