Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/333/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky Q. S., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. XXX, proti odporcovi W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, o rozvod manželstva, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -11 zo dňa 28.3.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -20 zo dňa 19.6.2013 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, keď konštatoval, že sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine. Obaja manželia potvrdili vzájomné nezhody a ich následné odcudzenie. Spoločenský účel manželstva - vytvárať rodinné prostredie, v ktorom manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si pomoc - dotknutý zväzok už dlhší čas nenapĺňa. Okresný súd zdôraznil, že nemožno manželstvo udržiavať proti vôli jedného z manželov, čo by v konečnom dôsledku viedlo ešte k väčšiemu odcudzeniu a vytvoreniu čisto formálneho zväzku. Navrhovateľka pritom nepociťuje vo vzťahu k manželovi radosť, lásku, úctu, dôveru a nevidí v ňom oporu; došlo k ochladeniu vzťahov a k znefunkčneniu manželstva. Vzhľadom na jednoznačne odmietavý postoj navrhovateľky k prípadnému obnoveniu spolužitia, okresný súd manželstvo, ako nefunkčné a bez reálnej možnosti obnovenia jeho jednotlivých funkcií, rozviedol. O trovách konania rozhodol v zmysle veta prvá tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a „zachovania manželstva“. Poukazoval na to, že manželkou vytýkané mu nedostatky nie sú až také závažné a z jeho strany sú ľahko odstrániteľné. Uviedol, že manželke bolo diagnostikované závažné ochorenie, bez perspektívy vyliečenia a on by jej chcel byť nápomocný a v budúcnosti sa o ňu postarať. Mal za to, že vedú normálny manželský život. Nakoľko stále žijú v spoločnej domácnosti, nie je daný dôvod na rozvod manželstva.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením a po vykonaní pojednávania, vrátane zopakovania časti dokazovania, napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa

Zopakovaním dokazovania - výsluchom účastníkov - bolo potvrdené, že vzťahy medzi nimi sú narušené do takej miery, že ich prípadná obnova je iba čisto hypotetická. Navyše za stavu, kedy navrhovateľka jednoznačne a „neochvejne“ deklaruje svoj negatívny postoj k akejkoľvek forme spolužitia, je i táto hypotetická možnosť v konečnom dôsledku nereálna. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka nielen slovne deklaruje ukončenie manželského spolužitia, ale vykonáva konkrétne kroky, ktorými napĺňa svoje rozhodnutie definitívne ukončiť (manželské) spolužitie s odporcom. V období po rozhodnutí okresného súdu sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, našla si prácu a do miesta trvalého bydliska prichádza výlučne za účelom pomoci neveste (manželke syna) so starostlivosťou o vnúčatá, alebo v súvislosti s návštevou praktického lekára, ktorého má zatiaľ v Likavke. Konkrétnym, hoci zdanlivo nepodstatným, vonkajším prejavom rozhodnutia navrhovateľky ukončiť manželský zväzok s odporcom je i jej správanie v čase, keď z vyššie uvedených dôvodov navštívi (bývalú) spoločnú domácnosť. Napriek tomu, že odporca by jej nevyčítal, ak by si jedlo počas tohto pobytu pripravovala zo surovín, ktoré sú k dispozícii v domácnosti, navrhovateľka si radšej jedlo prinesie so sebou.

Vzhľadom na štádium manželstva účastníkov, kedy už jeho výchovná funkcia bola naplnená (všetky deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté a samostatné) a prioritnou má byť vzájomná spolupatričnosť účastníkov, osobitne v rovine psychickej, okresný súd správne zdôraznil nefunkčnosť práve tejto zložky manželstva. Z vyjadrení odporcu na odvolacom pojednávaní, v rámci ktorého mal vytvorený dostatočný priestor (aj formou doplňujúcich otázok zo strany krajského súdu), je pritom zrejmé, že v dotknutej sfére ani nevie vymedziť skutočne existujúce spoločné záujmy manželov. Odhliadnuc od vlastníckych pomerov k domu, v ktorom majú manželia trvalé bydlisko (odporca je jeho výlučným vlastníkom), rekonštrukcia kúpeľne, či výmena okien je totiž len činnosťou vlastnou „bežným“ vlastníkom či užívateľom nehnuteľnosti, ale rozhodne nie je prejavom vyjadrujúcim vnútorný emocionálny vzťah účastníkov založený na úcte, dôvere, láske a vzájomnej pozornosti. Odporca taktiež potvrdil, že pokiaľ mimo návštevy manželky v (bývalej) spoločnej domácnosti z titulu starostlivosti o vnúčatá, či z titulu návštevy lekára, dochádza k (telefonickému) kontaktu, tento iniciuje výlučne on. Navrhovateľka uviedla, že dotknuté kontaktovanie ju vo svojej podstate už aktuálne až obťažuje.

Za popísaného stavu je vecne správnym záver okresného súdu o nefunkčnosti a neperspektívnosti manželského vzťahu účastníkov, ktorý stav sa v období po jeho rozhodnutí ešte viac prehĺbil. Zachovanie takéhoto manželstva by nielen (absolútne) popieralo postoj navrhovateľky - jedného z manželov - ale fakticky by účelovo obchádzalo i zákonné ustanovenia týkajúce sa rozvodu manželstva (citované v napadnutom rozsudku). Z daného titulu krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil vo veci samej ako vecne správny.

Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite aplikoval ustanovenie , upravujúce náhradu trov konania o rozvod manželstva. V zmysle dotknutého zákonného ustanovenia, ktoré podľa platí aj pre odvolacie konanie, krajský súd nepriznal účastníkom ani náhradu tohto štádia konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .