Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoPs-1-2023.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Subarea
11CoPs/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., do zdravotníckeho zariadenia: E. F. E. E., G. H. XX, E., o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. marca 2023, č.k. 40Pu/12/2023-8, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyslovil, že prevzatie umiestnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., do zdravotníckeho zariadenia: E. F. E. E., so sídlom G. H. XX, E., bolo dňa 28.03.2023 prípustné. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 260, § 261, § 262, § 259 CMP, § 9 ods. 4, § 6 ods. 9 písm. d), ods. 1 písm. a), § 9 ods. 5, § 6 ods. 4 písm. a), ods. 6 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a § 264 CMP dospel k záveru, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné a prebehlo v súlade so zákonom a zo zákonného dôvodu. Umiestnená bola do zdravotníckeho zariadenia prijatá dňa 28.03.2023 o 16.27 hod. bez udelenia súhlasu s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára G. E., ktorá uviedla, že pacientka opakovane hospitalizovaná, žije s matkou, s ktorou má disharmonický vzťah, aktuálne je privezená po telefonickej konzultácii s RZP. Volala matka pacientky, lebo pacientka si chcela do srdca pichnúť nôž, mala obavy z toho, ako sa bude neskôr schopná postarať o matku. Je úzkostná, prítomné religiózne a obavné obsahy, s možnou bludnou hĺbkou. Trpí duševnou poruchou a jej správanie spočíva v samovražedných sklonoch, má schizofréniu, je nekritická k svojmu stavu, je v opatere ambulantného psychiatra, je orientovaná. Na základe vykonaných dôkazov v konaní (výsluchom umiestnenej, výsluchom ošetrujúceho lekára, oboznámením sa s jeho názorom a oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej), súd prvej inštancie dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenej došlo zo zákonných dôvodov. Psychický stav umiestnenej si vyžaduje liečbu a dočasné pozorovanie zdravotného stavu v zdravotníckom zariadení. Umiestnená si sama plne neuvedomuje svoj zdravotný stav a jej stav sa nemôže zlepšiť bez adekvátneho nastavenia na liečbu a bez odborného dohľadu lekárov. Vzhľadom na pokus o samovraždu umiestnená môže byť nebezpečnou predovšetkým pre seba, pričom je nevyhnutné zabrániť zopakovaniu takéhoto pokusu. Súd zistil, že umiestnená nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie pri svojej rozhodovacej činnosti v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení dlhodobo a konštantne uprednostňuje záchranu života a zdravia umiestneného pred hoci len dočasným vylúčením ho zo styku s vonkajším svetom.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie umiestnená, v ktorom uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nevykonal riadne dokazovanie a neoboznámil sa s jej kompletnou zdravotnou dokumentáciou. Bližšie neuviedol s akou
konkrétnou zdravotnou dokumentáciou sa oboznámil. Uspokojil sa iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a výsluchom jej osoby. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je nedostatočné, nespĺňa náležitosti požadované právnymi predpismi. V nemocnici v E. ju liečia na schizofréniu, pričom jej predchádzajúca diagnostika v E. je odlišná. Trpí na úzkostné stavy a súčasný pobyt v nemocnici v E. jej spôsobuje traumu. Nikdy predtým nemala žiadne zdravotné problémy do času, kedy bola očkovaná proti Covidu. Zaočkovali ju aj tretíkrát, napriek už nepriaznivým následkom z predchádzajúcich dvoch dávok práve v čase, keď bola hospitalizovaná v nemocnici v E. od 13.12.2021 do 24.02.2022 napriek jej nesúhlasu, lebo G. I., vtedajší primár, doviedol tam aj ich kostolníčku z E. s tým, že ju pozná, ale ona ju nepoznala, obaja na ňu s očkovaním naliehali a hneď po očkovaní sa cítila úzkostlivejšie a precitlivenejšie, celkovo horšie. Dovtedy pracovala, viedla úplne normálny, bežný život, neužívala žiadne lieky okrem Zodacu. Nakoľko nebola spokojná s predchádzajúcou liečbou a hospitalizáciami v E., vyhľadala odbornú pomoc v E., kde však schizofrénia nebola potvrdená. Z predbežnej prepúšťacej správy z E. F. J. zo dňa 07.11.2022 vyplýva, že jej diagnostika bola stanovená ako závislá osobnosť a úzkosť. Dňa 28.03.2023 zavolala jej matka RZP z dôvodu, aby ju zdravotnícky personál upokojil s tým, že po upokojení sa vráti do domáceho prostredia. Jej konanie bolo skôr hysterické, bez reálneho zámeru si ublížiť, nemala snahu si ublížiť, svojím konaním si neprivodila žiadne zranenie, ani nikoho vo svojom okolí neohrozovala. Svoje správanie vníma ako prehnané a neprimerané danej situácii, ale v žiadnom prípade nešlo o pokus o samovraždu. Nebol naplnený v jej prípade žiaden zo zákonných predpokladov ustanovenia § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z. a neboli teda naplnené podmienky pre nútenú hospitalizáciu bez jej súhlasu. Teraz je liečená na schizofréniu, čo je nesprávne stanovená diagnóza. Nesúhlasí s tvrdením ošetrujúceho lekára G. E., že jej vzťah s matkou je disharmonický. Je zvyknutá viesť s matkou dlhé rozhovory, ktoré jej teraz chýbajú. Matka jej je oporou, vždy ju podporovala, doma sa cíti bezpečne, pobyt v nemocnici v E. jej neprospieva. Navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a rozhodnúť, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia nebolo prípustné. K odvolaniu doložila predbežnú prepúšťaciu správu z E. F. J. zo dňa 07.11.2022.
3. Zdravotnícke zariadenie E. F. E. E. E. vo vyjadrení k odvolaniu umiestnenej uviedlo, že trvajú na pôvodnom stanovisku, že stav pacientky A. B. v čase prevzatia do ich zariadenia si vyžadoval liečbu i bez jej súhlasu. Jej rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli limitované akútnym zhoršením psychického stavu a nebola schopná si uvedomovať potrebu liečby a hrozilo riziko ohrozenia jej života a zdravia.
4. Krajský súd v Trnave, ktorému bola vec postúpená Krajským súdom v Bratislave prípisom zo dňa 05.06.2023, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, prejednal vec postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP), bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
5. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorá okrem iného určuje kedy je možné fyzickú osobu bez jej písomného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti. Celá úprava detenčného konania je založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu buď prevzatie chorého bez jeho súhlasu, alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a zabránenie možnému zneužitiu prevzatia a držania chorého v zdravotníckom zariadení.
6. V danej veci súd prvej inštancie po oznámení zdravotníckeho zariadenia o prevzatí umiestnenej podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 29.03.2023 o 08.52 hod., uznesením zo dňa 29.03.2023, č.k. 40Pu/12/2023-2 začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej A. B. v zdravotníckom zariadení E. F. E. E. (E.) E.. Vo veci následne vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky G. E. a umiestnenej zákonným sudcom, pričom pri svojom rozhodovaní správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestnenej. V danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný stav umiestnenej, prejavujúci sa v čase umiestnenia zmenou v jej správaní, úzkostlivosťou, priložením si noža k srdcu, s diagnostikovanou schizofréniou, si vyžadoval umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov, s jeho rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožnil. Odvolací súd s poukazom na dôvody hospitalizácie a prejavy
správania sa umiestnenej v čase hospitalizácie (ošetrujúca lekárka skonštatovala, že pacientka trpí duševnou poruchou, jej správanie spočíva v samovražedných sklonoch, má schizofréniu) nemá dôvod pochybovať o objektívnom stanovisku odborného lekára a o potrebe hospitalizácie umiestnenej, na ktorých skutočnostiach súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Napokon aj z obsahu podaného odvolania vyplýva, že umiestnená vyjadrenie ošetrujúcej lekárky žiadnym spôsobom nespochybnila, sama umiestnená pri svojom výsluchu pred prevzatím do zdravotníckeho zariadenia uviedla, že sa bála, že nezvládne kríž, ktorý ju čaká, doopatrovať matku, preto si priložila nôž k srdcu, ale nechcela sa zabiť. Pokiaľ umiestnená v odvolaní poukazuje na nedostatočné oboznámenie sa ošetrujúcim lekárom s jej zdravotnou dokumentáciou, pričom poukazuje na prepúšťaciu správu z E. F. J., z ktorej by mala vyplývať jej zle určená diagnóza zdravotníckym zariadením v E., tak z prepúšťacej správy, ktorú doložila umiestnená k odvolaniu zo dňa 07.11.2022 však nevyplýva, že by bola diagnóza stanovená E. F. K. E. nesprávna. V tejto správe sa len konštatuje, že je anamnesticky vedená ako L..X na Slovensku. Ďalej je tam popísaný jej stav pri nástupe do E. F. J., kde je uvedené, že spolupracuje pri vyšetrení, popisuje nemožnosť byť v kľude, úzkosť/počiatok odvykacieho stavu, je depresívna, emočne veľmi labilná, myslenie koherentné, religiózne orientované, opisuje anamnesticky prítomné zážitky, stretnutia s J.. Bola preložená na otvorené oddelenie k spevneniu dosiahnutej stabilizácie, skľudneniu, v kontakte s nemocničným kaplánom, prepustená neakútna, neriziková. Z vyjadrenia E. E. z 03.05.2023 vyplýva, že v čase prevzatia si stav umiestnenej vyžadoval liečbu i bez jej súhlasu, keď jej rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli limitované akútnym zhoršením psychického stavu. Nebola schopná si uvedomovať potrebu liečby a hrozilo riziko ohrozenia jej života a zdravia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že menovaná trpí psychickými poruchami, bola opakovane hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici, je ambulantne liečená. Sama potvrdila, že jej zdravotný stav sa zhoršil, matka zavolala RZP z dôvodu, že umiestnená mala samovražedné sklony. Je potrebné zdôrazniť, že detenčné konanie slúži na ochranu práv chorej osoby a ide o konanie skrátené upravené v § 252 a nasl. CMP, v ktorom sa vykonáva dokazovanie podľa § 260 a § 261 CMP. V danom prípade ide o osobu s duševnou poruchou, ktorá podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky ohrozuje seba.
7. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd dospel k záveru o správnosti napadnutého rozhodnutia, keď v danom prípade vznikla potreba rozhodovať o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, nakoľko jej súhlas s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti nebol daný. Zdravotnícke zariadenie oznámilo listom zo dňa 16.06.2023, že A. B. je naďalej hospitalizovaná, predpoklad ukončenia hospitalizácie je 28.06.2023. Námietky umiestnenej uvedené v odvolaní odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené s poukazom na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky a ňou prezentovaný jednoznačný záver preukazujúci potrebu hospitalizácie umiestnenej v čase jej umiestnenia. Na základe uvedeného preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).