Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/320/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: A.. H. L., H.. K. XX, H., zast. Ing. Vladimírom Horčičákom, Zátoňská ul. 21/A, Malinovo proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava o zaplatenie 845,48 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 293,30 € s 9% ročným úrokom od 24.11.2006 do zaplatenia ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 206,27Eur a iných trov konania vo výške 50,58Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by žalovaného zaviazalo na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 845,48EUR (25.471,-Sk) s príslušenstvom.

Súd týmto medzitýmnym rozsudkom (ust. ) rozhodol o základe uplatneného nároku ako dôvodnom. Rozsudok po odvolaní nadobudol právoplatnosť 30.06.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom KS v Bratislave, č.k. -90 zo dňa 01. 06. 2010.

Predmetom konania zostala výška uplatneného nároku. K výške škody žalobca doložil zákazkový list - faktúru z 30.10.2006, vystavenú na sumu 845,48EUR (25.471,-Sk).

Žalovaný v priebehu konania uznal žalobcom uplatnený nárok vo výške 552,18Eur (16.635,-Sk) s príslušenstvom a v tejto časti žalobcovi aj plnil. Výšku plnenia odôvodnil Výpočtom hodnoty vozidla a výšky škody zo dňa 23.11.2006.

Žalobca následne uplatnený nárok upravil na sumu 293,30Eur s 9,5% úrokom od 24.11.2006 a vo zvyšku vzal žalobu späť.

Podľa ust. poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa ust. z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Podľa ust. náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. , (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.

Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku jeho poškodenia pracovným strojom počas jeho jazdy.

Pre úspešné uplatnenie takéhoto nároku bol žalobca povinný preukázať naplnenie niekoľkých zákonných podmienok.

V priebehu konania bola medzitýmnym rozhodnutím, nespornými skutočnosťami aj čiastočným plnením žalovaného preukázaná aktívna aj pasívna legitimácia účastníkov, teda že ku škode na majetku žalovaného došlo, došlo k nej z dôvodu poistnej udalosti z existujúceho poistného vzťahu medzi škodcom a žalovaným v čase vzniku škody.

Spornou tak zostala len výška škody. Poistné podmienky doložené žalovaným neobsahujú bližšiu definíciu špecifikácie výpočtu výšky náhrady škody, ktorú ma žalovaný za poisteného vo všeobecnosti uhradiť.

Obe sporové strany sa tak sústredili na výklad ust. 442 upravujúceho spôsob náhrady škody v občiansko-právnych vzťahoch, pričom svoj výklad doložili aj rozhodnutiami Ústavného súdu ČR resp. NS SR.

Ústavný súd ČR revidoval doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom (použitom) motorovom vozidle. Ústavný súd judikoval: "V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného, vozidla bude na trhu nižšia, ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do

úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. "zhodnotenie" vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené. V materiálno-právnom štáte nejde len o dodržovanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel chovania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok postavený. Právo je spoločenský normatívny systém, účelom ktorého je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa priečia požiadavke rozumného usporiadania vzťahov, sú neprijateľné. Súd je teda jednoznačne príslušný, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky, a v prípade, že tomu tak je, aby takú interpretáciu pomocou redukcie ad absurdum odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý (Na ÚS ČR z 19. 3. 2008, sp. zn. ). Ústavný súd ČR v judikovanej veci pracoval so zneniami ustanovení o spôsobe a rozsahu náhrady škody, práva na majetok a súdnu ochranu kompatibilnými so slovenským právnym poriadkom.

Súd sa s takýmto výkladom o spôsobe a rozsahu náhrady škody v tomto prípade stotožnil. Poškodenie žalobcovho vozidla nezodpovedalo tzv. totálnej škode, kde by výška škody spočívajúca v skutočnom znížení majetku žalobcu zodpovedala spôsobu výpočtu žalovaného o všeobecnej hodnote vozidla. Takisto nedošlo k prípadu, že by vozidlo stratilo hodnotu v dôsledku nemožnosti jeho uvedenia do stavu, zodpovedajúcemu jeho účelu, ale jednotlivé ďalej použiteľné časti by hodnotu nestratili. Pre oba tieto prípady by skutočné zníženie majetku žalovaného zodpovedali cene veci v čase poškodenia.

Pokiaľ však žalobca opravou uviedol vozidlo len opäť do stavu zodpovedajúcemu účelu a príslušným normám, zodpovedajú náklady opravy majetkovej ujme, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Rovnako ako v českom prostredí aj na Slovensku je notoricky známe, že havarované auto po oprave nahradením poškodených dielov novými nezhodnocuje svoju cenu na trhu , naopak. Najmä nie ak v predmetnom prípade išlo len o výmenu predných a opravu zadných dverí. Účelnosť vynaložených prostriedkov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu v konaní nebola sporná. Rozsah fakturovaných prác navyše korešponduje s nahláseným poškodením, fotodokumentáciou, výpoveďou vodiča pracovného stroja a napokon žalovaný s cenou opravy pracoval ako s nespornou aj pri svojom výpočte škody. Práce vykonal Pavel Svitnič, živnostník s predmetom podnikania: Údržba a oprava dvojstopových motorových vozidiel. (Tu sa oddá konštatovať, že cena práce v značkovom servise by bola nepochybne vyššia)

Pre úplnosť treba uviesť, že žalovaný svoj názor oprel o rozhodnutie NS SR, v ktorom súd dospel k inému názoru, ale ktoré vychádzalo zo skutkového stavu, kedy sa poškodená vec (nie vozidlo) opravou zhodnotila, čo však nebol predmetný prípad.

Popri istine súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo uplatnené vo výške v súlade s ust. 517 a ust. nariadenia vlády SR č. v znení účinnom v čase omeškania.

Vo zvyšku súd v dôsledku čiastočného späťvzatia konanie zastavil.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a odmeny advokáta za šesť úkonov právnej pomoci proti žalovanému, ktorý úspech v konaní nemal. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške vo výške 50,58Eur. Odmena advokáta pri výpočtovom základe 854,48Eur je 51,45Eur, pri základe 293,30Eur (po čiastočnom plnení žalovaného dňa 8.10.2012) je 23,24Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z týchto úkonov :

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 1.11.2010 ..................... 51,45 € 2. ďalšia porada s klientom 29.12.2010 .............................................. 25,73 € 3. rokovanie s protistranou 11.1.2011 ................................................ 25,73 € 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 13.2.2013 .................................. 23,24 € 5. písomné podanie dňa 21.9.2013 .................................................... 11,62€ 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 25.9.2013 .................................. 23,24 €

Režijný paušál za 2 úkony právnej služby v roku 2010 ...........2x á 7,21 €........ 14,42 € Režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2011 .............1x á 7,41 €........ 7,41 €

Režijný paušál za 3 úkony právnej služby v roku 2013 ...........3x á 7,81 €........ 23,43 € ------------------------------------------------------------------------------------------------------ Spolu ........................................................................................................... 206,27 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.