Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-14-2013.pdf
PDF · 98.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Ireny Dobňákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletých T. R., nar. X.X.XXXX a R. R., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, detí rodičov K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XX, XXX XX P., T. republika, a L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, X., t.č. O. X, XXX Y., Z. republika, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1P/119/2012-55 zo dňa 26.4.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení bežného výživného, dlžného výživného na maloletých, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého R. R., nar. XX.XX.XXXX a T. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti ich matky K. O., nar. XX.XX.XXXX. Otca maloletých zaviazal prispievať na výživu maloletého R. sumou 50,- eur mesačne a na výživu maloletej T. sumou 70,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky, počnúc dňom 19.11.2012 do budúcna. Dlžné výživné na maloletého R. za obdobie od 19.11.2012 do 26.04.2013 vo výške 270,04 eur uložil otcovi maloletého uhradiť k rukám matky maloletého v pravidelných splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej splátky dlžného výživného riadne a včas, čím sa stane splatným celý dlh. Dlžné výživné na maloletú T. za obdobie od 19.11.2012 do 26.04.2013 vo výške 377,96 eur uložil otcovi maloletej uhradiť k rukám matky maloletej v pravidelných splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky dlžného výživného riadne a včas, čím sa stane splatným celý dlh. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Styk otca s maloletým neupravil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 24 ods. 1,3,4, 25 ods. 1,2, 36 ods. 1, 62 ods. 1-5, 63 ods. 3, 65 ods. 1, 75 ods. 1, 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení platných a účinných predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o potrebe úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým T. a R., keďže ich rodičia spolu nežijú a na celkovej úprave rodičovských práv a povinností sa mimo konania nedohodli. Ďalej uviedol, že „starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne ich matka. Zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove maloletých. Otec sa s deťmi nestretáva. Občas sa
na nich pýta. V priebehu konania obaja rodičia uviedli, že súhlasia s tým, aby boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti ich matky. Preto súd zhodne s ich návrhom aj návrhom kolízneho opatrovníka zveril maloletých do osobnej starostlivosti ich matky, aj s ohľadom na ich vek a citové väzby detí v tomto veku k matke aj ich vývinové potreby a potrebu stabilného domova.“
Ďalej uviedol, že „výšku výživného pre maloletých zo strany otca súd u maloletej T. ustálil na sumu 70,- eur mesačne odo dňa 19.11.2012 a u maloletého R. na sumu 50,- eur mesačne od 19.11.2012, keďže v tej dobe rodičia maloletých už spolu nežili v spoločnej domácnosti a otec si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní.
Pri určení výšky výživného vychádzal prvostupňový súd z vykonaných dôkazov, predovšetkým zo skutočnosti, že matka sa o maloletých sama osobne stará / cit. § 62 ods. 4 prvá veta ZR /, že si otec vyživovaciu povinnosť neplní, z oprávnených výdavkov maloletých a zo schopností a možností oboch rodičov.
Rodičia maloletých spolu nežijú v spoločnej domácnosti od 22.12.2011, od kedy matka s maloletými odišla na Slovensko k svojim rodičom. Matka je na materskej dovolenke. Momentálne je však bez príjmu, nakoľko jej zanikol nárok na rodičovský príspevok ku dňu 31.07.2011. Na rodičovskom príspevku jej vznikol preplatok vo výške 86.435,- Kč, ktorý musí úradu práce vrátiť. Patrí jej však pomoc v materstve, avšak doposiaľ túto dávku nepoberá, ako vyplýva z potvrdenia Úradu práce Českej republiky. Naposledy poberala štátnu sociálnu pomoc do mesiaca júl 2012. Odvtedy je bez príjmu. Nepoberá ani prídavky na deti. Finančne jej musia vypomáhať rodičia, ktorí hradia ich všetky výdavky, ktoré z tohto dôvodu minimalizuje. Maloletí majú výdavky na nákup oblečenia, obuvi cca 50,- eur na polrok na každé dieťa, plienky pre R. cca 32,- eur mesačne, strava cca 70,- eur mesačne, hygienické potreby cca 25,- eur mesačne, potrebuje aj mastičky. Jej jediným príjmom bude peňažná pomoc v materstve, ak o nej bude rozhodnuté. Otec na výživu detí žiadny spôsobom neprispieva. Tvrdenie, že nevedel kam peniaze posielať neobstojí. S matkou maloletých žil po dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti, preto musel mať vedomosť o jej rodičoch aj ich adrese. Od ich odchodu na Slovensko ich ani raz nenavštívil. Neprejavuje o nich taký záujem, aký by sa od rodiča očakával. Svoje tvrdenie, že matke telefonoval nepreukázal. Nevlastní žiaden majetok, ani auto. Dom, ktorí vlastnili je v exekúcii kvôli dlhom. Žije sám u p. X.. Od 01.07.2012 pracuje na dohodu o vykonaní práce. Predtým bol nezamestnaný, vyradený z evidencie kvôli nedostaveniu sa na úrad v stanovenom termíne. Jeho príjem by mal byť podľa jeho udania vo výške 5.000,- Kč mesačne. Podľa predložených dohôd je jeho príjem vo výške 58,60 Kč na hodinu a od 01.01.2013 vo výške 60,- Kč na hodinu, pri rozsahu prác 300 hodín ročne. Z toho má zaplatiť 3.000,- Kč na ubytovanie a stravu, ostane mu 2.000,- Kč. Z potvrdenia zamestnávateľa otca zo dňa 01.04.2013 vyplýva, že od 01.07.2012 do 28.02.2013 si otec zarobil 12.000,- Kč v čistom. Žiadne iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka uviedla, že si privyrába aj z tržby. Navrhol výživné v sume 90,- eur mesačne na obe deti, na T. 50 eur, na R. 40,- eur.
V zistených skutočnostiach prvostupňový súd videl možnosti a schopnosti otca pracovať a zaobstarať si príjem v takej výške, aby mohol prispievať na výživu detí v stanovenom rozsahu. Jeho možnosti a schopnosti pracovať a dosahovať príjem nie sú obmedzené. Matka nemôže výživu detí zabezpečovať výlučne sama. Dokonca ich zabezpečuje len za finančnej pomoci rodičov. Stanovené sumy výživného pokryjú aspoň čiastočne odôvodnené výdavky maloletých, preto prvostupňový súd uložil otcovi prispievať na výživu detí vo väčšej miere, aj s poukazom na skutočnosť, že si dlhšiu dobu dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní ani sa iným spôsobom nepodieľa na ich výchove a výžive. V prevyšujúcej časti návrh týkajúci sa výšky výživného zamietol.
Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd rozhodol o výživnom pre maloletých počnúc dňom 19.11.2012, vznikol ku dňu rozhodnutia súdu dňa 26.04.2013 dlh na výživnom, ktorý uhradený doposiaľ nebol a o ktorom bolo potrebné rozhodnúť.
Za obdobie od 19.11.2012 do 26.04.2013 je dlh na výživnom na maloletého R. vo výške 270,04 eur.
Za obdobie od 19.11.2012 do 26.04.2013 je dlh na výživnom na maloletú T. vo výške 377,96 eur.
Lehotu na plnenie dlžného výživného prvostupňový súd určil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. v splátkach vo výške 20,- eur mesačne pre každé dieťa splatných spolu s bežným výživným, teda k 15. dňu v mesiaci
pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky dlžného výživného riadne a včas, keďže sa jedná o vyššiu sumu a otec požiadal o splatenie dlhu v splátkach. Prvostupňový súd bol názoru, že výška splátok je primeraná zisteným skutočnostiam a jeho možnostiam s ohľadom na skutočnosť, že doposiaľ na výživu detí neprispel žiadnym spôsobom. Styk otca s maloletými prvostupňový súd neupravil, vzhľadom k tomu, že rodičia o jeho úpravu nežiadali ( § 25 ods. 2 ZR ). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.“.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal vo výrokoch týkajúcich sa určenia výživného a dlžného výživného odvolanie otec maloletých. Namietal jeho výšku s odôvodnením, že nemá stály príjem.
Matka maloletých vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca maloletých, ktorý podľa jej názoru má príjem ako pomocná sila a je schopný si nájsť trvalé zamestnanie so stálym príjmom. Do dnešného dňa si neplní vyživovaciu povinnosť, nespláca dlžné výživné a o deti sa nezaujíma, ani ich nekontaktuje.
Odvolaním neboli napadnuté výroky, ktorými prvostupňový súd zveril maloletých do osobnej starostlivosti matky, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a neupravil styk otca s maloletými, preto rozhodnutie v týchto častiach nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok (v odvolaním napadnutých výrokoch), ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca maloletých nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Podľa článku 3 písm. d) naradenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Z konania nevyplynuli skutočnosti, ktoré pri aplikácii uvedeného článku by vylučovali právomoc či príslušnosť vo veci konajúceho prvostupňového i odvolacieho súdu.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 36 ods. l zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj vec správne právne posúdil (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.).
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že matka je na materskej dovolenke. O maloletých sa osobne stará sama. Výdavky maloletých predstavujú sumu cca 50,- eur na obuv za polrok na každé dieťa, výdavky na oblečenie, plienky pre R. cca 32,- eur mesačne, strava cca 70,- eur mesačne, hygienické potreby cca 25,- eur mesačne.
Otec maloletých nevlastní žiaden majetok. Žije sám u pána X.. Od 01.07.2012 pracuje na dohodu o vykonaní práce. Predtým bol nezamestnaným, vyradeným z evidencie kvôli nedostaveniu sa na úrad v stanovenom termíne. Jeho príjem by mal byť podľa jeho udania vo výške 5.000,- Kč mesačne. Podľa predložených dohôd je jeho príjem vo výške 58,60 Kč na hodinu a od 01.01.2013 vo výške 60,- Kč na hodinu, pri rozsahu prác 300 hodín ročne. Z toho má zaplatiť 3.000,- Kč na ubytovanie a stravu, ostane mu 2.000,- Kč. Z potvrdenia zamestnávateľa otca zo dňa 01.04.2013 vyplýva, že od 01.07.2012 do 28.02.2013 si otec zarobil 12.000,- Kč v čistom. Žiadne iné vyživovacie povinnosti nemá.
Prvostupňový súd správne posúdil schopnosti otca maloletých, ktorý pracuje ako čašník. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec maloletých vykonávaním tejto práce preukazuje schopnosť vykonávať práce s uvedeným zameraním. Nadobudnuté skúsenosti z praxe ho predurčujú k schopnosti vykonávať práce tohto druhu. Tieto jeho schopnosti treba posúdiť aj s ohľadom na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti. Odvolací súd preto pri preskúmavaní rozhodnutia a konania,
ktoré mu predchádzalo, pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, a to pri porovnaní potrieb maloletého, výšky príjmov oboch rodičov, vychádzal aj zo svojich skúseností z obdobných prípadov. Dôvody podaného odvolania poukazujú len na „nepravidelnosť príjmu“, neobsahujú však výhrady proti schopnosti otca mať príjem, z ktorého by plnil vyživovaciu povinnosť vo výške ako to určil súd prvého stupňa.
Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd rozoberané kritériá pri určovaní pomerov na strane rodičov správne posúdil vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Vyhodnotením uvedených všetkých zistení jednotlivo aj v súhrne je aj odvolací súd toho názoru, že prvostupňový súd určil výživné na maloleté deti v náležitej výške. Prvostupňovým súdom určené výživné pokladá odvolací súd za adekvátne vzhľadom na potreby maloletých v predškolskom veku, s ohľadom na osobnú starostlivosť matky a aj na reálne schopnosti otca zabezpečiť si príjem, ktorý takéto výživné umožňuje plniť.
Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Suma výživného určená prvostupňovým rozhodnutím zohľadňuje túto skutočnosť a zohľadňuje nevyhnutné výdavky na maloletého v predškolskom veku s tým, aby neboli ohrozené základné životné potreby otca maloletých.
Odvolací súd poznamenáva, že je povinnosťou otca maloletých usporiadať si život tak, aby si našiel trvalé zamestnanie a bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Na margo nutnosti plnenia si vyživovacej činnosti povinným zdôrazňuje, že narodením dieťaťa rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo/250/2012 zo dňa 18.4.2012).
Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá ZoR. Preto odvolací súd považoval prvostupňovým súdom určené bežné a zároveň dlžné výživné za zákonné a vecne správne, aj tu je potrebné zdôrazniť, že otec maloletých konkrétne výhrady proti dlhu na výživnom v odvolaní neuplatnil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Predmetný rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.