Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-12-2023.pdf
PDF · 69.29 KB
Case nature
Subarea
23CoP/12/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., I. X, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, proti osobe povinnej platiť výživné: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B., F.Š. X, X. I. T. A. Z. Q..J..H.., Q. Q. B. B., E. O. XXXXX/XA, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 27Pc/3/2022 - 176 zo dňa 11.01.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.01.2022 domáhal určenia výživného vo výške 300,- eur mesačne počnúc od 01.09.2021 do budúcna. Podaním doručeným súdu dňa 05.01.2023 navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Osoba povinná platením výživného súhlasila so späťvzatím návrhu v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie konanie zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie osoba povinná platiť výživné (ďalej aj „otec“). Poukázal na to, že navrhovateľ podal na súd návrh na určenie výživného 13.01.2022, teda menej ako rok po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi. Dňa 07.04.2021 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Pc/6/2018 - 241 zo dňa 17.12.2019, ktorým súd rozhodol o zániku vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi z dôvodu, že navrhovateľ nadobudol schopnosť sám sa živiť. Navrhovateľ pritom ani počas konania netvrdil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Pc/6/2018. Navrhovateľ tvrdil existenciu zmenených životných nákladov, ktoré však vyčíslil v nižšej výške, než v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Pc/6/2018. Navrhovateľ tvrdil, že už sa s konečnou platnosťou rozhodol o pokračovaní v štúdiu v odbore grafický dizajn, a teda riadne pokračuje v príprave na ďalšie povolanie, keď predtým svoj študijný odbor zmenil zo štúdia prekladateľstva a tlmočníctva na štúdium prekladateľstva a tlmočníctva na inej univerzite a následne na štúdium grafického dizajnu. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom netvrdil stratu schopnosti samostatne sa živiť, ktorú podľa názoru Okresného súdu Banská Bystrica nadobudol najneskôr v roku 2019. Návrh navrhovateľa na určenie výživného bol teda podaný bez toho, aby boli splnené základné podmienky pre zmenu rozsudku. Navrhovateľ totiž nepreukázal, ale ani netvrdil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Pc/6/2018 zo dňa 17.12.2019. Tento návrh považuje otec za typický príklad bezdôvodnej a šikanóznej žaloby, slúžiaci na znepríjemnenie a sťaženie života otca, spojený s nutnosťou vynaloženia nákladov na právne zastúpenie. Osobitne poukázal na skutočnosť, že pojednávania sa uskutočňovali v X., pričom otec trvalo žije v B. B.. Navrhovateľ žijúci v E. sa pojednávaní nezúčastnil, hoci bol na tieto súdom predvolaný. Svoju neprítomnosť viackrát ospravedlňoval svojou neprítomnosťou v Slovenskej republike. Otec má za to, že z uvedeného skutkového stavu sú naplnené predpoklady pre priznanie nároku na náhradu trov konania podľa § 55 CMP, nakoľko je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že navrhovateľ je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť otcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 100 % vzniknutých trov konania.
3. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa všeobecného ustanovenia upravujúceho rozhodovanie o trovách konania v mimosporových konaniach, teda podľa § 52 CMP. Ani odvolací súd nevidí dôvod na postup podľa § 55 CMP.
5. Bolo by spravodlivé priznať osobe povinnej platiť výživné trovy konania v situácii, kedy bolo naozaj preukázané, že sa jedná o šikanózny návrh, resp. návrh bez akejkoľvek možnosti úspechu. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto konaní sa o takýto prípad nejedná a nebol vylúčený úspech navrhovateľa v tomto konaní. Odvolaciemu súdu nie je známa ustálená judikatúra, podľa ktorej by zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu z dôvodu, že dieťa získalo schopnosť samo sa živiť (pričom dieťa začalo štúdium na vysokej škole, ale v tomto štúdiu riadne nepokračovalo) úplne vylučovalo, aby v budúcnosti opätovne vznikol takémuto dieťaťu nárok na výživné, keď začne študovať tú istú alebo aj inú vysokú školu a v štúdiu riadne pokračuje. Ani odvolacia argumentácia otca nedáva odvolaciemu súdu možnosť usúdiť, že bezpochyby bolo vylúčené pre navrhovateľa dosiahnuť úspech v tomto konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku.
6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).