Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/355/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej W. J., S.. XX.XX.XXXX, M. Z.. S. XXX/XX, V., štátny občan SR, o zaplatenie 447,73 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 197,12 eur

- s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 111,24 eur od 12.11.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 60,17 eur od 12.12.2009 do zaplatenia,

- zo sumy 25,71 od 12.1.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1,66 eur od 12.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 447,73 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 111,24 eur od 12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 60,17 eur od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 25,71 od 12.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eur od 12.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 248,95 eur od 12.11.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 uzatvorenej medzi ním ako postupníkom a Slovak Telekom, a.s. ako postupcom je jeho právnym nástupcom. Jeho právny predchodca a žalovaná uzatvorili zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalovanej a žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bolo dohodnutá v zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanou zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. Žalovaná je teda sankcionovaná za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Keby žalovaná splnila svoju povinnosť riadne a

včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Žalovanej boli vystavené faktúry č. 7000931570, č. 7010154158, č. 7910054010, č. 7911109882 a č. 7912168966 na sumy 11,24 eur, 60,17 eur, 25,71 eur, 1,66 eur a 248,95 eur.

V podaní zo dňa 6.9.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že zo žiadnych ustanovení , zákona o ochrane spotrebiteľa, či zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom. Neobstojí názor o nevyvážení dohody o zmluvnej pokute z dôvodu, že by zmluvnou pokutou mal byť výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Primeranosť zmluvnej pokuty sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečenej sumy ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti. Neprimeranosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca žalovanej, a to telekomunikačné zariadenie LG KC550 za cenu 39 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 139 eur. Žalovaná teda nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu poskytnutých, bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím žalovaná porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú (reparačnú), keďže neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej vzniká na strane jeho právneho predchodcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu vzniknutej škody na jeho strane. Zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu, ktorá spočíva v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila. t. j. musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. Otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať v čase, kedy vznikol zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase vzniku zmluvy. Výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi vzniknúť v prípade, ak žalovaná načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi žiadnu platbu. Žalovaná mala možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom vstúpi, mala možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu, mala na výber, aký mobilný telefón si kúpi a aká bude dotácia na kúpnu cenu telefónu, keďže výška ceny mobilného telefónu ovplyvňuje v značnej miere aj výšku zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 15.6.2011. Ďalej poukázal na analógiu IURIS Nariadenia vlády č. , podľa ktorého sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej uplatňovať iba úroky z omeškania. Toto zákonné ustanovenie je možné primerane aplikovať aj na prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, pretože je toto zariadenie financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad, ktorý sa mu vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení od žalovanej. Toto mobilné zariadenie je teda v prípade dodržania viazanosti postupne splatené. Uplatnená zmluvná pokuta vo výške dotácie poskytnutej na kúpnu cenu, ktorá by mohla byť až vo výške dvojnásobku poskytnutej

dotácie nie je teda neprijateľne vysoká. Ak by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Štandardná cena žalovanej poskytnutého telekomunikačného zariadenia bola 139 eur. Hodnota dotácie právneho predchodcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia bola 100 eur. Právnemu predchodcovi vznikla škoda vo výške dotácie, ktorá by mu nebola vznikla, ak by žalovaná dodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne táto plnila počas celej doby viazanosti. Preto by mu mala byť priznaná zmluvná pokuta minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.

Žalobca, ani právny zástupca žalobcu sa pojednávania vo veci nezúčastnili, aj keď mali doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 6.9.2013 a žiadal pojednávať v ich neprítomnosti. Nedostavila sa žalovaná, ktorá neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, nežiadala pojednávanie odročiť. Predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne a včas doručené. Preto súd pojednával podľa (ďalej len ) v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

Vykonaným dokazovaním, najmä zmluvou o pripojení zo dňa 24.8.2009, dodatkom k zmluve o pripojení, identifikačnými dokladmi žalovanej, faktúrami č. 7000931570, č. 7010154158, č. 7910054010, č. 7911109882, č. 7912168966, podrobnými mesačnými výpismi pre telefónne číslo žalovanej, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok, zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 24.8.2009 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu predal žalovanej zľavnený mobilný telefón značky LG KC550 WHITE a aktivoval žalovanej vybraný program služieb 55 Viac. Využívaním služieb telefónnej siete právneho predchodcu žalobcu vznikla žalovanej povinnosť platiť právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas cenu poskytnutých služieb. Zároveň zmluvné strany uzatvorili dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov s tým, že mobilný telefón bude žalovanej poskytnutý za zľavnenú kúpnu cenu 39 eur a v prípade porušenia povinností v dobe viazanosti je povinná zaplatiť sumu 248,95 eur. Dňa 22.1.2010 bola žalovanej vystavená faktúra č. 7000931570 na sumu 1,66 eur za fakturačné obdobie od 22.12.2009 do 21.1.2010, dňa 22.10.2010 bola vystavená faktúra č. 7010154158 na sumu 248,95 eur ako zmluvnú pokutu za obdobie od 22.9.2010 do 21.10.2010, dňa 22.10.2010 bola vystavená faktúra č. 7910054010 na sumu 11,24 eur za fakturačné obdobie od 22.9.2009 do 21.10.2009, dňa 22.11.2009 bola vystavená faktúra č. 7911109882 na sumu 60,17 eur za fakturačné obdobie od 22.10.2009 do 21.11.2009, dňa 22.12.2009 bola vystavená faktúra č. 7912168966 na sumu 25,71 eur za fakturačné obdobie od 22.11.2009 do 21.12.2009.

Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že na základe Zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 zo dňa 17.6.2010 sa Slovak Telekom, a.s. stal univerzálnym právnym nástupcom T-Mobile Slovensko, a.s.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Podľa o elektronických telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa o elektronických telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa o elektronických telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik

a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje,

b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol podnik podľa § 42 ods. 3 písm. e) povinný oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok,

c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami,

d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.

Podľa o elektronických telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení..

Podľa (ďalej len ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa v znení účinnom do 28.2.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa v znení účinnom do 28.2.2010, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa v znení účinnom do 28.2.2010, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa v znení účinnom do 28.2.2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa v znení účinnom do 28.2.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa prvá veta , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy i vzájomné súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol

ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transportovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC-240/98 až C 344/98 konštatuje, že nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).

Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská, bod 50).

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou mal súd za to, že žaloba je dôvodná v časti uplatňovaných poskytnutých služieb. V tejto časti preto súd vyhovel žalobcovi tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania súd mal síce preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení právny predchodca žalobcu umožnil žalovanej pripojenie na verejnú mobilnú telekomunikačnú sieť, poskytoval jej s tým súvisiace služby, odpredal jej koncové zariadenie za zníženú kúpnu cenu a zmluvne dojednal výšku zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinností, ale dojednaná zmluvná povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu je však neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 24.8.2009 bola stanovená pevnou sumou na čiastku 248,95 eur za porušenie najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok. Dojednaná zmluvná pokuta sa teda nevzťahovala len na porušenie povinností uvedených v dodatku k zmluve, ale aj na porušenie konkrétne označených povinností vyplývajúcich zo všeobecných podmienok a ďalších bližšie nešpecifikovaných povinností (pri použití slovíčka najmä). Takéto dojednanie nie je možné označiť za individuálne umožňujúce žalovanej ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a okruh povinností, na porušenie ktorých sa zmluvná pokuta mala vzťahovať. Obsah zmluvy bol dopredu daný a žalovaná ju mohla prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Výška zmluvnej pokuty nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení . Nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Je napr. rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinností dôjde na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci. Môže nastať situácia, že žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu v prípade účastníka, ktorý sa dostane do omeškania na začiatku existencie zmluvného vzťahu a rovnakú pokutu u spotrebiteľa, ktorý poruší povinnosť tesne pred ukončením doby viazanosti. Takto koncipovaná zmluvná pokuta nemôže obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách týmto poškodzujú spotrebiteľa. Súd má za to, že predmetná zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany spotrebiteľa, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo

vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15.6.2006 sp. zn. a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právu ochranu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute už bolo v iných rozhodnutiach súdov vyhlásené za neplatnú zmluvnú podmienku a po vyhlásení týchto zmluvných podmienok za neplatné nebola účastníkovi zmluvy priznaná zmluvná pokuta (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. a i.).

Pri posudzovaní zmluvnej pokuty súd nemohol zohľadniť ani poskytnutý benefit zo strany právneho predchodcu žalobcu spočívajúci v odpredaji mobilného telefónu za kúpnu cenu značne nižšiu oproti všeobecnej kúpnej cene koncového zariadenia. Poskytnutie takéhoto benefitu je taktikou obchodnej politiky spoločnosti a nemá žiadnu príčinnú súvislosť s predmetom sporu. Žalobcom koncipovaná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj strán. Pretože súd ustanovenia o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú zo zákona neplatné, nemohol žalobcovi priznať ani časť zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil a vyčíslil ako rozdiel medzi zvýhodnenou kúpnou cenou koncového zariadenia poskytnutého žalovanej a všeobecnou predajnou cenou tohto zariadenia. Nie je dôvod vyvodzovania zodpovednosti voči žalovanej zohľadňovaním inej ako dohodnutej kúpnej ceny. Pretože návrh bol čo sa týka opísania rozhodujúcich skutočností odôvodnený nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu za poskytované služby a z porušenia zmluvnej povinnosti, nie je dôvod, aby súd návrh žalobcu pri nepreukázaní odôvodnenosti nároku podľa ustanovenia posudzoval aj podľa iných ustanovení zákona, napríklad podľa ustanovení o náhrade škody v zmysle ustanovenia a nasl. . Pre takéto právne posúdenie veci žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani v návrhu, ani v ďalších vyjadreniach adresovaných súdu. Tvrdenia žalobcu konštatujúce uplatnenie zmluvnej pokuty za porušenie konkrétneho ustanovenia zmluvy, možnosti žalovanej ovplyvnenia výšky pokuty výberom mobilného telefónu, prípadne volacieho programu ako aj doby viazanosti, súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil ako účelové, ktoré nemenia nič na konštatovaní, že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri právnym predchodcom koncipovanej zmluve by dohoda o zmluvnej pokute neobstála pri akomkoľvek zvolenom programe žalovanej a výbere akéhokoľvek dotovaného koncového zariadenia. Napokon má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou. Z predložených listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o pripojení s dodatkom a Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, nebolo preukázané, že by žalovanou bola porušená nejaká zmluvná povinnosť. Samotná zmluva o pripojení síce obsahuje dojednanie o výške zmluvnej pokuty 248,95 eur, žalobca však žiadnym listinným dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie o porušení zmluvných povinností žalovanou. Preto súd žalobu zamietol v časti uplatnenej zmluvnej pokuty.

Súd vyhovel žalobcovi v uplatnených nárokoch, ktoré preukázal tým, že so žalovanou jeho právny predchodcu uzatvoril zmluvu o pripojení a dodatok, z ktorej vyplývalo žalovanej uhrádzať faktúry, ktoré boli vyúčtované za užívanie služieb žalovanou. Tieto boli vystavené žalovanej v sume 111,24 eur, 60,17 eur, 25,71 eur a 1,66 eur. V týchto nárokoch súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 197,12 eur a v prevyšujúcej časti, ktorá pozostávala zo zmluvnej pokuty v sume 248,95 žalobu zamietol.

Podľa veta prvá, , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr, ktoré vystavil právny predchodca žalobcu, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti každej faktúry.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v 44 %, žalovaná v 55 %. Keďže žalovaná bola v prevažnej časti úspešná vzniklo jej právo na náhradu trov konania s tým že súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.