Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/334/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XX, zastúpenú I.. L.B. Š., advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v G., E. Č.. XX, a z otca C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. K. XX, zastúpený opatrovníčkou C. T., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Z v e r u j e mal. S. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. J., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 12.11.2010, opakovane do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 12.11.2010 do 30.09.2013 vo výške 917,42 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 08.11.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým žiadala rozhodnúť o výkone rodičovských práv a povinností. Matka navrhla zveriť mal. Alexandru do svojej osobnej starostlivosti a súčasne zaviazať jej otca prispievať na jej výživu sumou 50 Eur mesačne, počnúc dňom 12.11.2010. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, otec o maloletú nejaví záujem a neprispieva na jej výživu. Matka s dieťaťom býva v domácnosti svojich rodičov, o maloletú sa stará, je na materskej dovolenke.

Súd vykonal šetrenie pobytu otca mal. dieťaťa prostredníctvom príslušného OO PZ, evidencie obyvateľstva Mesta Prešov, Mestskej polície Prešov, prostredníctvom ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR, pričom šetrením tento pobyt zistený nebol. Na základe uvedeného súd uznesením ustanovil otcovi maloletej opatrovníka v súlade s

Opatrovníčka otca sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným v súlade so Zákonom o rodine.

Súd nariadil pojednávanie na 25.09.2013, ktoré v súlade s ustanovením vykonal v neprítomnosti riadne a včas predvolaného opatrovníka otca maloletého dieťaťa. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :

Mal. S. J., L.. XX.XX.XXXX G. X. G. O. C. J., L.. XX.XX.XXXX S. C. S., L.. XX.XX.XXXX. Rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti len krátko. Mal. Alexandra žije s matkou, s jej rodičmi a s jej starou matkou v 3-izbovom byte v Prešove, ktorý je v osobnom vlastníctve jej starej matky. Domácnosť, ktorú zdieľa matka so svojimi rodičmi a so svojou starou matkou je udržiavaná. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dieťa vo výške 220 Eur mesačne. Na chod domácnosti matka prispieva sumou 50 Eur mesačne. Kolízny opatrovník šetrením pomerov zistil, že matka sa o mal. Alexandru stará, zabezpečuje jej všetky potreby, v starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka si zvykne privyrobiť na základe dohody o vykonaní práce vypomáhaním v reštaurácii D. podľa potreby. Zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje zvýšené výdavky, nakoľko od narodenia trpí epilepsiou a poruchou imunity. Matka s ňou pravidelne navštevuje neurologickú ambulanciu v trojmesačných intervaloch. Okrem toho jej platí mesačne životné poistenie.

Z výpovede matky súd zistil, že otec na jej výživu neprispieval od jej narodenia. Vôbec sa o ňu nezaujíma. Všetky jej výdavky hradí výlučne zo svojho príjmu s pomocou rodičov. Návrh podala až v roku 2012 z toho dôvodu, že na krátko bol obnovený vzťah s otcom dieťaťa, napriek tomu otec neprispieval na výživu dieťaťa a zároveň sa obávala návrh podať skôr, nakoľko sa jej vyhrážal, že sa jej pomstí. Z výpovede matky súd zistil, že je možné, že otec dieťaťa pracuje na čierno u svojho otca, ktorý podniká, má v G.M. Q. C. S. L..

Zo správy Sociálnej poisťovne doručenej súdu 23.11.2012 súd zistil, že otec dieťaťa nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov doručenej súdu 28.11.2012 vyplýva, že otec dieťaťa je v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od 26.09.2012.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov doručenej súdu dňa 04.12.2012 vyplýva, že otec dieťaťa nie je v evidencii poberateľov sociálnych dávok. Nepoberá žiadnu dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov doručenej súdu 14.12.2012 vyplýva, že matka dieťaťa poberá prídavok na dieťa v sume 22,54 Eur a rodičovský príspevok v sume 194,70 Eur.

Zo správy Sociálnej poisťovne doručenej súdu 29.05.2013 vyplýva, že otec dieťaťa nie je poberateľom invalidného dôchodku. Do septembra 2012 bol poberateľom sirotského dôchodku, ktorý bol zastavený.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZR“ ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 26, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že rodičia spolu nežijú a mal. dieťa sa od narodenia nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá mu zabezpečuje primeranú starostlivosť po všetkých stránkach. Súd preto akceptujúc dôvodnosť zachovania záujmov mal. Alexandry zveril mal. Alexandru do osobnej starostlivosti matky.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnuté pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú pri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa.

Súd šetrením zistil, že otec maloletej je vedený v evidencii nezamestnaných, nepoberá žiadne dávky. V konaní súd šetril pobyt otca maloletej, ktorý sa však nepodarilo zistiť, preto mu bol v konaní ustanovený opatrovník. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. Alexandry v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine a to počnúc dňom 12.11.2010, t. j. dňom narodenia mal. Alexandry. V súvislosti s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd poukazuje na to, že v prípade určenia výživného spätne je matka povinná preukázať hodnoverné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú určenie výživného so spätnou platnosťou, teda od doby, kedy matka v návrhu podanom dňa 08.11.2012 žiadala zvýšiť výživné a to spätne počnúc dňom 12.11.2010 do budúcna. Súd konštatuje, že v konaní matka preukázala dôvody osobitného zreteľa, z uvedeného dôvodu súd priznal výživné dňom 12.11.2010, nakoľko otec od narodenia dieťaťa nijakým spôsobom na jej výživu neprispieva, na jej starostlivosti sa nepodieľa, žiadnym spôsobom sa o dieťa nezaujíma. Všetky potreby mal. dieťaťa hradí matka výlučne zo svojho príjmu s pomocou svojich rodičov. Súd prihliadol aj na zhoršený zdravotný stav mal. dieťaťa, nakoľko od narodenia trpí epilepsiou a poruchou imunity.

Určením vyživovacej povinnosti od 12.11.2010 do 30.09.2013 vznikol otcovi dlh na výživnom v celkovej výške 917,42 Eur (v roku 2010 pomerná časť za november 16,07 Eur + za december 25,38 Eur; za rok 2011 12x26 Eur; za rok 2012 12x26,65 Eur; za rok 2013 9x27,13 Eur). Uvedený dlh súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd prihliadol na skutočnosť, že za uvedené obdobie otec neprispieval na výživu dieťaťa žiadnou formou.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa písmeno a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v 3 písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.