Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-43-2013.pdf
PDF · 113.49 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/43/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľa U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., P. XXXX/X, v konaní právne zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Bariakovou, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, proti odporcovi X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., Q. I. XXX/XXX, v konaní právne zastúpeného Lexpert s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica, za ktorú koná JUDr. Roman Dula, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/320/2012-182 zo dňa 24. 06. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol na základe návrhu matky podaného v čase maloletosti XX-ročného U. Q. (neskôr v konaní vystupujúci ako navrhovateľ), ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil určené výživné rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 03. 2009, č. k. 17C/29/2008-124 tak, že uložil otcovi maloletého dieťaťa (neskôr v konaní vystupujúci ako odporca) povinnosť prispievať zvýšeným výživným sumou 80,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 07. 2012 do 03. 01. 2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky (prvý výrok), pričom dlh na výživnom za obdobie júl 2012 do 03. 01. 2013 v sume 180,- Eur otcovi dieťaťa umožnil splácať v 30,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky (druhý výrok). O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) tak, že súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal (tretí výrok). Vzhľadom na to, že maloletý počas súdneho konania dosiahol vek plnoletosti, pričom sa pripojil k návrhu matky, rozhodol súd aj o tomto návrhu tak, že uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľovi zvýšeným výživným sumou 80,- Eur mesačne počnúc dňom 03. 01. 2013 vždy do 15- teho dňa v mesiaci k jeho rukám (štvrtý výrok). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 03. 01. 2013 až jún 2013 vo výške 180,- Eur súd povolil odporcovi splácať v 30,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky (piaty výrok). V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol (šiesty výrok). Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 03. 2009, č. k. 7C/29/2008-124 v časti o výške výživného (siedmy výrok). O trovách konania v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p bude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (ôsmy výrok).
V dôvodoch rozsudku okresný súd, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, mal za to, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa (oprávneného) na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu a že návrh bol podaný odôvodnene.
Prvostupňový súd zisťoval zmenu pomerov oproti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/29/2008-124 zo dňa 10. 03. 2009 a z vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov, potvrdením sociálnej poisťovni, pracovnou zmluvou, správou bývalého zamestnávateľa otca, správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou zamestnávateľa matky, správami o šetrení pomerov, správami zadováženými v priebehu pojednávania) zistil, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky. Konštatoval, že na strane navrhovateľa v súvislosti s plnením školských povinností, prípravou na budúce povolanie, osobnostným rozvojom, zdravotným stavom došlo k výraznej zmene pomerov. V súčasnosti je navrhovateľ žiakom strednej školy (X. ročník X. vo N.), žije spolu so svojou matkou v X-izbovom nájomnom byte. Navštevuje E. ambulanciu, Y., F. oddelenie, E., N., v dôsledku čoho vznikajú zvýšené výdavky. Nie sú s ním výchovné ani prospechové problémy.
Podľa názoru súdu výrazná zmena pomerov na strane povinných (rodičov navrhovateľa) nenastala. Z potvrdenia zamestnávateľa matky U. Q. súd zistil, že jej čistý priemerný mesačný zárobok činní 650,77 Eur, k tomu poberá výživné od otca 50,- Eur a rodinné prídavky 22,- Eur. Pracuje vo funkcii Q. na A. X. Q.. Jej náklady predstavujú - mesačné nájomné v priemere 337,31 Eur, ročné výdavky 183,34 Eur a nepravidelné výdavky, pričom celkom má výdavky vo výške 1.996,51 Eur. Okresný súd zisťoval zmenu pomerov aj na strane odporcu, pričom mal za preukázané, že od ukončenia posledného pracovného pomeru nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby bol schopný si zabezpečiť príjem z pracovného pomeru s prihliadnutím na jeho vzdelanie a vek. Odporca v čase rozhodovania okresného súdu bol nezamestnaný a evidovaný na úrade práce od 01. 11. 2012 ako uchádzač o zamestnanie. Odporca pracoval v N. X. I. X. a. s., so sídlom v W. do ukončenia pracovného pomeru v roku 2008. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Následne zamestnávateľom odporcu bola Obec Q., pracovná zmluva bola uzatvorená 09. 03. 2009 s nástupom do práce 09. 03. 2009, pričom odporca pracoval ako pracovník pre X. Q. G. na dobu neurčitú s plateným úväzkom 0,30, pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 31. 10. 2012 z dôvodu, že zanikol dôvod pre vznik pracovného pomeru. Za rok 2010 dosiahol čistý zárobok 111,- Eur mesačne, za rok 2011 to bolo 114,12 Eur a za rok 2012 dosiahol mesačný príjem 117,80 Eur, čo súd zistil z prehľadu vymeriavacích základov pre účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu zo dňa 15. 01. 2013 súd zistil, že tento nie je ich zamestnancom od 01. 11. 2012, pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, skončená bola dohodou 31. 10. 2012 z dôvodu, že prestal trval účel, na ktorý bola uzatvorená. Jeho čistý priemerný mesačný zárobok bol 82,66 Eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica súd zistil, že za obdobie november 2012 mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti vo výške 56,90 Eur, za december 58,80 Eur. Okresný súd zisťoval aj zdravotný stav odporcu v súvislosti s možnosťou zamestnať sa, pričom z potvrdenia ošetrujúceho lekára P.. U. F. zistil, že odporca ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa Y.-X. v roku 2008 pre zdravotné problémy trvalého charakteru. Od tej doby je v trvalej A. a E. T. a v sústavnej ambulantnej liečbe vrátane rehabilitačnej liečby. Zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať sústavne bežnú pracovnú činnosť pre ochorenie pohybového aparátu vyžadujúce sústavnú liečbu a úľavu. Zo správy zo dňa 10. 06. 2013 ošetrujúci lekár oznámil, že podľa jeho doterajších informácií vo veci invalidného dôchodku konať nezačal. Odporca býva s manželkou a dcérou v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom. Manželka odporcu pracuje v spoločnosti A. s. r. o. Q. od 25. 05. 2009 na pozícii H.. Pracovný pomer je dojednaný na dobu neurčitú. Z potvrdenia o príjmoch fyzických osôb za rok 2012 vyplýva, že manželka odporcu mala vyplatené príjmy zo závislej činnosti vo výške 4.303,94 Eur, príspevky na sociálne a zdravotné poistenie v celkovej výške 576,42 Eur a čiastkový základ dane bol 3.727,52 Eur a daň vo výške 58,25 Eur. Nezdaniteľná suma činila 3.644,64 Eur. Z potvrdenia Daňového úradu Banská Bystrica súd zistil, že daňový subjekt A., s. r. o., Q. uviedol za rok 2011 súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 75.834,96 Eur, náklady vo výške 84.395,57 Eur, pričom výsledok hospodárenia pred zdanením bol - 8.560,61 Eur a strata vo výške - 7.860,03 Eur. Za rok 2012 boli výnosy 82.615,34 Eur, náklady 89.839,61 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením - 7.224,27 Eur a strata - 1.683,63 Eur.
Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), t. j. veku, odôvodnených potrieb navrhovateľa U. Q. ako aj možností, schopností, majetkových pomerov povinných (rodičov U. Q.). Okresný súd výživné zvýšil na sumu 80,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 07. 2012 (ohľadom výživného po nadobudnutí plnoletosti U. Q. dňom XX. XX. XXXX) s
poukazom na ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine, aj keď v konaní mal preukázané, že odporca je v súčasnej dobe nezamestnaný a je bez príjmu. Konštatoval, že aj keď zo správy jeho ošetrujúceho lekára vyplýva, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať sústavne bežnú pracovnú činnosť pre ochorenie pohybového aparátu, odporca nepreukázal, že by bol občanom so zníženou pracovnou schopnosťou, prípadne, že by bol poberateľom čiastočného, respektíve úplného invalidného dôchodku. V konaní nepreukázal, že vzhľadom na svoj zdravotný stav by nebol schopný vykonávať iné práce ako na čiastočný úväzok, ktorý mal u posledného zamestnávateľa. Okresný súd tiež uviedol, že neuveril ani tvrdeniam, že rodina odporcu žije z príjmu jeho súčasnej manželky, nakoľko podľa výsledkov daňového úradu, firma, ktorej je konateľkou jeho manželka, dosahuje stratu, takže nie je predpoklad, že by si mohla vyplácať koncoročné odmeny, pričom z príjmu, ktorý dosahuje, by neboli schopní pokrývať náklady spojené s platením mesačných nákladov spojených jednak s užívaním domu, ako aj splátok a pokrytia odôvodnených potrieb rodiny.
V prevyšujúcej časti pokiaľ bolo návrhom žiadané určiť výživné v sume 150,- Eur a následne v sume 100,- Eur, súd návrh zamietol, nakoľko mal preukazné, že by nebolo v možnostiach a schopnostiach odporcu takéto výživné uhrádzať s prihliadnutím aj k tomu, že aj matka je povinná prispievať na výživu syna s prihliadnutím na jej zárobkové možnosti, ako aj k tomu, že poberá rodinné prídavky. Taktiež súd zohľadnil neúčelné a nevyhnutné vynakladanie finančných prostriedkov na navrhovateľa ako napr. vodičský kurz.
Pokiaľ odporca žiadal v priebehu pojednávania o zníženie výživného, súd o jeho návrhu nerozhodoval s prihliadnutím k tomu, že súhlasil so zvýšením výživného o 10,- Eur, pričom mu nič nebránilo podať návrh na zníženie výživného, ak by nebolo v jeho možnostiach s prihliadnutím aj na stratu zamestnania prispievať stanoveným výživným. Toto súd z jeho strany považoval za účelové.
Proti rozsudku okresného podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca z dôvodu, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Namietal tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
Podľa jeho názoru súd odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, keď nerozhodol o vzájomnom návrhu odporcu z dôvodu, že ho považoval za účelový. Napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia nerozhodovania o vzájomnom návrhu považoval za svojvoľné. Jeho situácia sa v priebehu konania zmenila, ostal bez akéhokoľvek príjmu, a preto bolo plne dôvodné zníženie výživného. Postup súdu nemá oporu v zákone. V súlade s ustanovením § 97 ods. 1 O. s. p. bol oprávnený uplatniť v konaní svoje práva a len ak neboli podmienky pre spojenie veci, tak súd mohol vylúčiť vzájomný návrh na samostatné konanie. Dôvody na vylúčenie neexistovali, pretože predmetom konania bolo výživné navrhovateľa ako plnoletého dieťaťa, ktoré súd v súlade s ustanovením § 65 ods. 3 Zákona o rodine mohol upraviť len na návrh. Nesprávny je aj záver okresného súdu, že odporca od ukončenia posledného pracovného pomeru nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby bol schopný si zabezpečiť príjem, nakoľko z predložených dôkazov vyplýva, že pracovné možnosti sú u neho obmedzené z dôvodu jeho nepriaznivého stavu. O tom, že si aktívne hľadal prácu svedčí aj fakt, že nebol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie zo strany Sociálnej poisťovne. Poukázal aj na skutočnosť, že nie každá osoba so zníženou pracovnou schopnosťou má zároveň nárok byť držiteľom preukazu ZŤP alebo byť poberateľom čiastočného alebo úplného invalidného dôchodku. Zdôvodnenie rozhodnutia pokiaľ „za daného stavu súd mal za to, že stanovené výživné bude odporcu motivovať, aby sa opäť riadne zamestnal a vyživovaciu povinnosť si do budúcna plnil“, predstavuje inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, Zákon o rodine nepripúšťa možnosť zvýšenia výživného z dôvodu motivácie povinného, ale z odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Zároveň namietal aj nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, ako aj to, že súd nezohľadnil tú skutočnosť, že majetkové pomery sú na strane matky výrazne lepšie.
Vzhľadom na uvedené, žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd dospeje k názoru že odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi 2/ znížil na zákonné minimum.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie odporcu v rozsahu danom § 212 ods. 1 a 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. l, 2 O. s. p.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmeniť doterajšie rozhodnutie súdu, ak došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. To znamená, že súd musí mať preukázanú podstatnú zmenu pomerov.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúca povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Zákon predpokladá, že rodičia budú vo vzťahu k dieťaťu plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám dieťaťa. Ich miera je rôzna, odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a pod. Obidvaja rodičia sa musia podieľať na výžive svojho dieťaťa podľa svojich síl, možností a pomeru svojich príjmov, s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/320/2012 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky podaný v čase maloletosti XX- ročného U. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur počnúc dňom podania návrhu a zároveň vzhľadom na to, že maloletý po začatí konania dosiahol vek plnoletosti aj o jeho návrhu, ktorým sa on pripojil k návrhu matky, pričom rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 03. 2009, č. k. 17C/29/2008-124, právoplatným dňa 24. 04. 2009 súd určil odporcovi (otcovi U. Q.) povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 50,- Eur. Toho času je navrhovateľ žiakom strednej školy (X. ročník X. vo N.), žije spolu so svojou matkou v X-izbovom nájomnom byte. Matka navrhovateľa je zamestnaná, pričom priemerný čistý mesačný zárobok matky navrhovateľa je 650,77 Eur, k tomu poberá výživné od otca 50,- Eur a rodinné prídavky 22,- Eur, odporca je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že odporcom napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní v čase maloletosti U. Q. preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca (odporcu) voči maloletému (t. č. navrhovateľovi). Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku. Uvedené výroky prvostupňový súd aj adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (ust. § 219 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd nepovažuje odvolanie odporcu za dôvodné, pričom v podanom odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal.
V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného (24. 04. 2009) došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane oprávneného. K dôvodom odporcu uvádzaných v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané mesačne výživné pre odporcu vo veku XX rokov je 80,- Eur, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a zákonnej úprave, ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Odporca v odvolaní nenamietal, že by okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, namietal však spôsob vyhodnotenia dôkazov, ako aj celkový záver súdu o jeho povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa okresným súdom určenou sumou, keď poukazuje na to, že jeho pracovné možnosti sú jednoznačne obmedzené z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Odvolací súd nepopiera, že vzhľadom na zdravotný stav odporcu a aktuálnu situáciu na trhu práce nie je ľahké uplatniť a zamestnať sa, ale zároveň sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že odporca nepreukázal evidentnú snahu k tomu, aby bol schopný zabezpečiť si príjem z pracovného pomeru a zabezpečiť odporcovi náležité výživné. Okresný súd sa zaoberal zisťovaním príčin, pre ktoré sa príjem odporcu znížil a odkedy k zmene došlo, či zníženie jeho príjmov malo objektívne dôvody. Vychádzajúc zo správy ošetrujúceho lekára má aj odvolací súd za to, že aj keď mu zdravotný stav neumožňuje vykonávať sústavne bežnú pracovnú činnosť pre ochorenie pohybového aparátu, nie je preukázané, že by nebol schopný vykonávať iné práce, napr. na čiastočný úväzok. V konaní bolo preukázané aj to, že odporca nie je poberateľom invalidného dôchodku. Odvolací súd v týchto súvislostiach zdôrazňuje, že v zmysle Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu obaja rodičia, a táto ich zákonná vyživovacia povinnosť je ich prvoradou povinnosťou, ktorej sa nemôžu zbaviť, a to ani s poukazom na pokles príjmu, resp. svoj zdravotný stav. Obaja rodičia navrhovateľa, a teda i otec (odporca), si musia byť vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktoré je na nich odkázané svojou výživou a upraviť svoje pomery tak, aby si túto povinnosť mohli plniť v rozsahu zodpovedajúcom veku a odôvodneným potrebám svojich detí. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
Odvolací súd nezohľadnil ani odvolaciu námietku odporcu, že zdôvodnenie rozhodnutia pokiaľ „za daného stavu súd mal za to, že stanovené výživné bude odporcu motivovať, aby sa opäť riadne zamestnal a vyživovaciu povinnosť si do budúcna plnil“, predstavuje inú vadu konania, ktorá by
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, Zákon o rodine nepripúšťa možnosť zvýšenia výživného z dôvodu motivácie povinného. Treba v týchto súvislostiach uviesť, že pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného súd prihliada nielen na faktické príjmy povinného, ale aj možnosti, t. j. potencionálne príjmy, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, jazykové znalosti a pod.), iné vyživovacie povinnosti, majetkové pomery, plnenie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, resp. vecnými plneniami. V prípade, ak ma súd skutočne za preukázané, že došlo k zníženie príjmu alebo majetku povinného zo špekulatívnych dôvodov, a nie v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej okolnosti, musí na túto skutočnosť prihliadnuť. Cieľom uplatňovania potencionality príjmov povinného je eliminovanie snahy povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru. Vôbec, sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov (nielen) k maloletým deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy maloletých detí. Okresný súd potom aplikujúc aj túto zásadu správne zvýšil výživné na 80,- Eur mesačne, aj keď je odporca v súčasnej dobe nezamestnaný.
Ani odvolacia námietka odvolateľa, že súd nezohľadnil tú skutočnosť, že majetkové pomery sú na strane matky U. Q. výrazne lepšie, nie je relevantná. Platí totiž, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená ich mechanickú rovnosť. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Aj v zmysle iných ustanovení (napr. § 19 ZR alebo § 150 OZ) je osobná starostlivosť postavená na roveň finančných plnení, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a spoločnej domácnosti na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Odvolací súd považoval len pre úplnosť v duchu výchovného pôsobenia uviesť, že aj keď rozhodnutie súdu o určenie otcovstva a s tým súvisiace určenie vyživovacej povinnosti odporcu nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 04. 2009, a teda, že otec navrhovateľa nemal do tejto doby súdom určenú vyživovaciu povinnosť, nie je možné túto skutočnosť opomenúť a je treba zdôrazniť, že to bola práve matka navrhovateľa, ktorá mu od jeho narodenia poskytovala komplexnú nielen osobnú, ale aj finančnú starostlivosť. V konaní naviac nebolo preukázané, že by majetkové pomery na strane matky navrhovateľa boli výrazne lepšie.
Na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu a opodstatnené, resp. dôvodné zvýšenie výživného nemá vplyv ani to, že okresný súd len v odôvodnení rozhodnutia odôvodnil svoj procesný postup, v zmysle ktorého návrh odporcu na zníženie výživného nepripustil. Aj odvolací súd je toho názoru, vychádzajúc z podaného vyjadrenia odporcu zo dňa 29. 05. 2013 a predneseného vyjadrenia právneho zástupcu odporcu na pojednávaní zo dňa 24. 06. 2013, že išlo len o účelovú obranu odporcu v prebiehajúcim konaní o zvýšenie výživného, hlavne keď v priebehu konania súhlasil so zvýšením výživného mesačne o 10,- Eur. Odporcovi postupom prvostupňového súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, nič mu nebránilo a v prípade eventuálnej výraznej zmeny pomerov v budúcnosti na jeho strane, mu nič nebráni, podať nový návrh na zníženie vyživovacej povinnosti.
Nakoľko odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval aplikujúc ustanovenie § 224 ods. 4 O. s. p. O trovách aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.