Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3PP-89-2013.pdf
PDF · 70.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3PP/89/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a prísediacich Marty Krajčovičovej a Emílie Šípkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.9.2013 v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona účinného od 01.01.2006 súd žiadosť odsúdeného H. S., F.. XX.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil:
- Okresný súd Levice zo dňa 19.9.2005, č.k. 4T/72/2005, podľa § 234/1, TZ/1961 v trvaní 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov,
- Okresný súd Levice zo dňa 30.11.2006, č.k. 2T/159/2006, podľa § 348/1, TZ/2005 v trvaní 4 (štyri) mesiace,
- Okresný súd Bratislava V zo dňa 21.03.2011, č.k. 4T/198/2010, podľa § 171/2, TZ/2005 v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov,
z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 24.7.2013 bola na tunajší doručená žiadosť odsúdeného H. S. o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva odsúdený t.č. trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 19.9.2005, č.k. 4T/72/2005 v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov pre trestný čin podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ďalej trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 30.11.2006, č.k. 2T/159/2006 v trvaní 4 mesiace pre trestný čin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a napokon trest odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 21.3.2011, č.k. 4T/198/2010 v trvaní 15 mesiacov pre trestný čin podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený začal trest vykonávať dňa 26.11.2008, lehota v zmysle § 66 ods. l Trestného zákona uplynula dňa 11.7.2013 a koniec trestu má mať dňa 26.2.2018.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s hodnotením odsúdeného, osobným spisom odsúdeného, nariadením výkonu trestu odňatia slobody, odpisom Registra trestov, rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 19.9.2005, č.k. 4T/72/2005, rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 30.11.2006, č.k. 2T/159/2006 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.3.2011, č.k. 4T/198/2010.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou súd zistil, že odsúdený bol dodaný do výkonu trestu do tunajšieho ústavu dňa 16.12.2008 a po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza doposiaľ. Spočiatku sa
dopustil troch priestupkov voči ústavnému poriadku, avšak neskôr sa negatívne poznatky nevyskytli a jeho správanie a vystupovanie je dlhodobo na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov dodržiava, v kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva, z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Doposiaľ bol sedemnásťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Pracovne je zaradený od 26.4.2012 na pracovisko mimo ústav s dohľadom Wurth, kde podáva požadované pracovné výkony. Predtým bol od 23.12.2008 do 25.4.2012 pracovne zaradený na pracovisko v ústave s dohľadom Euroobuv, kde taktiež podával požadované pracovné výkony. V rámci individuálneho prístupu k odsúdenému možno konštatovať, že plní ciele stanoveného programu zaobchádzania, zamerané na vytváranie a osvojovanie si pozitívnych stratégií riešenia problémov, sebakontrolu a zodpovednejší prístup k životu a jeho plánovanie bez páchania ďalšej trestnej činnosti. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, pričom dôvodom je experimentovanie s drogami, v sledovanom období nebol riadne zamestnaný, má ukončené iba základné vzdelanie. V minulosti jedenkrát súdne trestaný, vo výkone trestu odňatia slobody bol jedenkrát. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že po prepustení z výkonu trestu sa chce vrátiť k družke, matke a deťom, bude sa snažiť nájsť si zamestnanie a chce sa starať o rodinu. Doterajšie odsúdenia mu stačili.
Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že k zmenám v hodnotení prišlo, pribudla jedna disciplinárna odmena, inak zotrvali na záveroch hodnotenia.
Prokurátorka navrhla žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť pre nesplnenie materiálnej podmienky.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z citovaných ustanovení taktiež vyplýva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu nie je právny nárok. Skutočnosť, že odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody aktívne vytvára podmienky na získavanie disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená jeho osobná sloboda, sama osebe nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Takéto správanie odsúdeného môže byť účelové, výsledkom ktorého má byť dosiahnutie priaznivého hodnotenia, na podklade ktorého by mal byť odsúdený podmienečne prepustený. Uvedený záver možno konštatovať aj z hodnotenia riaditeľa ústavu, podľa ktorého správanie odsúdeného zo začiatku nebolo vždy na požadovanej úrovni, až postupom času sa jeho správanie stabilizovalo. Súd pri svojom rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliada nielen na hodnotenie riaditeľa ústavu, ale prihliada aj na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti. Odsúdený bol uznaný za vinného z násilnej trestnej činnosti a teda podľa súdu je potrebné, aby vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu odsúdený svojím správaním a plnením povinností naďalej preukazoval polepšenie, keďže podľa súdu vzhľadom k spáchanému trestnému činu neuplynula ešte
dostatočne dlhá doba, aby mohol byť vyslovený záver o splnení tejto materiálnej podmienky. Súd taktiež prihliadol na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného, na základe ktorej nemožno vysloviť, že od odsúdeného možno očakávať vedenie riadneho života po jeho podmienečnom prepustení. I keď riaditeľ ústavu v hodnotení napriek týmto skutočnostiam odporúča jeho podmienečné prepustenie, toto konštatovanie má len konzultačný charakter. Súd preto dospel k záveru, že u odsúdeného nie je splnená podmienka na podmienečné prepustenie spočívajúca jednak v tom, že odsúdený preukázal polepšenie a jednak že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Preto bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti odsúdeného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.