Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUD. Moniky Tobiašovej a JUDr. Katariny Morozovej Nemcovej v spore žalobcu: Y. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX K., toho času D. W. W., so sídlom N. W. XX, XXX XX N. W., proti žalovanej: A. V., (predtým Q.) narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Pavol Zavacký, advokát, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 38.000,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -255 zo dňa 24.10.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Žalobca v postavení žalovaného v konaní sp. zn. podal vzájomný návrh o zaplatenie sumy 38.000,- Eur titulom finančného vyrovnania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli manželstvo 25.10.1991. K rozdeleniu BSM medzi žalovanou a jej bývalým manželom H. K. došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 25.06.1992, v dobe, kedy so žalovanou už boli manželia. Všetky záväzky boli platené zo spoločne z príjmoch oboch manželov. V roku 1988 bol užívateľom a nájomcom dvojizbového družstevného bytu číslo XX/X na ulici R. číslo X. Žalovanej bol trojizbový družstevný byt číslo XX na piatom poschodí v obytnom dome číslo súpisné XXXX na ulici W. číslo XX v K. odovzdaný na základe Zápisnice o dohode o prevzatí a odovzdaní bytu 09.04.1990, avšak mala problémy s mesačným financovaním prideleného bytu s ohľadom na jej príjem 2.984,- Sk, rozhodli sa, že na jeho dvojizbový byt prevedie členské práva a povinnosti na inú osobu s výplatou odstupného a to v prospech Q. T., k čomu došlo na základe uznesenia OS BD W. zo dňa 05.11.1991. S nastupujúcim užívateľom bytu sa dohodli na odstupnom vo výške 90.000,- Sk. Tieto finančné prostriedky investovali do spoločnej domácnosti. Manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. zo dňa 26.11.2009. Spoločne obývali družstevný byt až do doby odchodu žalovanej do P. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vyplatiť sumu 38.000,- Eur ako finančné vyrovnanie.

II. Napadnuté rozhodnutie

2. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

,,I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , zák. (ďalej len ,Z“); , (ďalej len ,P“).

4. Skonštatoval, že rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 18.06.2013 bolo preukázané, že počas manželstva žalovanej s H. K., predstavenstvo Y. stavebného bytového družstva W. uznesením pod č. X/X/XX z XX.XX.XXXX žalovanej ako svojmu členovi pod členským číslom XXXXX pridelilo do užívania predmetný byt z 30.01.1989. Manželstvo žalovanej s jej bývalým manželom H. K. bolo právoplatne rozvedené XX.XX.XXXX. Dňa 09.04.1990 bola spísaná zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi OS BD W. ako vlastníkom a medzi členom družstva, žalovanou. Byt bol nadobudnutý počas trvania manželstva žalovanej s H. K., bol aj tento členský podiel k X-izbovému družstevnému bytu predmetom vyporiadania BSM, ktorý však nebol vyporiadavaný rozsudkom OS Poprad z 25. 06. 1992, č. k. - 60, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že účastníci sa dohodli, že po rozvode bude výlučnou užívateľkou žalovaná. Žalovaná sa stala nájomníčkou ešte pred uzatvorením manželstva, a uzatvorením manželstva žalobcu a žalovanej v zmysle , tak vznikol spoločný nájom bytu obom manželom. Žalobcovi ale uzatvorením manželstva nevzniklo členstvo v družstve, resp. spoločné členstvo manželov v družstve. Rozvodom manželstva v zmysle zaniklo právo spoločného nájmu bytu a právo užívať byt zostalo tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva, v danom prípade žalovanej. Žalovanému žiadne práva k bytu nevznikli, nakoľko mu nevzniklo členstvo v družstve, a jeho právo k bytu a nárok na vyrovnací podiel nezakladá ani skutočnosť, že hradil všetky úhrady spojené s užívaním bytu ani skutočnosť, že žalovaná v roku 2008 opustila spoločnú domácnosť, bola aj naďalej členkou družstva a výlučne jej patril aj členský podiel k bytu. Keďže žalobca na základe žiadnej právnej skutočnosti nikdy nenadobudol členské práva k bytu, nevznikol mu ani nárok na vyrovnací podiel. Rovnako tak žalobca nepreukázal, že by suma 38.000,- Eur bola odstupným za odstúpenie bytu pánovi T. v roku 1991, nakoľko odstupné bolo v tom čase v sume 90.000,- Sk, čo je cca 3.000,- Eur a na ňom sa dohodli s nastupujúcim užívateľom, a nie so žalovanou.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Odvolanie a vyjadrenia strán sporu

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Uviedol, že trvá na . Sporný byt žalovaná predala za 30.000,- Eur, pričom trhová cena bytu bola min. 65.000,- Eur v roku 2016. Chcel vedieť, kde je suma 36.000,- Eur. Teraz je trhová cena min.1.400,- Eur za m2. Namietal, že žalovaná mu nepredložila zmluvu/zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 09.04.1990, a keďže manželstvo uzatvorili až 25.10.1991, zmluva je tak právne irelevantná. Žalovaná svojim odchodom do zahraničia za prácou sa dobrovoľne vzdala bytu, a neplatila po rozvode výživné na dcéru, celkom prispela len sumou 150,- Eur. Poukázal na viaceré listinné dôkazy preukazujúce svoje tvrdenie. Trval na návrhu vyplatiť sumu 38.000,- Eur, keďže žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.

7. K odvolaniu žalobcu s vyjadrila žalovaná. Uviedla, že žalobca napriek poučeniu pokračoval vo svojom návrhu, ktorý žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akého dôvodu sa domáha sumy 38.000,- Eur. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.

8. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej a naďalej trval na podanom odvolaní, nakoľko žalovaná nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, prečo si nemá nárokovať sumu 38.000,- Eur.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že tvrdenia uvedené vo vyjadrení sú k predmetu sporu právne irelevantné.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či je správny záver súdu o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie sumy 38.000 Eur.

13. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd v zmysle a je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

15. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovne. Žalobca pôvodne svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy ako finančného vyrovnania odôvodnil tým, že počas manželstva so žalovanou sa vzdal členských práv k družstevnému bytu, ktorého bol nájomcom ako aj nebol vyrovnaný jeho podiel k bytu , ktorého vypratanie bolo predmetom konania vedeného pod sp. zn. . Neskôr tvrdil, že suma 38.000 Eur je odstupným za odstúpenie bytu pánovi T.. Rovnako tak tvrdil, že sporný byt žalovaná predala za 30.000,- Eur, pričom trhová cena bytu bola min. 65.000,- Eur v roku 2016. Chýba tak suma 36.000,- Eur.

17. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

sporu, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

18. Z obsahu konania pred súdom prvej inštancie možno skonštatovať, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadne uplatneného nároku nepredložil žiadne relevantné dôkazy a nenavrhol také dokazovanie , ktoré by preukázalo pravdivosť jeho tvrdení .

19. Súd prvej inštancie správne konštatuje, vychádzajúc z obsahu záverov konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. , že žalovanej bol byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, na W. ulici č. XX v K. do užívania pridelený predstavenstvom Okresného stavebného bytového družstva uznesením pod č. X/X/XX zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, pričom Zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu bola spísaná XX.XX.XXXX. Na základe čoho sa žalovaná stala užívateľkou členského podielu k predmetnému X-izbovému bytu. Žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 25.10.1991, čo značí, že žalovaná získala byt pred uzatvorením manželstva so žalobcom.

20. V predmetnom prípade uzatvorením manželstva medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.10.1991 vznikol spoločný nájom bytu manželmi, avšak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Členom družstva bola naďalej iba žalovaná, ktorá sa ňou stala ešte pred uzatvorením manželstva so žalobcom a to na základe vyššie uvedenej Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 09.04.1990. Druhý z manželov (žalobca) mal v byte iba odvodené právo bývania a nebol jeho (spoločným) nájomcom.

21. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 26.11.2009 bolo manželstvo medzi žalobcom a žalovanou rozvedené a zaniklo právo spoločného nájmu bytu a právo užívať byt zostalo tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva, v danom prípade žalovanej v zmysle .

22. Žalobca sa nestal členom bytového družstva a skutočnosti na ktoré poukazuje ako je platenie úhrad za užívanie bytu alebo opustenie bytu bývalou manželkou nič nemenia na tom, že rozvodom manželstva došlo k zániku spoločného nájmu bytu a o vyprataní žalobcu z daného bytu je právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. , rozsudkom zo dňa 18. 06. 2013. Nárok na vyplatenie žalovanej sumy z titulu ním tvrdeného členstva bytového družstva nie je dôvodný.

23. K žalobcom namietanému ustanoveniu , odvolací súd konštatuje, že trvalé opustenie spoločnej domácnosti jedným z manželov spoločných nájomcov družstevného bytu nemá rovnaké následky ako smrť v prípadoch, keď trvale opustí byt ten z manželov, ktorému svedčí buď spoločné, alebo individuálne členstvo v družstve. Ak však opustí trvale spoločnú domácnosť manžel, ktorému svedčí len právo spoločného užívania družstevného bytu, ale nie aj spoločné členstvo v družstve, je potrebné súhlasiť s názorom, že v týchto prípadoch zanikne v dôsledku analogického použitia ustanovenia a spoločný nájom bytu a jediným nájomcom sa stane druhý z manželov - člen družstva.

24. Vo vzťahu k možnosti posúdenia nároku žalobcu ako náhrady vyplatenej inej osobe , teda pánovi T., je potrebné uviesť , že zo strany žalobcu v priebehu konania neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by navodili právo na vyplatenie sumy žalobcovi zo strany žalovanej v dôsledku ním uvedeného tvrdenia.

25. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil nárok na zaplatenie sumy 38.000,- Eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky.

26. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa , potvrdil.

27. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Plne úspešnou bola žalovaná, ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Preto bolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté tak, že ich náhrada bola priznaná úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že aj o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).