Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-1-2023.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUD. Moniky Tobiašovej a JUDr. Katariny Morozovej Nemcovej v spore žalobcu: Y. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX K., toho času D. W. W., so sídlom N. W. XX, XXX XX N. W., proti žalovanej: A. V., (predtým Q.) narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Pavol Zavacký, advokát, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 38.000,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/230/2014 -255 zo dňa 24.10.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Žalobca v postavení žalovaného v konaní sp. zn. 2C/230/2014 podal vzájomný návrh o zaplatenie sumy 38.000,- Eur titulom finančného vyrovnania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli manželstvo 25.10.1991. K rozdeleniu BSM medzi žalovanou a jej bývalým manželom H. K. došlo na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/288/1991 zo dňa 25.06.1992, v dobe, kedy so žalovanou už boli manželia. Všetky záväzky boli platené zo spoločne z príjmoch oboch manželov. V roku 1988 bol užívateľom a nájomcom dvojizbového družstevného bytu číslo XX/X na ulici R. číslo X. Žalovanej bol trojizbový družstevný byt číslo XX na piatom poschodí v obytnom dome číslo súpisné XXXX na ulici W. číslo XX v K. odovzdaný na základe Zápisnice o dohode o prevzatí a odovzdaní bytu 09.04.1990, avšak mala problémy s mesačným financovaním prideleného bytu s ohľadom na jej príjem 2.984,- Sk, rozhodli sa, že na jeho dvojizbový byt prevedie členské práva a povinnosti na inú osobu s výplatou odstupného a to v prospech Q. T., k čomu došlo na základe uznesenia OS BD W. zo dňa 05.11.1991. S nastupujúcim užívateľom bytu sa dohodli na odstupnom vo výške 90.000,- Sk. Tieto finančné prostriedky investovali do spoločnej domácnosti. Manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 3C/167/2009 zo dňa 26.11.2009. Spoločne obývali družstevný byt až do doby odchodu žalovanej do P. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vyplatiť sumu 38.000,- Eur ako finančné vyrovnanie.
II. Napadnuté rozhodnutie
2. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
,,I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 704 ods. 1, 2, § 705 ods. 2, § 706 ods. 1, 3, § 707 ods. 1, 2, § 708 zák. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“); § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
4. Skonštatoval, že rozsudkom pod sp. zn. 2C/123/2011 zo dňa 18.06.2013 bolo preukázané, že počas manželstva žalovanej s H. K., predstavenstvo Y. stavebného bytového družstva W. uznesením pod č. X/X/XX z XX.XX.XXXX žalovanej ako svojmu členovi pod členským číslom XXXXX pridelilo do užívania predmetný byt z 30.01.1989. Manželstvo žalovanej s jej bývalým manželom H. K. bolo právoplatne rozvedené XX.XX.XXXX. Dňa 09.04.1990 bola spísaná zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi OS BD W. ako vlastníkom a medzi členom družstva, žalovanou. Byt bol nadobudnutý počas trvania manželstva žalovanej s H. K., bol aj tento členský podiel k X-izbovému družstevnému bytu predmetom vyporiadania BSM, ktorý však nebol vyporiadavaný rozsudkom OS Poprad z 25. 06. 1992, č. k. 11C/288/91 - 60, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že účastníci sa dohodli, že po rozvode bude výlučnou užívateľkou žalovaná. Žalovaná sa stala nájomníčkou ešte pred uzatvorením manželstva, a uzatvorením manželstva žalobcu a žalovanej v zmysle § 704 ods. 1 OZ, tak vznikol spoločný nájom bytu obom manželom. Žalobcovi ale uzatvorením manželstva nevzniklo členstvo v družstve, resp. spoločné členstvo manželov v družstve. Rozvodom manželstva v zmysle § 705 zaniklo právo spoločného nájmu bytu a právo užívať byt zostalo tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva, v danom prípade žalovanej. Žalovanému žiadne práva k bytu nevznikli, nakoľko mu nevzniklo členstvo v družstve, a jeho právo k bytu a nárok na vyrovnací podiel nezakladá ani skutočnosť, že hradil všetky úhrady spojené s užívaním bytu ani skutočnosť, že žalovaná v roku 2008 opustila spoločnú domácnosť, bola aj naďalej členkou družstva a výlučne jej patril aj členský podiel k bytu. Keďže žalobca na základe žiadnej právnej skutočnosti nikdy nenadobudol členské práva k bytu, nevznikol mu ani nárok na vyrovnací podiel. Rovnako tak žalobca nepreukázal, že by suma 38.000,- Eur bola odstupným za odstúpenie bytu pánovi T. v roku 1991, nakoľko odstupné bolo v tom čase v sume 90.000,- Sk, čo je cca 3.000,- Eur a na ňom sa dohodli s nastupujúcim užívateľom, a nie so žalovanou.
5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
III. Odvolanie a vyjadrenia strán sporu
6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Uviedol, že trvá na § 708 OZ. Sporný byt žalovaná predala za 30.000,- Eur, pričom trhová cena bytu bola min. 65.000,- Eur v roku 2016. Chcel vedieť, kde je suma 36.000,- Eur. Teraz je trhová cena min.1.400,- Eur za m2. Namietal, že žalovaná mu nepredložila zmluvu/zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 09.04.1990, a keďže manželstvo uzatvorili až 25.10.1991, zmluva je tak právne irelevantná. Žalovaná svojim odchodom do zahraničia za prácou sa dobrovoľne vzdala bytu, a neplatila po rozvode výživné na dcéru, celkom prispela len sumou 150,- Eur. Poukázal na viaceré listinné dôkazy preukazujúce svoje tvrdenie. Trval na návrhu vyplatiť sumu 38.000,- Eur, keďže žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
7. K odvolaniu žalobcu s vyjadrila žalovaná. Uviedla, že žalobca napriek poučeniu pokračoval vo svojom návrhu, ktorý žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akého dôvodu sa domáha sumy 38.000,- Eur. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.
8. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej a naďalej trval na podanom odvolaní, nakoľko žalovaná nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, prečo si nemá nárokovať sumu 38.000,- Eur.
9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že tvrdenia uvedené vo vyjadrení sú k predmetu sporu právne irelevantné.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či je správny záver súdu o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie sumy 38.000 Eur.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
15. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.
16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovne. Žalobca pôvodne svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy ako finančného vyrovnania odôvodnil tým, že počas manželstva so žalovanou sa vzdal členských práv k družstevnému bytu, ktorého bol nájomcom ako aj nebol vyrovnaný jeho podiel k bytu , ktorého vypratanie bolo predmetom konania vedeného pod sp. zn. 2C 230/2014. Neskôr tvrdil, že suma 38.000 Eur je odstupným za odstúpenie bytu pánovi T.. Rovnako tak tvrdil, že sporný byt žalovaná predala za 30.000,- Eur, pričom trhová cena bytu bola min. 65.000,- Eur v roku 2016. Chýba tak suma 36.000,- Eur.
17. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 C.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
sporu, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 C.s.p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
18. Z obsahu konania pred súdom prvej inštancie možno skonštatovať, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadne uplatneného nároku nepredložil žiadne relevantné dôkazy a nenavrhol také dokazovanie , ktoré by preukázalo pravdivosť jeho tvrdení .
19. Súd prvej inštancie správne konštatuje, vychádzajúc z obsahu záverov konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/123/2011, že žalovanej bol byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, na W. ulici č. XX v K. do užívania pridelený predstavenstvom Okresného stavebného bytového družstva uznesením pod č. X/X/XX zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, pričom Zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu bola spísaná XX.XX.XXXX. Na základe čoho sa žalovaná stala užívateľkou členského podielu k predmetnému X-izbovému bytu. Žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 25.10.1991, čo značí, že žalovaná získala byt pred uzatvorením manželstva so žalobcom.
20. V predmetnom prípade uzatvorením manželstva medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.10.1991 vznikol spoločný nájom bytu manželmi, avšak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve. Členom družstva bola naďalej iba žalovaná, ktorá sa ňou stala ešte pred uzatvorením manželstva so žalobcom a to na základe vyššie uvedenej Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 09.04.1990. Druhý z manželov (žalobca) mal v byte iba odvodené právo bývania a nebol jeho (spoločným) nájomcom.
21. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/167/2009 zo dňa 26.11.2009 bolo manželstvo medzi žalobcom a žalovanou rozvedené a zaniklo právo spoločného nájmu bytu a právo užívať byt zostalo tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva, v danom prípade žalovanej v zmysle § 705 OZ.
22. Žalobca sa nestal členom bytového družstva a skutočnosti na ktoré poukazuje ako je platenie úhrad za užívanie bytu alebo opustenie bytu bývalou manželkou nič nemenia na tom, že rozvodom manželstva došlo k zániku spoločného nájmu bytu a o vyprataní žalobcu z daného bytu je právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 2C123/2011, rozsudkom zo dňa 18. 06. 2013. Nárok na vyplatenie žalovanej sumy z titulu ním tvrdeného členstva bytového družstva nie je dôvodný.
23. K žalobcom namietanému ustanoveniu § 708 Občianskeho Zákonníka, odvolací súd konštatuje, že trvalé opustenie spoločnej domácnosti jedným z manželov spoločných nájomcov družstevného bytu nemá rovnaké následky ako smrť v prípadoch, keď trvale opustí byt ten z manželov, ktorému svedčí buď spoločné, alebo individuálne členstvo v družstve. Ak však opustí trvale spoločnú domácnosť manžel, ktorému svedčí len právo spoločného užívania družstevného bytu, ale nie aj spoločné členstvo v družstve, je potrebné súhlasiť s názorom, že v týchto prípadoch zanikne v dôsledku analogického použitia ustanovenia § 707 ods. 2 a § 708 OZ spoločný nájom bytu a jediným nájomcom sa stane druhý z manželov - člen družstva.
24. Vo vzťahu k možnosti posúdenia nároku žalobcu ako náhrady vyplatenej inej osobe , teda pánovi T., je potrebné uviesť , že zo strany žalobcu v priebehu konania neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by navodili právo na vyplatenie sumy žalobcovi zo strany žalovanej v dôsledku ním uvedeného tvrdenia.
25. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil nárok na zaplatenie sumy 38.000,- Eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky.
26. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
27. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Plne úspešnou bola žalovaná, ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Preto bolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté tak, že ich náhrada bola priznaná úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že aj o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).