Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-186-2013.pdf
PDF · 93.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/186/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/ XX, W.- S., zastúpenej JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Hollého 12, Nitra a otca L. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. Y. /Z..Z./ R. F. Nr. XXX, C., o návrhu matky dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého E. V., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke dieťaťa.
Súd zaväzuje otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého E. V., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 50 EUR mesačne, a to od 16.3.2013 do 16.7.2013, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred.
Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého E. V., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 16.3.2013 do 16.7.2013 predstavuje sumu 201,52 EUR, súd povoľuje otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 10 EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Nitra bol dňa 30.5.2013 doručený návrh matky dieťaťa, ktorým matka dieťaťa požadovala, aby súd zveril maloletého E. V., nar. XX.X.XXXX do jej výchovy a opatery a otca dieťaťa aby zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150 EUR mesačne počnúc dňom 1.3.2013, ktoré výživné bude otec dieťaťa platiť k jej rukám do 15-teho dňa v mesiaci. Styk otca s maloletým dieťaťom matka ponechala v jej návrhu na dohodu rodičov. V obsahu návrhu poukázala na stav, že s otcom dieťaťa sú manželia, avšak v súčasnej dobe od mesiaca 3/2013 spolu nežijú, keďže odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a následne sa do spoločnej domácnosti ani nevrátil a finančne jej nijako na dieťa neprispieva.
Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že v súčasnej dobe je už s otcom dieťaťa rozvedená, pričom má jednu vyživovaciu povinnosť a je na rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom. Uviedla, že v čase rozhodujúcom pre toto konanie ona poberala a naďalej poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Poukázala na stav, že v čase rozhodujúcom pre toto konanie bývala v 1 izbovom byte aj s maloletým synom, pričom aktuálne býva u jej rodičov. Matka dieťaťa v konečnom návrhu požadovala, aby
súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a určil na maloletú výživné zo strany otca dieťaťa v sume 50 EUR mesačne. Styk otca s maloletou upraviť nepožadovala, nakoľko konanie v tejto veci sa dotýka obdobia už minulého. Svojím vyjadrením sa pripojila tiež k vyjadreniu jej právnej zástupkyne.
Otec dieťaťa sa na pojednávanie nariadené súdom nedostavil. Doručenie predvolania na pojednávanie nemal riadne vykázané, avšak z jeho podania zo dňa 17.7.2013, ktoré bolo súdu doručené 17.7.2013 vyplýva, že s termínom pojednávania v tejto veci bol oboznámený a že súhlasí, aby súd v tejto veci konal i bez jeho prítomnosti a následne vo veci aj rozhodol. Vo svojom vyjadrení uviedol, že po jeho odchode zo spoločnej domácnosti v marci 2013 nechal aby jeho výplaty prevzali rodičia jeho manželky- matky dieťaťa a jednalo sa o sumu cca 1000 EUR. Súd v konaní pokračoval i bez prítomnosti otca dieťaťa, a to s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania obsiahnutú v ustanoveniach O.s.p. ako aj vyjadrenie samotného otca dieťaťa.
Kolízny opatrovník na pojednávaní pred súdom požadoval, aby súd vyhovel návrhu matky dieťaťa, a to vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania.
Matka dieťaťa a otec dieťaťa v súčasnej dobe už nie sú manželia, keďže ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 26P/186/2013-33 zo dňa 17.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.7.2013. Maloleté dieťa rodičov bolo citovaným rozsudkom zverené na čas po rozvode matke a otcovi dieťaťa bolo určené výživné v rozsahu 50 EUR mesačne. V súčasnej dobe sa o maloleté dieťa osobne stará matka dieťaťa. Matka dieťaťa s otcom dieťaťa už v čase existencie ich manželstva spolu nežili, a to od polovice mesiaca 3/2013. Otec zo spoločnej domácnosti v prenajatom byte v W. odišiel a o dieťa sa následne nezaujímal, nestretával sa s ním a ani neprispieval na jeho výživu. Ani v súčasnej dobe otec neprejavuje záujem o výchovu ani o výživu maloletého dieťaťa. V čase rozhodujúcom pre toto konanie matka dieťaťa bola a naďalej aj je na rodičovskej dovolenke. Aktuálne poberá rodičovský príspevok 199,60 EUR mesačne a prídavok na dieťa 23,10 EUR mesačne. Takýto stav poberania štátnych dávok bol na jej strane aj v období rozhodujúcom pre toto konanie od 16. 03. 2013 do 16. 07. 2013 /deň, ktorý predchádza dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode/. Iný príjem nemá. Maloleté dieťa bolo v čase rozhodujúcom pre toto konanie plienkované, pričom matka spotrebovala približne dva balíky plienok mesačne s poplatkom 15 EUR za jedno balenie. Dieťa v rozhodujúcom období pre toto konanie bývalo často choré pre infekty dýchacích ciest a matka mala s dieťaťom bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv a hygienické potreby. S maloletým dieťaťom bývala v prenajatom 1 izbovom byte v W. na T. ulici č. XX. Nájomné v uvedenom byte platila 340 EUR mesačne. Naďalej splácala a i spláca pôžičku Poštovej banke a.s., ktorú si brala ako slobodná a ktorá jej slúžila na zabezpečenie jej osobných výdavkov. Výška splátky pôžičky je 100 EUR mesačne. Z potvrdenia o príjme otca, ktoré v konaní pred súdom predložila navrhovateľka vyplýva stav, že otec dieťaťa u jeho bývalého zamestnávateľa BVT Group s.r.o., Hlboká 17, Nitra dosiahol v mesiacoch 1-3/2013 čistú mzdu v sumách 292,48 EUR, 175,48 EUR a 167,14 EUR. Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 26P/186/2013 vyplýva stav, že otec dieťaťa v konaní o rozvod jeho manželstva s matkou dieťaťa súhlasil s platením výživného z jeho strany na maloletého syna vo výške 50 EUR mesačne, pričom svoje súhlasné stanovisko ohľadom výživného vyjadril na pojednávaní pred súdom dňa 17.7.2013. Z obsahu ústneho vyjadrenia otca dieťaťa na pojednávaní pred Okresným súdom Nitra v právnej veci 26P/186/2013 zo dňa 17.7.2013 vyplýva stav, že otec dieťaťa má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou a v čase pojednávania v uvedenej veci bol zamestnaný ako robotník a v zamestnaní v Trnave dosahoval priemerný zárobok okolo 400 EUR, pričom býval na ubytovni a uhrádzal mesačne za ubytovanie 50 EUR, ktorú sumu mu zamestnávateľ strhával z jeho výplaty. Samotný otec dieťaťa v uvedenom konaní potvrdil stav, že s matkou dieťaťa spolu nežijú od marca 2013. Na pojednávaní v uvedenej veci sa tiež vyjadril, že pracovný pomer v Trnave on ukončil a na Slovensku zotrval len kvôli pojednávaniu vo veci rozvodu jeho manželstva s matkou dieťaťa /konanie sp. zn. 26P/186/2013/.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/ rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práva povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrh upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká ktoré povinná na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vyššie opísaný stav zistených pomerov na strane otca dieťaťa, a to jeho príjem z výkonu práce podľa názoru súdu otcovi dieťaťa umožňoval, aby v čase rozhodujúcom pre toto konanie prispieval na výživu jeho mal. syna výživným v sume 50 EUR mesačne, keďže otec sa na vôbec na výchove syna nepodieľal a všetku starostlivosť zabezpečovala o dieťa matka, ktorá prevažnú časť jej vyživovacej povinnosti ku dieťaťa vyvažoval práve osobnou starostlivosťou o syna. Na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa matka mala k dispozícii i štátne dávky, a to prídavky na dieťaťa 23,10 EUR, ktoré poberala a naďalej i poberá. Okrem nich poberal už uvádzaný rodičovský príspevok 199,60 Eur mesačne, ktorá dávka sa viaže k osobe matky a slúži na zabezpečovanie jej potrieb. Otec dieťaťa z jeho príjmu potvrdeným jeho zamestnávateľom i otcom samotným, v stave jeho kvalifikácie, zručností a dovtedajšieho výkonu práce podľa názoru súdu mohol bez ohrozenia jeho existencie plniť výživné na syna vo výške 50 EUR mesačne. Takéto konštatovanie možno v konečnom dôsledku odvodiť i od stavu, keď otec dieťaťa v konaní o rozvod manželstva s platením výživného na syna v sume 50 EUR mesačne v mesiaci 7/2013 súhlasil a rozsudkom súdu v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností ku maloletému bo zaviazaný takúto výšku výživného platiť, pričom proti rozsudku sa neodvolal. S prihliadnutím na takto zistený stav súd považoval za dôvodné určiť výšku výživného zo strany otca pre maloleté dieťa v rozhodujúcom období pre toto konanie od 16.3.2013 do 16.7.2013 sumou 50 EUR mesačne s prihliadnutím na príjem, ktorý otec dieťaťa v rozhodujúcom období dosahoval, o ktorom sa sám vyjadril a ktorý potvrdil i jeho už bývalý zamestnávateľ, ako aj vzhľadom na jeho vzdelanie, praxou získané skúsenosti a zručnosti. Súd zároveň prihliadol na stav existencie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu aj zo strany matky, ktorá prevažnú časť vyživovacej povinnosti k dieťaťu vyvažuje osobnou starostlivosťou o dieťa, na ktorej sa otec dieťaťa v rozhodujúcom období nepodieľal, pričom matka dieťaťa bola v rozhodujúcom období tak ako aj v súčasnom období odkázaná len na príjem z poberania rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Súd uvedenú sumu výživného 50 EUR mesačne zo strany otca pre maloleté dieťa určil už aj po zohľadnení stavu, že výplaty otca od jeho zamestnávateľa za mesiace 1-3/2013 v objeme sumy 635,10 EUR boli podľa vyjadrenia matky dieťaťa poukázané dodatočne /opozdene/ zamestnávateľom otca na jej účet s tým, že ona takto poukázané finančné prostriedky použila na vrátenie finančných prostriedkov
jej sestre, ktorá jej v čase, keď ona tieto prostriedky nemala k dispozícii od bývalého zamestnávateľa otca, finančné prostriedky v objeme 600 EUR požičala, aby ona a maloleté dieťa mali z čoho žiť. Matka dieťaťa požičané finančné prostriedky použila na krytie potrieb pre maloleté dieťa i pre seba a najmä krytie nájomného, ktorého výška v rozhodujúcom období pre toto konanie predstavovala podľa nájomnej zmluvy čiastku 340 EUR mesačne. Z uvedeného vyplýva, že čiastky výplat zamestnávateľa otca nemohli pokryť ani výšku nákladov na nájom, ktorý matka dieťaťa platiť musela, pretože nájomnú zmluvu na bývanie mala uzatvorenú na dobu určitú, ale s trojmesačnou výpovednou lehotou. Vyživovacia povinnosť zo strany rodičov pre mal. dieťaťa vyplýva priamo zo zákona a pokiaľ súd zistí stav, že niektorý z rodičov sa na výžive dieťaťa nepodieľa alebo sa na nej nepodieľa v dostatočnom rozsahu, vyživovaciu povinnosť takému rodičovi určí. Dokazovanie vykonané v tejto veci preukázalo stav, že rodičia dieťaťa spolu nežili od polovice mesiaca 3/2013, hoci ešte boli manželia a otec dieťaťa sa na výžive mal. syna riadne nepodieľal.
Súd v tomto konaní určil výživné otcovi dieťaťa za obdobie už minulé a preto sa v tomto konaní jednalo o výživnom už zročnom. Zročné výživné sa dotýka rozhodujúceho obdobia, a to obdobia od 16.3.2013 / doba od ktorej rodičia dieťaťa spolu nežijú/ do 16.7.2013 /deň, ktorý predchádza právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov dieťaťa/. Pre toto obdobie súd zaviazal otca dieťaťa platiť na syna výživné v sume 50 EUR mesačne. Otec dieťaťa je teda povinný prispieť na výživu maloletého dieťaťa v každom z jednotlivých mesiacov uvedeného obdobia sumou 50 EUR pokiaľ ide o mesiac celý alebo sumou pomernou, pokiaľ ide o časť mesiaca. Za mesiace 4,5,6/2013 bol otec dieťaťa povinný prispieť v každom mesiaci po 50 EUR, teda spolu 150 EUR. V mesiaci 3/2013 bol povinný prispieť za obdobie 16 dní, pretože matka s otcom spolu nežijú od polovice mesiaca 3/2013. Výživné na jeden deň v mesiaci 3/2013 pri stanovenej sume výživného 50 EUR predstavuje čiastku 1,61 EUR /50 EUR deleno 31 dní/. Následne výživné za 16 dní predstavuje čiastku 25,76 EUR /1,60 EUR x 16 dní/. Výživné za obdobie v mesiaci 7/2013, a to od 1.7.2013 do 16.7.2013 /deň, ktorý predchádza dňu, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva rodičov dieťaťa/ predstavuje sumu 25,76 EUR pri stave, keď výživné na jeden deň v uvedenom mesiaci predstavuje 1,61 EUR /50 EUR deleno 31 dní/. Pri násobení výživného na jeden deň 1,61 EUR počtom dní 16 dní predstavuje výživné za uvedené obdobie sumu už uvedených 25,76 EUR. Pri sčítaní súm výživného, ktoré sa dotýka uvedeného rozhodujúceho obdobia, zročné výživné predstavuje sumu 201,52 EUR /150 EUR +25,76 EUR + 25,76 EUR/. Zročné výživné súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 10 EUR spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určovaní splátok zročného výživného súd prihliadol už na zistený stav odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež možností, schopností a majetkových pomerov na strane otca dieťaťa ako povinnej osoby a o zročnom výživnom rozhodol podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1/ O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2/ O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.