Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-247-2005.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/247/2005
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Marián Janec so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnej: E. H., F.. XX.XX.XXXX, F. J. XXXX/XX, T. (W. C. XX.XX.XXXX), takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 10,57 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 01.03.2005, exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/11/2003-42 zo dňa 14.05.2003 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 006678* dňa 29.03.2005.
Podaním doručeným súdu dňa 09.07.2009 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pretože povinná zomrela. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 21,30 eur.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z podnetu exekútora ako aj z vlastnej činnosti (s pripojeného dedičského spisu 21D/119/2006 súd zistil, že povinná zomrela dňa 28.01.2006. Z uvedeného vyplýva, že povinná stratila uvedeným dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného
konania. Ďalej má súd zistené, že predmetné dedičské konanie bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.06.2008, kde celý majetok povinnej v hodnote 31,70 eur (955,10 Sk) nadobudla dedička Martina Holešová, rod. Paišová. Na dedičku však neprešli žiadne z prihlásených pasív a zároveň mal súd z dedičského spisu preukázané aj to, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní nebola do dedičského konania prihlásená.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku (EP) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. l EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie je druhom občianskeho súdneho konania a podľa § 251 ods. 4 OSP platia pre neho citované ustanovenia OSP o procesných podmienkach konania, ktoré je súd povinný v každom štádiu konania prednostne skúmať a v prípade zistenia neodstrániteľných nedostatkov v podmienkach konania musí konanie z tohto dôvodu zastaviť. Ak nezistí prekážky konania, ktoré by viedli k jeho zastaveniu, preverí súd iné dôvody na zastavenie konania, tvrdené účastníkmi alebo exekútorom.
Podľa § 103 OSP súd skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania. Jednou z nevyhnutných je i spôsobilosť byť účastníkom konania. V danom prípade bolo exekučné konanie vedené proti povinnej - fyzickej osobe. V priebehu konania bolo preukázané, že povinná zomrela - stratila spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže zomrela a povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/11/2003-42 zo dňa 14.05.2003 neprešla na žiadneho dediča, nemožno v konaní pokračovať. Súd preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Súd tak rozhodol aj s ohľadom na výsledok dedičského konania po povinnej sp. zn. 21D/843/2009, pričom v danom prípade neprichádza do úvahy zmena účastníka konania na strane povinného, nakoľko pohľadávka oprávneného po zomrelej povinnej neprešla na žiadneho dediča.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pri rozhodovaní o tom, kto bude platiť trovy exekúcie v prípade smrti povinného, postupoval súd s použitím analógie k vyššie citovanému ustanoveniu § 203 ods. 2 EP, nakoľko Exekučný poriadok
takúto situáciu výslovne neupravuje. Platenie trov exekúcie oprávneným podporuje i fakt, že za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, ktorá mu nemôže byť uhradená zo strany neexistujúceho subjektu.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora zo dňa 06.07.2009 a predloženého exekútorského spisu č. EX 393/05 súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 10,57 eur.
Priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva z náhrady hotových výdavkov vo výške 10,57 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 5,59 eur
· Kolky 4,98 eur
Súdny exekútor si neuplatnil odmenu ani v minimálnej výške, preto mu ju súd nepriznal.
Súdny exekútor si neuplatnil DPH z poštovného ani kolkov, preto mu súd DPH z poštovného nepriznal.
Pri vyčíslení hotových výdavkov súd nepriznal náhradu za položku označenú ako náklady za telefón, internet - 1,00 eur, pretože súdny exekútor ju nijako nepreukázal a preto súd nemohol preskúmať jej existenciu ani výšku. Nepreskúmateľná je tiež uplatňovaná položka - náklady na pracovnú cestu - 3,35 eur, z ktorých nie je zrejmé aké výdavky sú v nich obsiahnuté, keďže v predloženom spise EX 393/05 sa nenachádza ani žiadna fotokópia technického preukazu motorového vozidla, na ktorom mala byť pracovná cesta uskutočnená.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
V rámci náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné do budúcnosti za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti na zast. uznesení a za vrátenie poverenia, pretože súdny exekútor má na Okresnom súde Žilina zriadený vlastný poštový priečinok, do ktorého doručuje poštu zásadne osobne, preto je predpoklad, že ani v uvedenom prípade nevyužije na doručenie služby poštového úradu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.