Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25P-271-2012.pdf
PDF · 81.31 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/271/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, O., K.P. Č.. XX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., pochádzajúcu z matky T.. L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O., K. Č.. XX a otca T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. X, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
mení rozsudok Okresného súdu v O., sp. zn. XXP/XXX/XXXX, zo dňa 19.4.2004 tak, že:
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. A. C., nar. X.XX.XXXX zo sumy 1.700,-- Sk mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 1.9.2012 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 30.8.2013 vo výške 522,84 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 20.9.2012 domáhala zvýšenia výživného na mal. Stanislavu zo sumy 1.700,-- Sk na sumu 100 Eur mesačne.
Otec s návrhom nesúhlasil.
Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné podľa zárobkových možností a schopností otca.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spisom XXPd/ XX/XXXX - Okresného súdu K. K., spisom tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Mal. A. pochádza z manželstva rodičov. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu K. K. sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 14.3.2002, kedy bola maloletá zverená do starostlivosti matky a určené výživné vo výške 1.500,-- Sk. V konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX bolo zvýšené výživné zo sumy 1.500,-- Sk na sumu 1.700,-- Sk. V tomto čase mala maloletá 4 roky, navštevovala materskú škôlku. Obidvaja rodičia pracovali na colných úradoch. Čistý príjem otca bol v roku 2003 12.486,-- Sk, príjem matky bol v roku 2003 9.456,-- Sk.
Matka na pojednávaní uviedla, že si návrh podala z dôvodu, že posledná úprava bola v apríli 2004, kedy sa zvyšovalo, keď nastúpila dcéra do materskej škôlky. Teraz je už na základnej škole, od septembra je
siedmačka. Návrh na zvýšenie výživného podávala už v septembri 2012, kedy dcéra bola šiestačkou. Platí jej na ZUŠ na klavír 13 Eur mesačne. K väčším výdavkom patrí jazdenie na koni, ktoré je jej veľkým koníčkom. Stojí ju to 50 Eur mesačne. S tým sú spojené aj ďalšie výdavky na jazdecké oblečenie, nohavice, prilbu, čižmy atď.. Cez školský rok chodí 3-krát do týždňa, cez prázdniny okrem pondelka každý deň. Chodí do súkromného jazdeckého areálu vo Y.. Okrem toho jej platí mobil 10 Eur a od septembra by chcela tancovať aj vo folklórnom súbore. Dcéra je zdravým dieťaťom, učí sa výborne.
Matka pracuje na colnom úrade, jej príjem je okolo 700 Eur. Býva v jednoizbovom byte spolu s dcérou. Platí mesačne 112 Eur elektrinu + 13 Eur plyn. Otec výživné platí pravidelne vo výške 56,43 Eur, ale nikdy jej nepošle nič navyše, len presne 56,43 Eur. Nad rámec výživného neprispieva a s dieťaťom sa nestretáva.
Otec sa na súd do O. nedostavil, žiadal byť vypočutý Okresným súdom v K. K., čo súd aj urobil. Otec na tomto výsluchu uviedol, že súhlasí s návrhom matky, avšak nie na také výživné ako navrhovala matka, teda 100 Eur. Jeho možnosti dovoľujú tak maximálne 65 Eur mesačne od 1.9.2012. Zameškané výživné by do rozhodnutia súdu zaplatil naraz. Nemá iné dieťa okrem mal. A., teda ani inú vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že pracuje ako colník na colnom úrade a jeho príjem je okolo 600 Eur. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, má iba osobné motorové vozidlo Toyota Yaris, rok výroby 2009. Žije v rodinnom dome svojej matky. On býva na vrchnom poschodí a matka na spodnom. Mesačné výdavky na celý dom sú 300 Eur, údržba domu 50 Eur. Menili okná a náklady boli okolo 11.000 Eur. Matka okná financovala a on platil robotníkov a prácu. Zo sumy 300 Eur, čo predstavujú výdavky na dom, prispieva matke polovicou, teda 150 Eur mesačne. Okrem tohto pravidelného výdavku sú náklady na stravu 200 Eur, za telefón 10 Eur, auto zmluvné a havarijné poistenie 300 Eur ročne, údržba na auto 150 Eur ročne. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní, na výživnom dlh nemá. S maloletou nie je v kontakte. Otec uviedol, že keďže býva v rodinnom dome, tak údržba domu ho vyjde veľa peňazí a o dom sa treba starať. Sú to ale jednorazové položky. Súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Z priložených listinných dôkazov - opisov mzdových listov súd mal za preukázané, že priemerný mesačný zárobok matky je 764 Eur a priemerný zárobok otca je 712 Eur mesačne.
Podľa § 154 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov (§ 78 Zákona o rodine). Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného alebo na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že zmena pomerov nastala a bolo dôvodné vyhovieť návrhu matky o zvýšení výživného od septembra 2012 nástupom do 6. ročníka mal,. A., matka si hneď v septembri 2012 návrh na zvýšenie výživného podala. Posledné rozhodovanie o výživnom bolo v roku 2004 a teda od poslednej úpravy uplynula doba viac ako 8 rokov a pomery na strane všetkých účastníkov prešli výraznou zmenou. Predovšetkým zmena nastala na strane mal. A.. Tá v čase posledného rozhodnutia navštevovala materskú škôlku. V súčasnej dobe je 13-ročnou školáčkou v pubertálnom období so svojimi záujmami a mimoškolskými aktivitami (klavír, kone), ktoré nie sú ničím mimoriadnym a patria do bežného života detí v takomto veku. Je teda nepochybné, že od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na maloletú výrazným spôsobom, čo matka preukazovala nielen samotnou zmenou pomerov, rastom životných nákladov tak, ako to hovorí Zákon o rodine, ale aj ďalšími výdavkami, ktoré zdokladovala dokladmi, zvýšenými výdavkami na stravu, oblečenie a záujmové aktivity maloletej, ktoré zdokladovala.
Zmenili sa aj pomery na strane rodičov maloletej a to zvýšením ich príjmov a to jednak aj na strane matky, ako aj na strane otca a to takmer dvojnásobne na obidvoch stranách. Z vykonaného dokazovania ale nie je zrejmé, že by otec, ktorý nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nemohol platiť výživné na svoju dcéru v navrhovanej výške 100 Eur a to poukazujúc na tú skutočnosť, že svoje pravidelné výdavky, ktoré uvádzal, má v spojení so starostlivosťou o dom, ktorý nie je v jeho vlastníctve a autom, ktoré používa na svoju potrebu a nie na potrebu maloletého dieťaťa. Naopak výdavky, ktoré prezentovala matka spojené s bývaním sú aj výdavkami na strane maloletej, ktorej matka zabezpečuje stopercentnú starostlivosť bez pomoci otca, ktorý sa na starostlivosti a výchove maloletej dcéry nijakým spôsobom okrem platenia súdom presne určeného výživného nepodieľa, nad rámec výživného neprispieva a s dieťaťom sa nestretáva.
Poukazujúc na tieto skutočnosti, zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a možnosti otca, poukazujúc na jeho výrazne zvýšený príjem (2003 - 12.486,-- Sk, 2012 - 712 Eur) od posledného rozhodnutia a preukázané výdavky, ktoré ale nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou na maloletú dcéru rozhodol súd tak, že zvýšil výživné zo strany otca na 100 Eur od septembra 2012.
Dlžné výživné súd otcovi vypočítal od 1.9.2012 do 30.8.2013 vo výške: 100 Eur - platených doposiaľ 56,43 Eur = 43,57 Eur x 12 mesiacov = 522,84 Eur, ktoré otca zaviazal zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, poukazujúc na vyjadrenie otca, že je schopný zaplatiť zameškané výživné matke naraz.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.