Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoP-31-2013.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloleté deti N., W., nar. XX. XX. XXXX a M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti M. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. D. C., Z. XXX/XX a W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., J. N. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič & partners, s. r. o., so sídlom Košice, Nerudova 14, IČO: 47 240 482, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/399/2012-69 zo dňa 07. 03. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým zvýšil od 01.09.2012 výživné na maloletú W. na sumu 120 Eur mesačne a na maloletého M. na sumu 80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a vo výroku III. o trovách konania, potvrdzuje.
Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 07.03.2013 na maloletú W. vo výške 581,89 Eur a na maloletého M. vo výške 332,55 Eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 28.02.2013 na maloletú W. vo výške 560,10 Eur a na maloletého M. vo výške 320,10 Eur, povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Matke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/285/2010-92 zo dňa 19. 04. 2011 vo výroku o výživnom na maloleté deti a s účinnosťou od 01. 09. 2012 zvýšil výživné zo sumy aktuálneho životného minima na W. na 120 € mesačne a na M. na 80 € mesačne, ktoré je otec povinný platiť do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2012 do 07. 03. 2013 vyčíslil súd na maloletú W. vo výške 581,89 € a na maloletého M. vo výške 332,55 €, ktoré je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov. Pri poslednej úprave výživného mala W. 15 rokov, navštevovala 9. ročník Základnej školy v S.. Od septembra 2012 navštevuje 2. ročník
Strednej zdravotnej školy v Poprade, je ubytovaná na internáte, mesačne platí za ubytovanie 31 €, za stravu 57 €, cestovné z domu do školy ju stojí 16 €, užívanie mobilného telefónu 10 €. Na začiatku školského roka zaplatila v škole za združenie rodičov 15 € a za povinné úrazové poistenie 1,34 €. Za ďalšie aktivity platila 36 € (výstava v Bratislave v rámci školského výletu 20 €, divadelné predstavenie 8 €, exkurzia do Martina 8 €). Školské pomôcky a potreby na začiatku školského roka ju stáli 25 €, ročne sa skladá na stužkovú a príspevok do triedneho fondu po 76 €. V rámci štúdia je povinná absolvovať kurz ochrany života a zdravia v hodnote 35 €, na odbornú prax za uniformu a obuv zaplatila 55 €. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov nemohla absolvovať výlety a exkurzie do Košíc a Osvienčimu. Matka maloletej týždenne dáva vreckové 10 €, v nedeľu ju vybalí stravou.
Zmena pomerov nastala aj u maloletého Jána, ktorý mal v čase posledného rozhodovania o výživnom necelých 10 rokov, v súčasnosti má 11 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy - 6. ročník. Od roku 2012 nosí dioptrické okuliare, za ktoré zaplatil 80 €. Do školy chodí peši, stravuje sa v školskej jedálni, kde ako sociálne odkázaný mesačne platí 1 €. Za združenie rodičov zaplatil 5 €, školské pomôcky a potreby mu zabezpečila škola. Navštevuje zdravotnícky, strelecký, tanečný krúžok a krúžok umeleckého kreslenia, s ktorým má matka výdavky, pretože mu bolo potrebné zakúpiť farby a iné potreby za cca 30 €. Na tanečný krúžok by potreboval zakúpiť kroj.
Pomery sa zmenili aj na strane matky maloletých detí, ktorá v roku 2011 (od apríla do novembra) pracovala vo Švajčiarsku, potom bola do konca januára 2012 bez práce. Od februára 2012 do 12. 05. 2012 pracovala na základe uzatvoreného pracovného pomeru na dobu určitú v GGP Slovakia, s. r. o. Poprad. V čase rozhodovania okresného súdu ako práceneschopná poberala len nemocenské dávky vo výške cca 340 € mesačne od Sociálnej poisťovne pobočka Poprad a rodinné prídavky na dve deti. Ubudla jej vyživovacia povinnosť k synovi H., narodenému XX. XX. XXXX., ktorý sa po skončení strednej školy zamestnal v Železiarňach Podbrezová, a. s., Podbrezová a na domácnosť jej prispieva podľa svojich možností. Spoločne s maloletými deťmi žijú v podnájme. Mesačne za nájom zaplatí 68,05 €, za inkaso 190 €. Na vykurovanie bytu zakúpila piecku a za palivo na sezónu zaplatí 300 €. Mesačne platí pôžičku 26,70 € (splácať bude ešte 15 mesiacov), jej zdravotný stav vyžaduje pravidelné užívanie liekov (2,50 €); za garáž (syn H. si kúpil auto, na ktorom chodí do práce do Podbrezovej) zaplatí 11 €, za mobil 10 € mesačne.
Zmenili sa pomery aj na strane otca maloletých detí, ktorý pri poslednej úprave výživného bol zamestnaný len s minimálnym príjmom. Je naďalej nemajetný, vyučený ako obrábač kovov. Posledný pracovný pomer skončil dohodou z jeho iniciatívy ku dňu 30. 09. 2011. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi. Privyrába si príležitostne brigádnicky. Pri práci je limitovaný jeho zlým zdravotným stavom; v auguste 2011 mu na hlavu spadla haluz, v máji 2012 mal problémy s chrbticou a kĺbmi, bol na vyšetrení mozgu. O invalidný dôchodok nepožiadal. Žije v spoločnej domácnosti s V. N., ktorá je zamestnaná v Závodoch SNP v Žiari nad Hronom, žijú s nimi aj jej dve maloleté deti. On do spoločnej domácnosti prispieva výlučne svojou prácou, všetky náklady hradí jeho priateľka. Keďže v minulosti počas svojho podnikania neodvádzal povinné odvody, nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, ani na sociálne dávky. Z čias jeho podnikania má veľa dlžôb, ktoré sú vymáhané exekučne. Aj keď mu ubudla vyživovacia povinnosť na dospelého syna H., naďalej mu prispieva výživným v minimálnej výške. Vzhľadom na ochorenie bedrového kĺbu nemôže vykonávať prácu vodiča, aj keď je držiteľom vodičského preukazu skupiny C. S deťmi neudržiava kontakt.
Súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať zárobok vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve (v roku 2012 predstavovala sumu 786 € a od 01. 01. 2013 sumu 782 €). Z takéhoto príjmu bol otec schopný prispievať výživným na maloletú W. zvýšeným na 120 € a na maloletého Jána 80 €. Súd prekročil návrh matky maloletých detí, využijúc ustanovenie § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a výživné na ne zvýšil s účinnosťou od 01. 09. 2012, t. j. od prvého dňa školského roka, v ktorom maloletá W. nastúpila do 2. ročníka strednej školy a maloletý M. do 6. ročníka základnej školy. Od tohto dňa, t. j. od 01. 09. 2012, do dňa vyhlásenia rozsudku (07. 03. 2013) mal otec na výživu maloletej W. zaplatiť spolu 748 € (6 mesiacov krát 120 € plus alikvotná časť za marec 28 €) a na maloletého M. 498,66 € (6 mesiacov krát 80 € plus alikvotná časť za marec 18,66 €). Za uvedené obdobie otec na obidve maloleté deti zaplatil na každé zvlášť po 166,11 € (6 mesiacov krát 26,65 Eur plus alikvotná časť za marec 6,21 €). Rozdiel v uvedených sumách u maloletej W. predstavuje 581,89 € a u maloletého Jána 332,55 €, ktorý predstavuje dlh na zročnom výživnom. Vzhľadom na zistené pomery účastníkov súd zaviazal otca tento dlh zaplatiť k rukám matky maloletých detí do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (podľa § 81 ods. 1 O. s. p. aj bez návrhu sa môžu začať konania vo veciach starostlivosti o maloletých).
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorým namietol novo určenú výšku vyživovacej povinnosti. Pôvodne žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že ho odvolací súd zaviaže prispievať na výživu maloletých detí minimálnym výživným od právoplatnosti rozsudku, resp. po úprave petitu odvolania na výzvu odvolacieho súdu žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že ho zaviaže na povinnosť prispievať na výživu maloletých detí po 39 € na každé maloleté dieťa zvlášť počnúc dňom 01. 09. 2012 s tým, že dlh na zročnom výživnom mu nevznikol. Poukázal na ustanovenia § 62 a § 75 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR"). Namietol, že prvostupňový súd nebral do úvahy, že je nemajetný, pracovný pomer ukončil dňa 30. 09. 2011, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pretože nespĺňa ani požiadavky na dávky v nezamestnanosti, ani na dávky v hmotnej núdzi. Poukázal opätovne na svoje zdravotné problémy a vzhľadom na jeho neschopnosť vykonávať akékoľvek riadne zamestnanie. Okresným súdom určené zvýšené výživné je pre neho v jeho momentálnej situácii ruinujúce, nie je schopný ho platiť, čo by mohlo mať za následok jeho odsúdenie a zníženie jeho spoločenského postavenia. V dnešnej dobe je nezamestnaný so sťaženým zdravotným postavením, bez akéhokoľvek nároku na dávku v hmotnej núdzi, príspevok v nezamestnanosti, či invalidný dôchodok. Prvostupňový súd nebral pri určovaní výšky výživného do úvahy výdavky na jeho osobnú spotrebu, ani jeho momentálne zárobkové schopnosti a možnosti vzhľadom na jeho zdravotný stav. Priznaná výška zvýšeného výživného vo výške 200 € nezodpovedá jeho skromným majetkovým pomerom. Prihliadal síce na odôvodnené potreby oprávneného, ale nezohľadnil jeho schopnosti a možnosti ako povinného.
Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa venoval dostatočnú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Na základe zmeny pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane obidvoch rodičov dospel k presvedčeniu, že možnosti a schopnosti otca umožňujú určenie výživného vo výške podľa návrhu matky maloletých detí. Súd iste neopomenul ani ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a možností rodičia. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.
Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu čiastočne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a v časti o zročnom výživnom podľa § 220 O. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru tak na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách; môže ísť o subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti v oblasti príjmových a celkových majetkových pomerov a výdavkov. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Zmenu rozhodnutia o výživnom ako v budúcnosti zročných dávok
pripúšťa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj § 163 ods. 1 O. s. p.. Pri skúmaní podstatnej zmeny okolností, rozhodujúcich pre výšku a ďalšie trvanie dávok, nestačí len matematické porovnanie príjmu, dosahovaného pri poslednom rozhodnutí a v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine v § 78 ods. 3 ukladá pri zmene pomerov vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov.
Životné náklady maloletých detí sa s pribúdajúcim vekom nepochybne zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania konkrétnych výdavkov samo osebe odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Životné náklady sa však nezvýšili len maloletým deťom, ale aj rodičom, čo je spôsobené všeobecným nárastom cien a zvýšením inflácie.
Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z toho vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými otcom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázal otec. Podľa názoru odvolacieho súdu otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil (jeho finančná situácia ako aj súčasné osobné pomery), boli súdu známe už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom aj zohľadnil.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým konštatuje, že otec po dobu trvania manželstva, ale i po úprave práv a povinností v rozvodovom rozsudku, aj následne po určení vyššieho výživného platil stále výživné vo výške životného minima. S deťmi neudržiava žiaden kontakt, nestretáva sa s nimi, neprispieva nad rámec výživného. Je dobrovoľne nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce, nepožiadal o dávku v nezamestnanosti, ani o sociálny príspevok. Počas všetkých konaní neustále poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, avšak o invalidný dôchodok nepožiadal.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať zárobok vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Správanie sa otca je dlhodobo pasívne vo vzťahu k zabezpečovaniu finančných prostriedkov i k výchove maloletých detí. Ťarcha zabezpečovania ich všetkých potrieb je výlučne na matke. Otec sa s deťmi nestretáva z vlastného rozhodnutia, ktoré nijako nevysvetlil (viď bližšie zápisnicu z pojednávania zo dňa 07. 03. 2013, č. l. 67 spisu).
Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že v roku 2008 na návrh otca prebiehalo konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Žiadal zveriť všetky štyri, v tom čase maloleté deti, do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať matku platením výživného z dôvodu, že ich manželstvo bolo rozvrátené a matka odišla za prácou na Cyprus. Keď však matka zabezpečila starostlivosť o maloleté deti prostredníctvom jej priateľky M. W., ktorej za opateru detí platila finančné prostriedky a prispievala aj na domácnosť (25.000,-Sk + 12.000,-Sk mesačne), svoj návrh zobral späť a konanie bolo zastavené. Aj táto skutočnosť dokresľuje vzťah a nezáujem otca o starostlivosť a výživu maloletých detí, i keď on sám proklamuje opak.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, rozhodnutie prvostupňového súdu, napadnutého odvolaním otca, je správne aj spravodlivé. Na zvýšenie výživného sú splnené podmienky, vymedzené v ustanovení § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok okresného súdu v časti výšky zvýšeného výživného, aj počiatku vyživovacej povinnosti. Aj keď pôvodne otec nesúhlasil so zmenou výživného vôbec, v odvolacom konaní na výzvu krajského súdu sám požiadal o zmenu rozhodnutia okresného súdu tak, že ho zaviaže platiť po 39 € od 01.09.2012 na každé dieťa zvlášť. Preto odvolací súd v súvislosti s určením počiatku zmenenej vyživovacej povinnosti už ďalej nevyhodnocoval potrebu využitia ustanovenia § 153 ods. 2 O. s. p. okresným súdom (na prekročenie návrhu matky pri určení počiatku zmenenej vyživovacej povinnosti - od 01. 09. 2012 napriek tomu, že sama žiadala o zvýšenie výživného od 01. 11. 2012).
Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vyčíslil zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 07.03.2013 na maloletú W. vo výške 581,89 Eur a na maloletého M. vo výške 332,55 Eur a dlh umožnil otcovi zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd ho nesprávne vyčíslil do dňa rozhodnutia (07.03.2013), kedy ešte výživné za mesiac marec 2013 nebolo splatné, keďže uložil otcovi povinnosť platiť výživné do 15. dňa v mesiaci. Správne vyčíslený dlh na výživnom je za obdobie od 01.09.2013 do 28.02.2013. Od 01. 09. 2012 do 28.02. 2013 mal otec na výživu maloletej Daniely zaplatiť spolu 720 € (6 mesiacov krát 120 € plus) a na maloletého Jána 480 € (6 mesiacov krát 80 €). Za uvedené obdobie otec zaplatil na každé dieťa zvlášť po 166,11 € (6 mesiacov krát 26,65 €). Rozdiel v uvedených sumách u maloletej W. predstavuje 560,10 € a u maloletého M. 320,10 €, ktorý predstavuje dlh na zročnom výživnom. Vzhľadom na zistené pomery účastníkov súd zaviazal otca tento dlh splácať po 10 € mesačne spolu s bežným výživným, pod sankciou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu tak, ako bolo uvedené vyššie, sčasti potvrdil a sčasti zmenil, pretože dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok okresného súdu je inak vecne správny, a to aj v trovách konania prvostupňového súdu.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, 2 O. s. p., keďže úspešná matka si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.