Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/21/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci navrhovateľky Q. R., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., G. XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Prešov, Masarykova 2 proti odporcovi D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, zastúpeného Mgr. Adriánom Fabianom, advokátom, so sídlom Prešov, Tkáčska 2, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. P. D. R., nar. XX. XX. 2012, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 05. 06. 2013, č. k. -48, takto jednohlasne

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. P. sumou 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 26. 07. 2013 do budúcna.

Dlžné výživné za čas od 26. 07. 2013 do 25. 09. 2013 v sume 300 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku 4, ročník XXXX, strana XXX, pod č. XX. Zveril mal. P. D. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. P. D. sumou 80 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna. Upravil styk otca s mal. P. D. tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať v období od právoplatnosti rozsudku do 31. 08. 2013 každú párnu sobotu v roku od 09.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky a v období od 01. 09. 2012 do budúcna každú párnu sobotu v roku od 09.00 do 17.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v roku od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec je povinný maloleté dieťa vyzdvihnúť v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky ho aj v určený deň a čas matke vrátiť, matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci konania pred uzatvorením manželstva sa poznali veľmi krátko a väčšinou komunikovali len prostredníctvom sociálnych sietí. Po uzavretí manželstva bolo manželstvo harmonické asi polroka, manželia bývali u rodičov navrhovateľky v rodinnom dome,

postupne začali medzi nimi vznikať hádky, odporca začal častejšie užívať alkohol, v dôsledku čoho bol agresívny. Následne sa navrhovateľka prostredníctvom sms správ z mobilného telefónu dozvedela, že odporca má priateľku a po hádke dňa 12. 12. 2012 odporca odišiel od navrhovateľky zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Medzi účastníkmi došlo k citovému ochladeniu a z týchto dôvodov manželstvo v súčasnej dobe neplní žiadnu zo svojich funkcií, preto súd návrhu o rozvod manželstva vyhovel. Mal. P. D. pochádzajúci z manželstva účastníkov je v celodennej starostlivosti matky, ktorá je s ním na materskej dovolenke. Keďže neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletého, matka sa o dieťa príkladne stará, súd zveril mal. P. D. do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určovaní výživného zo strany odporcu súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z možností a schopností povinného otca. Maloleté dieťa je v útlom veku, je zdravým dieťaťom, pričom najväčšie výdavky má matka v súvislosti so zakupovaním mlieka, plienok, detskej kozmetiky, hygieny, stravy a oblečenia. Doposiaľ všetky výdavky hradí matka, nakoľko otec prispieva na výživu len sumou 30 Eur, čo je nepostačujúce. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka zabezpečuje potreby maloletého syna najmä svojou osobnou starostlivosťou, a preto zabezpečenie potrieb zo strany otca má byť najmä finančné. Otec je zamestnaný ako vodič v Dopravnom podniku mesta Prešov s príjmom 670 -700 Eur mesačne, nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, nad rámec bežného výživného maloletému ničím neprispieva, preto súd určil výživné 80 Eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca. Výživné, ktoré žiadala matka vo výške 200 Eur mesačne súd zhodnotil ako neprimerane vysoké, nezodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktorý je ešte v útlom veku, pričom jeho potreby a náklady sa budú zvyšovať s pribúdajúcim vekom, čo bude dôvodom pre ďalšie navýšenie výživného v budúcnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil, že výživné požadované matkou je v neprimeranej vysokej výške a nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že otec je zamestnaný a za obdobie apríl 2012 až december 2012 dosiahol čistý mesačný príjem 670,84 Eur, za obdobie január 2013 až marec 2013 dosiahol čistý mesačný príjem 890,92 Eur, pričom vo februári 2013 jeho čistý príjem predstavoval 1 343,31 Eur. Súd vzal na jednej strane do úvahy otcov nadpriemerný príjem na druhej strane uznal aj jeho vysoké výdavky na stravu a bývanie, na mesačné splácanie pôžičiek, leasingu motorového vozidla, havarijného a zákonného poistenia. Okrem výdavkov otca na stravu a bývanie súd nevyhodnotil opodstatnenosť týchto výdavkov. Nemožno pripustiť, aby sa otec zaťažoval pôžičkami a ďalšími nevyhnutnými výdavkami do takej miery, že podľa jeho tvrdení nie je schopný platiť navrhované výživné. Je neakceptovateľné, aby si otec, ktorý je schopný dosiahnuť značný mesačný príjem, nevedel zaradiť všetky svoje povinnosti a výdavky tak, aby mu z tejto sumy zostala aspoň štvrtina pre maloleté dieťa. V tejto súvislosti zdôraznila, že je potrebné poukázať aj na to, že majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca nemožno redukovať len na jeho príjem, ale je nutné zohľadniť aj celkové jeho pomery, schopnosti dosiahnuť iné príjmy. Matka vie o tom, že otec má neoficiálne príjmy aj z brigád (predáva drevnú hmotu vyťaženú z lesa), z čoho mu plynú príjmy cca300 až 500 Eur mesačne. Naviac otec zavádzal súd, ak vo svojej výpovedi tvrdil, že s priateľkou očakávajú narodenie dieťaťa. Podľa informácií matky, otec už dlhšiu dobu s priateľkou nežije a táto ani nikdy tehotná nebola. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o výživnom a zaviazal otca platiť výživné vo výške 200 Eur mesačne.

Otec k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že jeho výdavky pozostávajú z výdavkov na stravu - 100 Eur mesačne, splácanie dvoch pôžičiek vo výške 113 Eur mesačne a 106 Eur mesačne, dôchodkové a úrazové poistenie v sumách 360 a 220 Eur ročne, leasing na motorové vozidlo 175 Eur mesačne, havarijné poistenie v sume 165 Eur štvrťročne, zákonné poistenie na motorové vozidlo v sume 32 Eur štvrťročne je stanovené leasingovou zmluvou a neplatenie splátok by bolo dôvodom na ukončenie leasingovej zmluvy a odobratie vozidla. Ďalej uviedol, že v súčasnosti už nebýva u svojich rodičov, čím mu vznikli ďalšie náklady spojené s podnájmom vo výške 130 Eur mesačne o čom predložil nájomnú zmluvu uzavretú dňa 01. 07. 2013. Odmietol tvrdenia matky, že má mesačný príjem z predaja drevnej hmoty vyťaženej z

lesa. Naopak matka v súčasnosti už pracuje, z čoho vyplýva, že má príjem a že sa zmenili jej finančné možnosti pre posúdenie výšky výživného.

Kolízny opatrovník navrhol zaviazať otca platiť výživné podľa jeho možností, schopností a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Na prejednanie podaného odvolania, odvolací súd v zmysle ust. nariadil pojednávanie. Mal na zreteli potrebu doplniť dokazovanie. Na nariadenom pojednávaní okrem doplnenia a zopakovania dôkazov preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , , . Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania ktoré mu predchádzalo po zopakovaní dôkazov, doplnením dokazovania, oboznámením mzdového listu otca za obdobie január až júl 2013 i výsluchom rodičom maloletého i oboznámením aktuálnej správy kolízneho opatrovníka o pomeroch maloletého dospel k záveru, že odvolaniu matky je možné čiastočne vyhovieť.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode manželstva, zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o úprave styku otca s dieťaťom, odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli v odvolacom konaní preskúmavané ( ).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúce, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliada súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného prihliada súd tak na schopnosti a možnosti povinného, ako aj na odôvodnené potreby oprávneného. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je rodič povinný nevyhnutne vynaložiť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka je s maloletým synom v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199 Eur mesačne, prídavok na dieťa vo výške 23.10 Eur mesačne. Okrem toho si príležitostne brigádnicky privyrába a jej príjem z brigádnickej

činnosti predstavuje 120 Eur mesačne. Mal. P. D. je zdravým dieťaťom a matka s ním býva v 7-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov - invalidných dôchodcov. Matka spolu s dieťaťom majú k dispozícii spálňu a jednu nezariadenú izbu. Otec dieťaťa je zamestnaný v Dopravnom podniku mesta Prešov a za obdobie január 2013 až júl 2013 dosiahol čistý mesačný príjem 777,41 Eur. V súčasnosti otec býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza nájomné 130 Eur mesačne. Aj keď otcovou nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou je podieľať sa na nákladoch dieťaťa poskytovaním výživného primeraného jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, otec za mesiace júl a august 2013 zaplatil na výživnom po 30 Eur mesačne, za mesiac september 2013 výživné nezaplatil.

V danom prípade sa matka osobne stará o dieťa a jej majetkové pomery v porovnaní s príjmovými pomermi otca sú slabé a nízke. Osobná starostlivosť matky o dieťa sa považuje za úplné naplnenie vyživovacej povinnosti matky vo vzťahu k dieťaťu. Otec, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej starostlivosti je preto povinný podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov prispievať na výživu maloletého dieťaťa najmä finančne, príp. aj v naturáliách. Okrem výdavkov otca na stravu a bývanie sú ďalšie otcom uvádzané výdavky z pohľadu dôležitosti a naliehavosti v poradí až za výživným na maloleté dieťa (platenie pôžičiek, splátky leasingu motorového vozidla, havarijné a zákonné poistenie, dôchodkové a úrazové poistenie). Súd nemohol prihliadať na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné zo strany otca vynaložiť, a preto ďalšie výdavky otca súd nemohol zohľadniť pri posúdení výšky výživného pre maloleté dieťa, lebo výživné má prednosť pred iným výdavkami rodičov. Matka si mierou svojej osobnej starostlivosti plní vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, preto výživné zo strany otca musí byť vyššie v porovnaní s vyživovacou povinnosťou matky.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že správne a zákonné je výživné pre maloleté dieťa v rozsahu 120 Eur mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca. Rešpektujúc ust. §§ 62 ods. 1, 2, 4, 5, Zákona o rodine, odvolací súd dospel k záveru, že vyživovaciu povinnosť otca je potrebné ustáliť na sumu 120 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. dňom 26. 07. 2013. Preto odvolací súd zmenil ( ) rozsudok vo výroku o výživnom a zaviazal otca platiť výživné po 120 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. od 26. 07. 2013.

Otec za čas od 26. 07. 2013 do 25. 09. 2013 plnil vyživovaciu povinnosť tak, že zaplatil výživné za mesiace júl 2013 a august 2013 spolu sumou 60 Eur, v septembri 2013 výživné nezaplatil. Tak vznikol otcovi dlh na výživnom 300 Eur (mal zaplatiť 360 Eur, zaplatil 60 Eur). Tento dlh s poukazom na ust. odvolací súd umožnil otcovi zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pretože došlo k zmene rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol o náhrade trov celého konania podľa . Pri použití aj ust. majúc na zreteli, že išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu súd uzavrel, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.