Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-225-2013.pdf
PDF · 103.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/225/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvii Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni : X. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. X, D., t. č. P. V. X/A, J. - T. E., zastúpená ustanovenou opatrovníčkou: E. T., pracovníčka Okresného súdu Senica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený splnomocnencom: HKP Legal s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 2.479,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 19.marca 2013, č. k. 1C/179/2012
- 142, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania a to splnomocnencovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,31 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 6, § 397 Obchodného zákonníka, § 23a Zákona č. 634/1992 Zb., § 52 ods. 1, § 53 ods.1,2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o kontokorentnom úvere z dodatkom č. 1, uzavretá medzi postupcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a odporkyňou dňa 11.11.2006, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru formou úverového rámca vo výške 630,68 eur je zmluvou o úvere v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 nasledujúce Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou tejto úpravy je pravidlo nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednanie pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tú z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Súd preto vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Na strane odporkyne vystupuje spotrebiteľ, ktorý je v konaní nečinný a zo strany súdu nebol zistený výslovný nesúhlas odporkyne so vznesenou námietkou premlčania, ktorej vznesenie v konaní je na prospech odporkyne a v jej záujme. Námietku premlčania vo veci vzniesla aj súdom ustanovená opatrovníčka odporkyne. Predmetom konania je uplatnený nárok navrhovateľa v súvislosti s kontokorentným úverom a súčasne poskytnutým úverovým rámcom, na základe zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú jedného roka s tým, že sa automaticky predlžovalo o dobu jedného roka, ak odporkyňa ako dlžník neoznámila veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mal súd preukázané, že dňa 26.1.2007 prišlo k vypovedaniu zmluvy, ktorá možnosť je uvedená v čl. 3 bod 3.3.3 Všeobecných obchodných podmienok. Následne podľa výpisu z účtu bol účet odporkyne zrušený dňa 6.10.2008. V danom prípade začala navrhovateľovi plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku na vrátenie úveru 27.1.2007 nasledujúcim dňom po dátume výpovede a uplynula dňa 27.1.2010. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 20.2.2012 teda po uplynutí premlčacej doby. Aj v prípade počítania 4 - premlčacej doby v zmysle ust. Obchodného zákonníka by táto uplynula navrhovateľovi pred podaním návrhu a to 27.1.2011. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa odporkyňa premlčania dovolala a preto súd návrh navrhovateľa zamietol. Uznania dlhu zo dňa 30.4.2010 so zrejmým zámerom navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby súd považoval za právne neúčinné. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorá mu je adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Správaním sa navrhovateľa boli naplnené obidva znaky nekalej obchodnej praktiky a preto je takáto dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku neplatná. Ďalej súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že v čase uznania dlhu odporkyne dlh existoval, preukázanie ktorej skutočnosti bolo povinnosťou navrhovateľa. Uzavretá dohoda je formulárovým tlačivom vopred pripraveným zo strany navrhovateľa podpísaným, ktorej odporkyňa predĺžila premlčaciu dobu formou uznania dlhu a nie je logické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o následkoch uznania záväzku by mal záujem na uznanie záväzku s účinkom predĺženia premlčacej doby. Súd ďalej konštatoval, že predmetná dohoda okrem uvedeného je aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keď predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Pri uzatváraní predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti, keď pri využití inštitútov práva, ktorých obsah a následky sú priemernému spotrebiteľovi neznáme, spôsobili by uznanie už premlčaného dlhu a predĺženie premlčacej doby. Aj keď v danom konaní navrhovateľ nevystupuje v pozícii dodávateľa je právnym nástupcom postupcu, ktorý bol pôvodným dodávateľom voči odporkyni ako spotrebiteľovi a postúpená pohľadávka je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy. Na navrhovateľa platia obdobne kritériá nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu postaveniu navrhovateľa. Na základe uvedeného preto súd nepriznal navrhovateľovi premlčané plnenie titulom uzavretej dohody. O trovách konaniach súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhla a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trovu konania, ktoré vyčíslil v sume 261,31 eur ako trovy právneho zastúpenia, za dva úkony právnej služby po 101,25 eur ( prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 30.8.2012 ), 2 x režijný paušál a 7,63 eur, 20 % DPH v sume 43,55 eur. Súd preskúmal uplatnenú výšku náhrady trov právneho zastúpenia a mal za to, že bola vyčíslená suma kde s vyhláškou 655/2004 Z. z., a preto túto vedľajšiemu účastníkovi priznal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie resp. aby odvolací súd predmetný rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, keď je toho názoru, že dňa 30.4.2010 odporkyňa podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaním záväzku, prostredníctvom ktorej odporkyňa uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 252471730 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 2.344,83 eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky, a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. V danom konaní došlo k uzavretiu dohody a s poukazom na čl. 3 bod 3.1 predmetnej dohody v ktorej je jasne a zrozumiteľne uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčanom dlhu. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Odporca sám požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu a po podpise dohody uhradil v rámci deviatich splátok v zmysle dohody čiastočne dlžnú sumu. Konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým resp. je absurdné, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Navrhovateľ nesúhlasil so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je podľa jeho názoru zrejmé, že ak by aj odporkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka t.j. premlčanie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, v takomto prípade nenastupuje. Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku v zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Podľa názoru navrhovateľa uzavretím tejto dohody medzi odporkyňou a ním nedošlo k uzavretiu dohody, na ktorú by sa mali aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Navrhovateľ zastáva názor, že odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť premlčaním pohľadávky. Takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Ďalej navrhovateľ nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nakoľko vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach, keď v tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k zák.č. 384/2008 Z. z. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že združenie vstúpi aj do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie návrhu a návrh na priznania trov konania, a z uvedeného je zrejmé, že nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Pre priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok, vyžadovaných v § 142 O.s.p. a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle vyššie uvedeného je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľ poukázal na viaceré rozhodnutia senátov krajských súdov, v ktorých vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trovu konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník a poukázal na správnu argumentáciu súdu týkajúcu sa predmetnej dohody o uzavretí splátkového kalendára, ktorej nepriznal právne účinky z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi. Ak žalobca v odvolaní namieta skutočnosť, že pri podpise formulárovej dohody nebol dlh premlčaný a žalovaný nemusel mať vedomosť o premlčaní podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, vedľajší účastník sa s týmto argumentom žalobcu stotožňuje, avšak nič na tom nemení skutočnosť, že vidí v konaní žalobcu, ktorý podsúva na podpis zdanlivo výhodnú dohodu ako splátkový kalendár, nekalý zámer a v súdnych konaniach namieta ich platnosť. V tejto súvislosti poukazoval na argumenty z rozhodnutia odvolacích súdov týkajúcich sa predmetnej formulárovej dohody a konštatoval, že môže predlžiť desiatky formulárových dohôd, ktoré boli podpísané v nezmennej podobe. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že formulárová dohoda neodráža skutočnú vôľu spotrebiteľa participovať na všetkých právnych vzťahov, ktoré sú ňou riešené, pretože vo sfére výlučného spotrebiteľa je uzavrieť dohodu o splátkach. Ak chce spotrebiteľ splátky, musí podpísať celý formulár, jeho vôľa však k uznaniu dlhu nikdy nesmeruje bez ohľadu na to, či je dlh premlčaný alebo nie. Podpis uznania dlhu v rámci formulárovej dohody je nekalou praktikou, ktorá podsúva spotrebiteľovi na podpis spolu s dohodou o splátkach aj uznanie záväzku. K trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s platnou legislatívou. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O. s. p., ktoré bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom. Novelizovaná úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora C-279/09. Podľa citovaného rozsudku „zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže obsahovať najmä oslobodenie od platenia trov konania, alebo zastupovanie advokátom“. V zmysle uvedeného napr. Krajský súd v Prešove svojím uznesením 3Co 131/2011 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a ustanovil vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola taktiež právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa advokáta. Súd konštatoval, že nie je možné, nedôvodné a bez akýchkoľvek logických súvislosti podmieňovať spôsobilosť občianskeho združenia na vykonanie predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore právo.
Ďalej poukázal na ust. § 93 ods. 4 O. s. p., kde v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Účelnosť vynaložených trov na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odôvodniť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daným rozsahom a dôvodných odvolaniach (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol správne, preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a v časti o trovách konania dospel k záveru, že prvostupňový súd sa dopustil pochybenia v dôsledku ktorého bolo nevyhnutným rzsudok v napadnutej časti o trovách konania zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1C/179/2012 je zaplatenie istiny 2.479,01 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trovu konania titulom trov právneho zastúpenia k rukám splnomocnenca vedľajšieho účastníka vo výške 261,31 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh zamietnutý a v časti náhrady trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutej zamietajúcej časti rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uznal písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny nenastávajú právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Preto ak súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa jeho rozhodnutie je vecne správne. Ak súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ pred uplatnením tejto pohľadávky na súde predložil odporcovi na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú odporca podpísal bez toho aby jej obsahu porozumel rovnako aj otázke premlčanie, správny bol jeho právny záver, že táto dohoda bola v jeho neprospech.
Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je síce uvedená, ale je účelovo znevýraznená, zvýraznená je len tá časť, ktorá sa týka uznania záväzku bez mienky o jeho premlčaní, pričom text uznania dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný. V texte nie je zmienka o tom, že odporca bol poučený, že uznáva premlčaný záväzok a bol oboznámený o význame premlčania všetkých skutočností, na ktoré poukázal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa s nimi stotožnil, pretože vyplývajú z vykonaného dokazovania.
Odvolací súd zdôrazňuje ešte jednu skutočnosť, a to že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť a podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike. Z tohto hľadiska je správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná a prieči sa dobrým mravom.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Inak tomu bolo v časti výroku o náhrade trov konania, kde súd prvého stupňa síce v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o trovách konaniach rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, keď zároveň priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trovu konania v sume 261,31 eur titulom trov právneho zastúpenia, avšak samotná výroková časť rozsudku neobsahuje výrok o náhrade trov konania odporkyne. Z obsahu spisového materiálu a to zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.3.2013 vyplýva, že súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou a tento nedostatok súd neodstránil ani postupom podľa ust. § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Náprava tejto nesprávností nebola možná zmenou rozhodnutia, pri ktorej by odvolací súd musel vlastným rozhodnutím nahradiť aj stav nerozhodnutia o trovách konania medzi navrhovateľom a odporkyňou, čo ale treba považovať za rozporné so zásadou práva na tzv. dvojinštančný proces (so všetkými atribútmi, teda i s rozhodovaním odvolacieho súdu len o tom, o čom už predtým rozhodol aj súd prvého stupňa).
Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozhodnutie v časti o trovách konania zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p rozhodnúť o trovách účastníkov konania, ktoré rozhodnutie je potrebné náležite zdôvodniť aj s prihliadnutím na odvolacie námietky navrhovateľa tak, aby mohlo byť preskúmateľné v merite. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.