Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_10C-21-2011.pdf
PDF · 134.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/21/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcov: 1.) I. D., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX O., X.Q. Č.. X, 2.) Y. D., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX O., X. Č.. X, právne zastúpených advokátom JUDr. Alexandrom Milkom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1.) Š.M. Š.M., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. Č.. XXX, XXX XX L. D., 2.) Pasienkovému a lesnému pozemkovému spoločenstvu Henckovce so sídlom 049 23 Henckovce, SR, IČO: 42109914, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
U r č u j e, že žalobcovia v 1.a 2. rade sú spoluvlastníkmi v podiele 1/1 parcely KNC 271/4 - záhrada o výmere 139 m2, k.ú. Y., vytvorenej na základe geometrického plánu č. 59/2011 zo dňa 10.1.2012 z pôvodných parciel: parcely KN-E č. 719/2 - trvalé trávne porasty o výmere 611 m2, zapísanej na LV č. XXX k.ú. Y. a parcely KN-E č. 721 - ostatné plochy o výmere 909 m2, zapísanej na LV XXX, k.ú. Y..
Z a v ä z u j e žalovaného v 2. rade uhradiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 392,04 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou u právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade JUDr. Alexandra Milku.
Z a v ä z u j e žalovaného v 2. rade uhradiť trovy štátu vo výške 3,47 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou na účet tunajšieho súdu pripojeným príkazom na úhradu.
N e p r i z n á v a trovy konania medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade.
N e p r i z n á v a trovy konania medzi žalobcami v 1.a 2. rade a Ing. Igorom Petergáčom, Romanom Petergáčom a Obcou Henckovce (pôvodnými žalovanými).
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1.a 2. rade sa pôvodne podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k parcele č. 271/2 - záhrada o výmere 213 m2 k.ú. Y. zameranej geometrickým plánom č. 89/2007 zo dňa 21.1.2008 voči žalovaným W.. W. G., O. G. a Pasienkovému a lesnému pozemkovému spoločenstvu Y.. Počas konania žalobcovia v 1.a 2. rade upravili žalobu tak, že žiadali určiť vlastnícke právo žalobcov v 1.a 2. rade k parcele 271/4 záhrada o výmere 139 m2, k.ú. Y., ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 59/2011 zo dňa 10.01.2012 a zároveň navrhli zámenu účastníkov konania tak, že pôvodní žalovaní by z konania vystúpili a do konania by vstúpili ako noví žalovaní Š. Š. a Obec Y..
Súd uznesením 10C/21/2011-90 zo dňa 15.10.2012 pripustil zámenu účastníkov a pripustil zmenu žaloby na určenie vlastníckeho práva k parcele č. 271/4 záhrada o výmere 139 m2, k.ú. Y. vytvorenej geometrickým plánom č. 59/2011 zo dňa 10.01.2012.
Žalobcovia v 1.a 2. rade navrhli pripustiť zmenu účastníkov konania na strane žalovaných tak, že namiesto žalovaného Obec Y. by na strane žalovaného v 2. rade vystupovalo Pasienkové a lesné pozemkové spoločenstvo Henckovce so sídlom v Henckovciach, IČO: 42109914 z dôvodu, že na základe rozhodnutia Správy katastra v Rožňave došlo k zmene vlastníckeho práva na LV č. XXX k.ú. Y..
Súd uznesením 10C/21/2011-117 zo dňa 21.5.2013 pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného v 2. rade tak, že namiesto Obce Y. na strane žalovaného v 2. Rade sa novým žalovaným stalo Pasienkové a lesné pozemkové spoločenstvo Henckovce so sídlom v Henckovciach, IČO: 42109914, čím bol daný okruh účastníkov konania.
Predmetom určenia vlastníckeho práva po úpravách bolo určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov v 1.a 2. rade ohľadom parcely KNC 271/4 - záhrada o výmere 139 m2, k.ú. Y. vytvorenej na základe geometrického plánu č. 59/2011 zo dňa 10.01.2012 z pôvodných parciel KN-E 719/2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. Y. a KN-E č. 721 zapísanej na LV XXX k.ú. Y..
Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na to, že spornú nehnuteľnosť užívala ako reálne vyčlenenú v prírode matka žalobcu v 1. rade X. D. od roku 1933 a v roku 1995 na základe darovacej zmluvy parcelu darovala žalobcom v 1. a 2. rade. Od tej doby žalobcovia v 1. a 2. rade spornú parcelu ako reálne vyčlenenú v prírode nerušene v hraniciach, ako bola zameraná geometrickým plánom, užívali v presvedčení, že im vlastnícky patrí. Parcela je v prírode ohraničená plotom. Až v roku 2008 sa žalobcovia v 1. a 2. rade dozvedeli, že parcelu nemajú majetkovoprávne usporiadanú a preto majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žalobcovia v 1. a 2. rade zdôraznili, že do cesty, ktorá sa nachádza za žiadanou parcelou nezasahujú a nechcú ju určiť ani do vlastníckeho práva, ale chcú do vlastníckeho práva určiť len to, čo majú riadne oplotené. Poukázali na darovaciu zmluvu z roku 1995 a tiež na dohodu uzavretú medzi I. G. a G. G. a matkou žalobcu v 1. rade X. D. ohľadom vysporiadania parcely 719 zapísanej v Zápisnici č. 109 a ohľadom užívacích vzťahov. Žalobcovia v 1.a 2. rade zdôraznili, že dobromyseľne po dobu určenú zákonom, teda viac ako desať rokov užívali spornú parcelu a nadobudli ju do vlastníckeho práva na základe vydržania. Preto navrhli žalobe vyhovieť. Uplatnili si trovy konania voči žalovanému v 2. rade z dôvodu, že sa nedôvodne bránil a nesúhlasil s usporiadaním si vlastníckeho práva.
Žalovaný v 1. rade súhlasil so žalobou žalobcov v 1. a 2. rade a poukázal na to, že o pozemky sa nezaujíma, lebo ich nadobudla jeho matka a po nej ich zdedil na základe osvedčenia o dedičstve 4D/307/08.
Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade vyše tridsať rokov bývali v Rožňave a teda pozemok nemohli užívať a preto ho nemohli získať na základe vydržania. Pozemok dlhé roky slúži a je užívaný všetkými obyvateľmi obce a poľnohospodárskym družstvom a ako jediná prístupová cesta k poľnohospodárskym pozemkov a využíva sa ako prístupová cesta k záhradám občanov a k vodnému toku. Zároveň tvorí aj ochranné pásmo vodného toku. Na parcele 271/2 vedľa parcely 721 bolo koryto rieky Slaná, ktoré po povodni v roku 1972 bolo zregulované v rokoch 1974 až 1976. Tým, že sa koryto rieky Slaná upravilo, vzniklo okolo rieky ochranné pásmo s prístupovou cestou, ktoré roky užívajú vlastníci susedných pozemkov. V roku 1976 bola kolaudácia a vlastníci susedných parciel si poprihrádzali pozemok č. 721 k svojim záhradám. Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade žili vyše tridsať rokov v Rožňave, nemohli o tom vedieť. Pozemok získali až v roku 1995 dedením. Žalovaný v 2.rade poukázal na to, že problém ohľadom parcely nastal v roku 2005, keď si zástupca žalovaného v 2. rade vybral pozemky aj s prístupovou cestou a žalobcovia v 1. a 2. rade dali polovicu prístupovej cesty poorať. Výbor žalovaného v 2. rade nesúhlasil s určením vlastníckeho práva, nakoľko neuznal vlastnícke právo. Žalobcovia v 1. a 2. rade si už v roku 2008 dali vyhotoviť geometrický plán a viedli súdny spor 9C/139/2008, kde bolo konanie ukončené. Žalovaný v 2.
rade uviedol, že pozemky tak, ako sú dnes, sa užívali od jesene 1976, nakoľko vtedy sa dokončil most a robila sa meliorácia rieky. Vtedy sa tam nabili kolíky a každému bolo povedané, že po tade to môže užívať. Každý si tam postavil aj plot, ktorý vedie súbežne s riekou Slaná, asi desať metrov od rieky. Takisto ďalší susedia užívajú pozemok urbariátu, ktorý prechádza cez ich záhrady a to I. V., žalovaní v 1. a 2. rade, M. D. a Š. B. - zástupca žalovaného v 2. rade. Zástupca žalovaného v 2.rade uviedol, že v minulosti nebola cesta medzi riekou a parcelou 721, ale táto plocha vznikla pri meliorácii, keď sa vytvoril asi desaťmetrový pás a tento slúžil ako prístupová cesta. V minulosti problémy s užívaním neboli, nikto sa ničoho nedomáhal. Čo sa týkalo užívacích vzťahov, tak spornú parcelu užívala predchodkyňa žalobcov v 1. a 2. rade, pani D. a následne žalobcovia v 1. a 2. rade. Zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že osobne zatĺkal kolíky po kade má byť plot, nakoľko trebalo zachovať ochranné pásmo pri rieke a tak, ako ďalší susedia, aj žalobcovia v 1. a 2. rade si na tom mieste postavili plot, ktorý stojí do dnešnej doby a takto to všetci užívajú. Kým to užívala matka žalobcu v 1. rade, tak bol pokoj, len potom žalobca v 1. rade začal do toho rýpať a chcel si to dať na pravú mieru a preto začali problémy. Zástupca žalovaného v 2.rade uviedol, že tiež užíva časť tohto pozemku a nemá to vysporiadané. Problémy začali, až keď to bolo podané na súd a teda až na súde boli podávané námietky. Dovtedy to nikto nežiadal. Dávno predtým to najprv užívalo pasienkové spoločenstvo, potom to išlo do družstva a potom to užívali jednotliví vlastníci. Teraz to má vo vlastníctve opäť pasienkové spoločenstvo. Žiadanú časť žalobcami v 1. a 2. rade užívajú odvtedy, ako sa robila meliorácia a odvtedy, ako sa postavil plot. Druhý geometrický plán predložený v tomto konaní bol urobený podľa skutočného stavu a teda tak, ako je plot v prírode, tak je to aj zamerané. Žalovaný v 2.rade mal zato, že žalobcovia v 1. a 2. rade zobrali z jeho parcely až 330 m2, nakoľko svedčí o tom identifikácia od katastra a preto ponúkajú možnosti žalobcom v 1. a 2. rade a to buď odkúpenie parcely, vzatie do užívania tej parcely alebo odstránenie oplotenia, ktoré si postavili žalobcovia v 1. a 2. rade. Iné možnosti nepripúšťajú. Trovy konania si neuplatnil.
Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:
Svedkyňa S. D. uviedla, že rok si presne nepamätá, ale po tom, ako bola vykonaná úprava vodného toku rieky Slaná, tak boli aj oplotené pozemky. Vyšný sused, ako aj žalobcovia v 1. a 2. rade, ako aj svedkyňa si pozemky oplotili. V predchádzajúcom období išla voda tam, kde je teraz cesta a pri vode bola hustá vrbina tak, že sa to nedalo užívať až po samotnú vodu. Potom sa tu urobil priestor, tzv. ochranné pásmo a vytvorila sa tu aj cesta, po ktorej sa vozil materiál. Predtým tu nebol ani chodník, len keď niekto prešiel pešo. Po regulácii sa pozemky oplotili a takto ich žalobcovia v 1. a 2. rade, svedkyňa, aj pán B. užívali až do dnešnej doby.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava 9C/139/2008 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade podali žalobu na určenie vlastníckeho práva pôvodne voči Spoločnosti bývalých urbarialistov obce Henckovce, Obci Henckovce, Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava a Š. G. a žiadali určiť vlastnícke právo k parcele 271/2 záhrada o výmere 213 m2 v k.ú. Y., zameranej geometrickým plánom č. 39/2008 zo dňa 6.2.2008. Konanie vo veci bolo zastavené voči žalovaným v 1. a 4. rade a zamietnuté voči žalovaným v 2. až 3. rade. Zo spisu vyplýva, že v konaní 6C/54/2008 bol vydaný rozsudok 6C/54/2008-12 zo dňa 30.4.2008, ktorým súd žalobu žalobcov zamietol na určenie vlastníckeho práva k parcele 271/2 k.ú. Y., kde boli žalovaní: Spoločnosť bývalých urbarialistov obce Henckovce zastúpená Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Obec Henckovce a Slovenský pozemkový fond Bratislava. Dôvodom na zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že žalobcovia nevymedzili okruh účastníkov na strane žalovaných, nakoľko nežalovali aj Š. G., podielového spoluvlastníka. V spise sa naďalej nachádza vyjadrenie Obce Henckovce, vtedajší žalovaný, z ktorého vyplýva, že nesúhlasil s určením vlastníckeho práva k parcele 271/2 - záhrada o výmere 213 m2 na základe geometrického plánu 89/2007 z dôvodu, že časť parcely zasahuje do cesty, ktorá je využívaná obcou a jej obyvateľmi, poľnohospodárskym družstvom a Povodím Hrona. Žalobcovia užívajú len časť žiadanej parcely po pevný plot a v prípade, že by bol geometrický plán vyhotovený podľa skutočného oplotenia a zameranie by nezasahovalo za plot do miestnej komunikácie, obec by nemala námietky voči vydržaniu vlastníckeho práva. Na časť za plotom žalobcovia v 1. a 2. rade nemali žiadne užívacie, ani vlastnícke právo. Nikdy neužívali prístupovú cestu za plotom.
Žalobcovia v 1. a 2. rade aj v prejednávanej veci pôvodne predložili geometrický plán č. 89/2007 zo dňa 21.1.2008, ktorým bola vytvorená parcela 271/2 - záhrada o výmere 213 m2 z pôvodných mpč. parciel 719/a o výmere 7 m2, mpč. 721 o výmere 132 m2 a mpč. 729 o výmere 74 m2. Následne však v konaní predložili geometrický plán č. 59/2011 zo dňa 10.1.2012, ktorým bola vytvorená parcela č. 271/4 o výmere 139 m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej mpč. parcely 719/2 o výmere 7 m2 a mpč. 721 o výmere 132 m2, čo bolo aj predmetom tohto konania.
Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Y., kde je zapísaná parcela KN-E 719/2 trvalé trávne porasty o výmere 611 m2 vyplýva, že vlastnícke právo svedčí v prospech žalovaného v 1. rade v podiele 1/1.
Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Y., kde je okrem iných zapísaná parcela KN-E 721 ostatné plochy o výmere 909 m2 vyplýva, že vlastnícke právo svedčí v prospech Obce Henckovce - pôvodný žalovaný.
Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Y., kde je zapísaná parcela KN-E 721 ostatné plochy o výmere 909 m2 vyplýva, že vlastnícke právo svedčí v prospech žalovaného v 2.rade na základe Dodatku odovzdávajúceho protokolu č. 1 zo 7.10.2010 zapísaného pod Z230/11-18/11 a Z3044/12. K uvedenému listu vlastníctva zo správy Správy katastra Rožňava vyplýva, že parcela KN-E 721 bola prevedená z LV č. XXX na LV č. XXX v prospech žalovaného v 2.rade na základe žiadosti o zápis nehnuteľnosti z dôvodu Dodatku k odovzdávaciemu protokolu č. 1 zo dňa 7.10.2010 pre Obec Henckovce.
Z vyššie uvedených listov vlastníctva a geometrického plánu je možné konštatovať, že došlo k zmene vlastníckeho práva na základe opravného delimitačného protokolu a pôvodný vlastník Obec Henckovce bol nahradený žalovaným v 2.rade. Z toho vyplýva, že údaj v geometrickom pláne, že parcela 271/4 je tvorená z parciel zapísaných na LV č. XXX a č. XXX je platný s tou úpravou, že došlo k zápisu parcely 721 - pôvodne vedenej v LV č. XXX na nový LV č. XXX k.ú. Y..
Zo správy Správy katastra Rožňava zo dňa 3.4.2012 vyplýva, že na majetkovoprávne vysporiadanie parcely KNC 271/4 - záhrada o výmere 139 m2 je platný geometrický plán č. 59/2011 úradne overený Správou katastra Rožňava dňa 19.1.2012.
Zo Zápisnice č. 109 k.ú. Y., kde je zapísaná mpč. parcela 719/a vyplýva, že vlastnícke právo bolo zapísané v prospech X. K. I., vydatej D. v podiele 1 titulom kúpy z 5.9.1933 - matky žalobcu v 1. rade a Š. G. v podiele 1.
Zo Zápisnice č. 32 k.ú. Y., kde je zapísaná mpč. parcela 721 vyplýva, že vlastnícke právo bolo zapísané v prospech Bývalých urbarialistov obce Henckovce v podiele 1/1.
Z notárskej zápisnice Nz 60/95 zo dňa 23.2.1995 vyplýva, že rodičia žalobcu v 1. rade ako darujúci a žalobcovia v 1. a 2. rade ako obdarovaní okrem iného nadobudli vlastnícke právo k vložke č. 109 mpč. 719/a lúka o výmere 256 siah v podiele pod B4 v jednej polovici.
Z Dohody uzavretej dňa 4.6.1990 medzi I. G. a G. G. a X. D. a Š. G.Á. ohľadom parcely 719 zapísanej v Zápisnici č. 109 k.ú. Y. vyplýva, že I. G. s manželkou odkúpil jednu polovicu uvedenej parcely vedenej v EN ako 272/2 o výmere 509 m2 od Š. G., kde je vedená aj spoluvlastníčka X. D., ktorá súhlasila s odpredajom. Záhradu užíval výlučne Š. G.. Spoluvlastníci Š. G. a C.. G. prehlásili, že sa zriekli svojho podielu v záhrade v užívaní v prospech X. D. a nebudú robiť prekážky v prípade odpredaja alebo iného vlastníckeho vysporiadania X. D. ako spoluvlastníčke v parcele č. 719 zapísanej vo vložke 109 v tej časti, kde bola sama užívateľkou.
Zo Zápisnice o ohliadke vyplýva, že žiadaná parcela 271/4 je napojená na parcelu 271/1 bez toho, že by bolo poznať hranicu a medzi parcelou 271/4 a 272/2 ako to rieši geometrický plán č. 59/2011, sa nachádza oplotenie, pričom v čase ohliadky pri existencii geometrického plánu č. 89/2007 sa jednalo o diel 2 pôvodného geometrického plánu, pričom medzi dielom 2 a 3 prechádza plot, ktorý prechádza aj pri parcele 270, resp. 272/1 ako je to uvedené na č.l. 6 spisu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov v 1. a 2. rade je dôvodná a preto jej vyhovel.
Predmetom tohto konania po úpravách žaloby ohľadom petitu a ohľadom účastníkov konania bolo určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov v 1. a 2. rade k parcele KNC 271/4 - záhrada o výmere 139 m2 k.ú. Y. vytvorenej geometrickým plánom č. 59/2011 zo dňa 10.1.2012.
Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na tú skutočnosť, že zameraná parcela tvorí súčasť ich záhrady, ktorú ako reálne vyčlenenú v prírode užívala ešte matka žalobcu v 1.rade X. D. od roku 1933. V roku 1995 na základe darovacej zmluvy túto reálne vyčlenenú časť darovala žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí v presvedčení, že im vlastnícky patrí, ju užívali až do dnešnej doby, pričom až v roku 2008 sa dozvedeli, že parcelu nemajú majetkovoprávne vysporiadanú. K svojim tvrdeniam doložili geometrický plán, notársku zápisnicu ako aj dohodu spoluvlastníkov ohľadom vysporiadania parcely 719 zapísanej v Zápisnici č. 109 z roku 1990.
Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s podanou žalobou, nakoľko je vlastníkom žiadanej parcely a žalobcovia v 1. a 2. rade ju neužívali a preto nemohli ju získať na základe vydržania. Potvrdil, že časť, ktorá je oplotená a správne zameraná posledným geometrickým plánom, bola v užívaní žalobcov v 1. a 2. rade alebo ich predchodkyne, ale len od roku 1976, keď sa ukončila regulácia rieky Slaná a keď si všetci užívatelia postavili ploty.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka:
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 129 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka:
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka:
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patrí: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, pričom držba musí byť pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na vec, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Z toho vyplýva, že je dôležité zisťovať, kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba a aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov.
Oprávnene vec držať zásadne prislúcha vlastníkovi. Môže však patriť aj inej osobe, ktorá sa označuje držiteľ a ktorá fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou ako s vlastnou, hoci chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníctva. Držiteľ môže byť podľa konkrétnych skutkových okolností oprávnený alebo neoprávnený, avšak vždy ho treba odlišovať od detentora, ktorý síce vec fakticky ovláda, ale nakladá s ňou s vedomím, že ide o cudziu vec (vypožičaná alebo prenajatá vec) a svoje právo odvodzuje od vlastníka. Pri držbe môže ísť aj o spoločnú držbu viacerých osôb, ak sú u nich splnené podmienky na výkon spoločnej držby, čo prichádza do úvahy u manželov. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je niekedy doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takom prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnená a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené dva pojmové znaky a to dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napríklad zmluva, ktorá je hoci aj absolútne neplatná, ale na jej základe sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady. Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne a to konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo komu bola vec iba zverená. Druhou podmienkou je, aby držiteľ vykonával držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník a teda nakladal s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Nie v každom prípade možno úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. V prípade pochybností
sa vychádza z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno je prenesené na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že ak je niekto oprávnený držiteľ, môže sa stať vlastníkom veci pri splnení podmienok na vydržanie a to nepretržitá vydržacia doba oprávneného držiteľa u nehnuteľností v dĺžke desiatich rokov.
Súd konštatuje aj na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, že žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k žiadanej parcele na základe vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Účinky vydržania nastali najneskôr 23.2.2005. Vyplýva to z tej skutočnosti, že žalobcovia v 1.a 2.rade začali vykonávať oprávnenú držbu najneskôr 23.2.1995, nakoľko v uvedený deň došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi rodičmi žalobcu v 1.rade C. D. a X. D. ako darujúcimi a žalobcami v 1.a 2.rade ako obdarovanými, kde okrem iných nehnuteľností bola predmetom daru parcela zapísaná v Zápisnici č. 109 mpč. 719/a, lúka o výmere 256 siah v podiele pod B4 v jednej polovici.
Z darovacej zmluvy vyplýva, že bol darovaný podiel v jednej polovici, ale v spojení s Dohodou zo 4.6.1990 urobenou medzi spoluvlastníkmi parcely 719/a, zapísanej vo vložke 109 katastrálne územie Y. vyplýva, že spoluvlastníci sa zriekajú svojho podielu v záhrade v užívaní X. D., teda matky žalobcu v 1.rade, ktorá bola darujúcou vo vyššie uvedenej Darovacej zmluve zo dňa 23.2.1995. Z toho vyplýva, že v časti, ktorú užívala X. D., najneskôr k 4.6.1990 došlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi, nakoľko spoluvlastníci konštatujú, že hoci sú vedení ako spoluvlastníci parcely č. 719 zapísanej v Zápisnici č. 109, v prírode majú svoj podiel v samostatnom užívaní ohradený plotom.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že spoluvlastníci mpč. parcely 719/a mali uvedenú parcelu rozdelenú a samostatne ju užívali a mali ju aj oplotenú. Naviac z dokazovania vyplynulo, že najneskôr od jesene 1976 matka žalobcu v 1. rade X. D. užívala oplotenú časť parcely 271/4, ktorá je predmetom tohto konania, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne S. D., z výpovede žalobcov v 1. a 2. rade a tiež z výpovede žalovaného v 2. rade, ktorý potvrdil, že v roku 1976 bola vykolíkovaná trasa oplotenia, ktoré si následne jednotliví užívatelia vyhotovili a do dnešnej doby takto užívajú svoje nehnuteľnosti. Podobne aj z písomného vyjadrenia Obce Y. v pripojenom spise vyplýva, že parcela v užívaní žalobcov v 1. a 2. rade je len po pevný plot a v prípade, že by geometrický plán bol vyhotovený podľa existujúceho oplotenia, obec by nemala námietky voči vydržaniu vlastníckeho práva, nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade užívali parcelu len po plot.
Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach je možné konštatovať nasledovné:
Podľa tvrdení žalobcov v 1.a 2.rade matka žalobcu v 1.rade X. D. užívala žiadanú časť parcely, ktorá bola predmetom konania od roku 1933 ako reálne vyčlenenú. Zo Zápisnice č. 109, kde je vedená parcela 719/a, lúka o výmere 256 siah, pod B4 je uvedený zápis, že podiel vo výške jedna polovica nadobudla X. K. I., vydatá D. titulom kúpy 5.9.1933. Z dokazovania vyplynulo, že v roku 1976 došlo k oploteniu parciel, ktoré sa nachádzali pri zregulovanej rieke Slaná, na základe vykolíkovania zástupcom žalovaného v 2.rade a okrem zástupcu žalovaného v 2.rade ostatní spoluvlastníci vrátane matky žalobcu v 1.rade si na takto vykolíkovanej trase postavili plot, ktorý až do dnešnej doby je jednotlivými vlastníkmi priľahlých pozemkov užívaný bez akýchkoľvek rušení zo strany tretích osôb. Táto skutočnosť bola potvrdená aj Obcou Y.. Bolo jednoznačne preukázané, že spoluvlastníci pôvodnej parcely 719/a uzavreli 4.6.1990 Dohodu, v ktorej potvrdzujú reálne rozdelenie parcely a samostatné užívanie reálne vyčlenených častí, okrem iných aj matkou žalobcu v 1.rade, ktoré sú oplotené. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že užívatelia ako spoluvlastníci si v prírode reálne rozdelili svoje spoluvlastníctvo, pričom žiadaná časť parcely v tomto konaní bola najneskôr od roku 1976 pričlenená k parcele pôvodne vedenej ako 719/a a to tej časti, ktorú užívala matka žalobcu v 1.rade. Súd teda konštatuje, že matka žalobcu v 1.rade X. D. najneskôr k 1.1.1987 nadobudla vlastnícke právo na základe vydržania k žiadanej parcele, nakoľko podľa zhodných tvrdení účastníkov plot, ktorý oddeľuje parcely od ochranného pásma pri rieke, bol postavený na jeseň 1976, teda najneskôr odvtedy plynula vydržacia lehota pre X. D., nakoľko z okolností
tejto veci je zrejmé, že bola dobromyseľnou držiteľkou pozemku po oplotenie. V čase, keď uzatvárala darovaciu zmluvu so žalobcami v 1.a 2.rade dňa 23.2.1995, bola vlastníčkou aj tej časti parcely, ktorú užívala, ktorá bola predmetom tohto konania a darovala celú záhradu ako ju užívala a do užívacích práv vstúpili žalobcovia v 1.a 2.rade v takej miere, ako ich mala predtým X. D.. Nie je dôležité, či bola uzavretá perfektná darovacia zmluva, ale dôležité je to, že nadobúdatelia pokračovali v užívaní toho, čo pred nimi dlhé obdobie nerušene a na základe právneho titulu užívala ich právna predchodkyňa. Žalobcovia v 1.a 2.rade sa dôvodne mohli domnievať, že časť parcely, ktorá bola predmetom tohto konania, keďže tvorila jeden celok, je tiež v ich vlastníctve a teda tiež boli dobromyseľní užívatelia tejto parcely. Keďže najneskôr ju začali užívať v roku 1995, tak do roku 2005 ju nadobudli vydržaním. Samotný žalovaný v 2. rade potvrdil, že žiadne spory ohľadom užívania uvedenej parcely neboli, pričom až v roku 2008 na podnet žalobcov v 1. a 2. rade začal súdny spor a vtedy bola vznesená námietka zo strany žalovaného v 2. rade, resp. v predchádzajúcich sporoch zo strany Obce, ale len z toho dôvodu, že predchádzajúcim geometrickým plánom si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňovali aj časť parcely, ktorá bola za plotom a ktorá slúžila ako prístupová cesta. Nikto však nespochybnil ich dlhodobé pokojné a dobromyseľné užívanie parcely, ktorá bola ohraničená plotom. Aj zo samotnej ohliadky vykonanej sudcom je možné jednoznačne konštatovať, že oplotenie všetkých parciel, vrátane parcely žalobcov v 1. a 2. rade, je súvislé a zodpovedá tvrdeniam zástupcu žalovaného v 2. rade ako aj svedkyne a samotných žalobcov v 1. a 2. rade, že hranica bola vytvorená po vykonaní prác na rieke Slaná a následne si všetci účastníci svoje pozemky oplotili. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobcovia v 1.a 2.rade preukázali, že dobromyseľne a nerušene s vlastníckymi účinkami užívali parcelu KNC 271/4, záhradu o výmere 139 m2 a nadobudli k nej vlastnícke právo na základe vydržania. Spornou v konaní nebola otázka, že vlastnícke právo patrí žalovaným v 1. a 2. rade, ako to vyplýva z oboznamovaných listov vlastníctva, avšak na základe právnej skutočnosti a to vydržania vlastníckeho práva došlo k zmene tohto vlastníctva a preto bolo potrebné žalobe vyhovieť.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 2.rade sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd dospel k záveru, že je potrebné priznať žalobcom v 1.a 2.rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 2.rade z dôvodu, že tento napriek výsledkom dokazovania neuznával vlastnícke právo žalobcov v 1.a 2.rade na základe vydržania a v podstate spôsobil, že sa muselo vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie, na základe ktorého súd vo veci rozhodol. Je pravdou aj tá skutočnosť, že bolo na prospech žalobcov v 1.a 2.rade si usporiadať vlastnícke právo, avšak vzhľadom na nesúhlas žalovaného v 2.rade museli vynaložiť odôvodnené náklady na svoje právne zastúpenie, ktoré by nevznikli v takej výške, ak by žalovaný v 2.rade uznal zistené skutočnosti. Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré si žalobcovia v 1.a 2.rade uplatnili nasledovne:
· Prevzatie zastúpenia 19.11.2010, hodnota jedného úkonu 55,49 € + 7,21 € RP,
· Podanie žaloby 3.2.2011, hodnota jedného úkonu 57,00 € + 7,41 € RP,
· Účasť na pojednávaní 15.8.2011, hodnota jedného úkonu 57,00 € + 7,41 € RP,
· Účasť na pojednávaní 14.9.2012, hodnota jedného úkonu 58,69 € + 7,63 € RP,
· Účasť na pojednávaní 3.12.2012, hodnota jedného úkonu 58,69 € + 7,63 € RP,
· Účasť na pojednávaní 25.9.2013, hodnota jedného úkonu 60,07 € + 7,81 € RP,
· SPOLU trovy právneho zastúpenia: 346,94 € + 45,10 € RP = 392,04 €.
Žalobcovia v 1.a 2.rade si uplatnili trovy právneho zastúpenia vo výške 458,16 €, nakoľko pri prevzatí a príprave sa účtovala hodnota úkonu 57 € a 7,41 € RP, čo je cena platná v roku 2011, ale prevzatie zastúpenia podľa plnej moci bolo v roku 2010. Tiež si účtovali náhradu za ohliadku, kde však právny zástupca žalobcov v 1.a 2.rade podľa zápisnice o ohliadke sa nezúčastnil. Preto v tejto časti im trovy neboli priznané.
Výrok o trovách konania medzi žalobcami v 1.a 2.rade a žalovaným v 1.rade sa opiera o ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na postoj žalovaného v 1.rade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby v tejto časti žalobcom v 1.a 2.rade neboli priznané trovy konania, nakoľko žalovaný v 1.rade súhlasil so žalobou a nespôsobil vznik ďalších trov a nebolo by ani spravodlivé požadovať od neho náhradu.
Výrok o trovách konania medzi žalobcami v 1.a 2.rade a pôvodnými žalovanými sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Pôvodní žalovaní, voči ktorým bolo konanie zastavené, si trovy konania neuplatňovali a k zmene účastníkov dochádzalo z dôvodu úpravy geometrického plánu a listov vlastníctva.
Výrok o trovách štátu sa opiera o ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd v konaní mal náklady spojené s vykonanou ohliadkou vo výške cestovných nákladov 3,47 €. Vzhľadom na výsledok sporu, súd dospel k záveru, že je potrebné zaviazať neúspešného žalovaného v 2.rade k trovám štátu, pričom žalovaného v 1.rade súd na náhradu trov nezaviazal vzhľadom na jeho postoj v konaní a vzhľadom aj na tú skutočnosť, že v tom čase ešte ani nebol účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.