Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/394/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Jamricha a členov JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, proti odporcovi: M. V., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -36 zo dňa 26.4.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Martin rozsudkom č.k. -36 zo dňa 26.4.2013 zaviazal odporcu k povinnosti platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 100,- Eur mesačne, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 1.3.2013. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky zamietol. Dlh na výživnom za obdobie od 1.3.2013 do 26.4.2013 v sume 200,- Eur zaplatí odporca navrhovateľke do 15.7.2013. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa domáhala, aby súd zaviazal jej manžela, aby jej platil manželské výživné vo výške 150,- Eur mesačne na tom skutkovom a právnom základe, že napriek skutočnosti, že s manželom vedú spoločnú domácnosť a manžel dostáva starobný dôchodok vo výške 376,30 Eur mesačne si voči nej vyživovaciu povinnosť neplní. Ona je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine a je na invalidnom dôchodku, ktorý dostáva vo výške 137,70 Eur mesačne. Odporca navrhoval tento návrh zamietnuť. Poukazoval na to, že navrhovateľka sa o spoločnú domácnosť riadne nestará, pretože väčšinu svojho času trávi u ich spoločnej dcéry v C. C. a do ich spoločného bydliska v V. chodí iba občas. On manželke z dôchodku finančne neprispieva, pretože sa stará o ich spoločný dom a platí náklady súvisiace s bývaním.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný čiastočne, a to s poukazom na ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, a preto ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa prihliadol na starostlivosť o domácnosť. Konštatoval, že vzhľadom na podiel účastníkov na starostlivosť o spoločnú domácnosť,

ako aj na ich podiel na úhrade nákladov súvisiacich s bývaním a najmä s prihliadnutím na výšku ich dôchodkov, považoval za primerané, aby odporca platil manželke manželské výživné vo výške 100,- Eur, keď podľa právneho záveru súdu prvého stupňa takto určená suma vytvára predpoklady, že ich životná úroveň bude rovnaká. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a zaviazal zároveň odporcu, aby zaplatil navrhovateľke dlh na výživnom za obdobie od 1.3.2013 do 26.4.2013 v sume 200,- Eur, a to do 15.7.2013. Manželské výživné zaviazal odporcu platiť s účinnosťou od podania návrhu od 1.3.2013. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, a to s ohľadom, že ani žiaden z účastníkov si túto náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne rozhodnutie a uviedol, že súd nezohľadňoval skutočnosť, že skutočným dôvodom, prečo prestal dávať celý dôchodok manželke, je to, že v mesiaci september 2012 ho dcéra spolu so zaťom požiadali, či by im mohol finančné pomôcť s pôžičkou na preklenutie ich ťaživej finančnej situácie. Bolo to tak, že on vybaví vo VÚB pôžičku vo výške 3.000,- Eur, ktorú prevezme a jemu budú splácať mesačne splátky. Dcéra totiž nespĺňala podmienku na poskytnutie pôžičky bankou. Na prvé dve splátky mu nechali peniaze, avšak už žiadne ďalšie peniaze na zaplatenie ostatných splátok, tak ako bolo dohodnuté, dcéra nedala, a tak musí splácať pôžičku z dôchodku. Preto musel vykonať opatrenie, tzn. ponechať si dôchodok, aby mohol plniť riadne svoju povinnosť voči banke. Zdôraznil, že dcéru majú spoločnú s navrhovateľkou a manželka 80% času z ich spoločnej domácnosti trávi u ich dcéry v C. C. aj s ich slobodným synom T.. Preto nie je pravdou, že žijú v spoločnej domácnosti a že sa navrhovateľka stará o domácnosť v plnom rozsahu. Preto, ak povedal na pojednávaní, že vedú spoločnú domácnosť, tak to chápal v tom zmysle, že nie sú rozvedení. Trvá na tom, že manželka prevažnú časť trávi u ich dcéry v byte v C. C. a do V. príde sporadicky. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh zamietol, resp. zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že v roku 2012 v septembri išla na invalidný dôchodok a z Úradu práce Martin ju poslali s tlačivom, aby si išla vybaviť sociálnu podporu, no tam jej povedali, že ak má s manželom na osobu 200,- až 250,- Eur, tak jej nárok na sociálnu podporu nepatrí, no manžel si neplnil manželskú vyživovaciu povinnosť, a tak jej poradili na sociálke, aby si vymáhala manželskú vyživovaciu povinnosť súdnou cestou. Skutočnosť, že manžel si vzal pôžičku, sa dozvedela až na pojednávaní na súde. Po 35 rokoch manželstva sa predsa mal s ňou poradiť, či budú zvládať splácať a zvlášť, keď ona išla na invalidný dôchodok. Uvádza, že o dom sa manžel nestará, nič do neho nekupoval za posledné roky, je stále v rovnakom stave. Elektrinu platí len teraz, ale od roku 2009, teda 3,5 roka ju platila spolu so synom a taktiež aj dane za dom. Poukázala na to, že od roku 2009, keď si sám požiadal o výpoveď z práce, potom už len čakal na predčasný dôchodok a bol na úrade práce. Ona sa snaží pomáhať dcére, ktorá ma tri deti, z toho školopovinné a jedno ide teraz do škôlky. Manžel vedel, že od decembra 2012 bude opatrovať vnuka, kým ho vezmú do škôlky, pretože v tom čase v škôlke nebolo voľné miesto. Dcéra mala na výber, buď pôjde do práce po troch rokoch materskej alebo jej dajú výpoveď, preto jej chcela pomôcť, no teraz túto skutočnosť manžel voči nej použil ako dôkaz, že sa nestará o spoločnú domácnosť. Keď sa vráti zať z cesty s kamiónom, má voľno a vtedy sa stará o malého on a navrhovateľka sa vtedy vracia pravidelne domov aj so synom T., keď všetko poperie, oriadi dom a záhradu. Poukazuje na to, že manžel je až chorobne žiarlivý, vymýšľa si nezmysly, no hlavný problém je, že je lakomý. Vyháňa ich z domu a ju potrebuje len ako slúžku a nie ako manželku. Ona v skutočnosti nechce „jeho peniaze“. Do očí vraví jedno a za chrbtom druhé. Je to veľmi negatívny človek a prenáša to na celú rodinu. Veľmi žiarli na vnúčence aj na ich spoločného syna. Manžel užíva lieky, potom si vypije a nevie, čo robí a čo povie. Na druhý deň však všetko odtají, vraj si všetko vymýšľajú. Keď nie je po jeho, len krúti hlavou a hovorí: „No veď počkaj, nedám ti ani korunu.“

Krajský súd, ako súd odvolací ( O.s.p), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníčkou konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v , bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a podľa ustanovenia vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia , potvrdil ako vecne správny.

Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd preto odôvodňuje svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 219 ods. 2 len s tým, že ako bolo už vyššie uvedené, konštatuje správnosť odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu, jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť a keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu a odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza také závažné argumenty, ktorými by spochybnil záver prvostupňového a odvolacieho súdu, rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odporcu, na ktorých postavil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd považoval za nedôvodné.

Odporca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. v spojení s ust. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešná bola navrhovateľka, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto odvolací súd rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.