Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-44-2012.pdf
PDF · 87.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. T., R.. XX.XX.XXXX a maloletého W. T., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - K. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom Š. R. V. XXX a otec - Z. T., R.. XX.XX.XXXX, bytom H., Z. XXXX, na návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e otcovi výživné pre maloletú K. T., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 150 Sk na sumu 70 Eur mesačne a pre maloletého W. T., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Sk na sumu 60 Eur mesačne, s tým, že otec povinný výživné platiť k rukám matky vždy do 15. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom 20.03.2012.
Týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. NC/538/1999-36 zo dňa 25.05.2000.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 20.03.2012 do 30.09.2013 voči mal. K. v sume 1.195,53 eur a voči mal. W. v sume 1.042,18 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splatiť mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 40 Eur mal. K. a po 35 Eur mal. W., pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.03.2012 sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumy 80 a 70 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výšky výživného sa zmenili pomery, matka je na rodičovskej dovolenke, má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti, otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, s deťmi sa nestretáva.
Otec s návrhom nesúhlasil, navrhol zvýšiť výživné na sumy 70 a 60 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výšky výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. NC/538/1999-36 zo dňa 25.05.2000 boli maloletí zverení do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný k plateniu výživného sumou 150 Sk (4,98 eur) a 100 Sk (3,32 eur)
mesačne. Maloleté deti boli v čase rozhodnutia súdu vo veku 3,5 roka a 20 mesiacov. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 2.740 Sk a prídavky na dve deti 1.280 Sk, s deťmi bývala u svojich rodičov, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec maloletých bol do januára 2000 zamestnaný, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť (k mal. R., R.. XXXX), s dieťaťom a jeho matkou žili v spoločnej domácnosti, následne poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 1.450 Sk mesačne.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že jej medzičasom vznikli ďalšie vyživovacie povinnosti - k mal. J., R.. XXXX, mal. C., R.. XXXX, mal. V., R.. XXXX a mal. K. A., R.. XXXX, všetky má v osobnej starostlivosti, poberá rodičovský príspevok (mesačne - v roku 2011 vo výške 190,10 eur, v roku 2012 vo výške 194,70 eur a v roku 2013 vo výške 199,60 eur), prídavky na šesť detí (mesačne - v roku 2011 vo výške 6x 22,01 eur, v roku 2012 vo výške 6x 22,54 eur a v roku 2013 vo výške 6x 23,10 eur), od augusta 2013 pracuje na polovičný úväzok s predpokladaným príjmom okolo200 eur mesačne. S deťmi býva v dome svojej matky. Zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o deti neuviedla, okrem najmladšieho všetky deti chodia do školy.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že má v zmysle súdneho rozhodnutia mal. R. vo svojej osobnej starostlivosti, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti s družkou a jej dvoma deťmi v podnájme. Od júna 2011 podniká ako živnostník. Za rok 2011 podľa daňového priznania vykázal čistý príjem v priemere vo výške 71,08 eur mesačne, za rok 2012 vo výške 98,86 eur mesačne. Pracuje na dokončovacích stavebných prácach. Uviedol, že príjem je menlivý, nestály, odhadom zarobí v sezóne za mesiac 400 až 500 eur, v zime je bez príjmu.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné s poukazom na vek a odôvodnené potreby maloletých.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej (súdnej) úpravy výživného (pred 13 rokmi) došlo k výraznej zmene pomerov na strane oprávnených osôb - maloletých detí, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výživného. Maloletí majú v súčasnosti necelých 17 a 15 rokov. Odôvodnené potreby vtedy 2,5-ročného dieťaťa a 20- mesačného dieťaťa sú neporovnateľne nižšie, než v prípade už adolescentov (v období puberty). Maloletí sa fyzicky aj duševne vyvíjajú, jednoznačne aj bez potreby podrobnejšieho skúmania majú zvýšené nároky na svojich odôvodnených potrebách, aj keď nie zvýšených, tak na bežných, každodenných výdavkoch (strava, oblečenie), keď sa prihliadne čo len všeobecne na bežný vývoj dieťaťa v ich veku. Zmena pomerov v prvom rade na strane dieťaťa (ale v danom prípade aj na strane matky, ktorej pribudli vyživovacie povinnosti) jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi voči deťom. Tejto zmene (vek a vývoj dieťaťa), odôvodneným potrebám dieťaťa (základným, keď zvýšené výdavky na jeho starostlivosti preukázané neboli) a možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť zodpovedá zvýšenie výživného na 70 a 60 eur mesačne (tieto čiastky navyše sám navrhol). Takéto výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným od matky (tiež viazanej zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, pričom v súčasnosti už nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť výlučne osobnou starostlivosťou o deti, ako tomu bolo v čase predchádzajúcej úpravy a musí sa na výžive detí podieľať aj finančne) umožní uspokojiť základné potreby detí vo veku blízkom dospelosti. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne od podania návrhu, keďže už v tom čase tu bol dôvod na zvýšenie výživného a preukázaná zmena pomerov. Otcovi do konca mesiaca, kedy súd rozhodol (výživné za prebiehajúci mesiac september už bolo splatné) takto na zvýšenej čiastke výživného (v prípade mal. Marcely o 65,02 eur mesačne a v prípade mal. Reného o 56,68 eur mesačne) vznikol dlh na zvýšenej sume výživného za mesiace apríl 2012 až september 2013 (18 mesiacov x 65,02 eur a 18x 56,68 eur) a za 12 dní mesiaca marec 2012 (65,02 eur/31 dní x 12 dní a 56,68 eur/31 dní x 12 dní), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)