Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-276-2012.pdf
PDF · 123.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/276/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľky: Z. I., rodená Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. č. XXXX/XX, M. G., zastúpenej JUDr. Milanom Franekom, advokátom so sídlom Komenského č. 17, Lučenec, proti odporcovi B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. H., G. č. XXX, okr. M. G., zastúpeného Mgr. Vierou Kadášovou, advokátkou so sídlom Železničná č. 21, Rimavská Sobota, v konaní o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/188/2007-394 zo dňa 11. júna 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1-ica zapísaných v reg. „C“ na liste vlastníctva č. 4209 Správou katastra v M. G. pre kat. územie M.. ako: parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 707 m2 a na nej stojaca výrobná hala, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 502 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, parc. č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 a na nej stojaca administratívna budova, súp. č. XXXX, potvrdzuje.
Vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 247,54 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 849,30 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Milana Franeka, advokáta so sídlom v Lučenci, rozsudok okresného súdu v časti trov právneho zastúpenia mení tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1960,32 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Milana Franeka, advokáta so sídlom v Lučenci vedený vo D., a.s., pobočka W. pod č. XXXXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Pripúšťa dovolanie na dovolaciu otázku zásadného právneho významu v znení: „Patrí podnik živnostníka a doň patriace veci a práva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“?
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že odporca je
povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 247,54 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 849,30 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd ďalej uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu sa navrhovateľka domáhala určenia podielového spoluvlastníctva v podiele 1-ica k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sčasti v rámci dražby nehnuteľností a sčasti kúpnou zmluvou uzavretou s predávajúcim - JUDr. Mariánom Dzuroškom, správcom konkurznej podstaty úpadcu V.. N. B. zo dňa 24. 07. 2000.
Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 28. 01. 2008, písomnými vyjadreniami navrhovateľky zo dňa 23. 06. 2008 a 13. 11. 2008, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - zápisnicou o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností zo dňa 03. 06. 1999 (Ex 331/98/No), s uznesením okresného súdu Rimavská Sobota o schválení príklepu sp. zn. Er 443/98-31 zo dňa 24. 08. 1999, výpisom z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX Správy katastra M. G. pre kat. územie M. G., výpisom zo Živnostenského registra na subjekt B. I. - Stavoservis, nákresom pôdorysu budov, rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 8C/95/03-9 zo dňa 11. 06. 2003, notárskou zápisnicou č. N 2/94, Nz 2/94 zo dňa 17. 01. 1994, príkazmi k úhrade zo dňa 10. 11. 2003 a 27. 10. 2004, výpisom zo Živnostenského registra na podnikateľský subjekt Z. I., žiadosťami o vydanie podielových listov, zmluvou o úvere zo dňa 22. 09. 2004, kúpnou zmluvou sp. zn. KZ 22/2002 zo dňa 18. 04. 2002, živnostenským listom na podnikateľský subjekt B. I. - DOM, obsahom pripojených spisov 8C/95/2003 a Er 443/1998, ako aj s obsahom spisu 16C/188/2007, pričom zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX. . Manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/95/03-9 zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX rozvedené. V lehote 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bývalí manželia nepodali návrh na vyporiadanie BSM. V zmysle ústnej dohody si navrhovateľka ponechala v užívaní rodinný dom nadobudnutý počas manželstva kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 17. 01. 1994 a odporca jej vyplatil 850 000,-Sk podľa tvrdenia navrhovateľky titulom vyporiadania hnuteľných vecí z podnikania.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že rozsudkom zo dňa 14. 11. 2008 zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností s výnimkou parcely č. 1153/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2, keďže dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti neboli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V odvolacom konaní vedenom na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co 38/2009-172 rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota (okrem výroku ohľadom určenia, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXXX/XX . v podiely 1/2-ica) zrušil a vec mu vrátil v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia zaujal Krajský súd v Banskej Bystrici právny názor, že z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že podnik bol nadobudnutý z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom ani prípadná reinvestícia výnosom z podniku ho nemení zo spoločného vlastníctva na výlučné vlastníctvo jedného z manželov
- podnikateľa. Keďže počas trvania manželstva nedošlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na návrh niektorého z manželov rozhodnutím súdu a manželia dohodou nemodifikovali rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba mať podľa názoru okresného súdu za to, že podnik odporcu predstavuje majetok - hodnotu, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podnikanie podnikateľa - fyzickej osoby a ním vytvorený podnik nemožno stotožňovať s vecami, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov s poukazom na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru krajského súdu, ktorý je pre okresný súd podľa ust. § 226 OSP záväzný, okresný súd v rámci ďalšie konania, ktoré nasledovala po zrušení prvého rozhodnutia okresného súdu posúdil vec tak, že odporca, ktorý začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia vydaného dňa 26. 09. 1990, nepreukázal, že by začal podnikať z iných ako spoločných prostriedkov oboch manželov. Pokiaľ ide o založenie nehnuteľností navrhovateľa vo D. Blhu, a to rodinného domu, ktorý nadobudol od svojho otca v roku 1986, okresný súd konštatoval, že záložná zmluva na tieto nehnuteľnosti bola uzavretá až v roku 1992, a teda to podporuje situáciu, že pri začatí podnikania odporca začal podnikať výlučne zo spoločných prostriedkov, patriacich do BSM. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania tvoria súčasť podniku odporcu, slúžili a slúžia výlučne na podnikateľské aktivity odporcu. Rozdielne bolo len právne posúdenie
tejto skutočnosti oboma stranami, kde navrhovateľka tvrdila, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, a keďže nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva ohľadom týchto nehnuteľností v lehote do 3 rokov od rozvodu manželstva, stala sa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností na základe právnej fikcie v zmysle § 149 ods. 4 predposlednej vety Občianskeho zákonníka. Odporca pritom tvrdil, že vzhľadom na tú skutočnosť, že nehnuteľnosti výlučne slúžili výkonu jeho povolania, neboli predmetom BSM, a preto nemôže nastať právna fikcia v zmysle citovaného ustanovenia po uplynutí 3 rokov od rozvodu manželstva v prípade nevyporiadania spoluvlastníctva manželov dohodou ani rozhodnutím súdu. Okresný súd uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, z časti nadobudol odporca v dražbe konanej dňa 03. 06. 1999 a z časti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24. 07. 2000, kde rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 06. 2003, čo znamená, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva účastníkov konania. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté na účely podnikania odporcu a na to boli výlučne využívané, pričom boli sčasti nadobudnuté na základe úverovej zmluvy uzavretej s D., a.s., ktorý úver zabezpečovala spoločná nehnuteľnosť účastníkov konania v M. G. a, ktorý bol splácaný z výnosov z podnikania. Z časti boli predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté na základe leasingovej zmluvy a „založených motorových vozidiel", ktoré boli v podnikaní odporcu. Okresný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na tú skutočnosť, že podnikanie odporcu bolo začaté zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, výnosy z podnikania plynú do spoločných prostriedkov manželov a treba mať za to, že aj nehnuteľnosti nadobudnuté odporcom počas trvania manželstva boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, kde aj s prihliadnutím na právny názor krajského súdu, okresný súd vychádzal z toho, že predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a keďže nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov do 3 rokov od rozvodu manželstva ani rozhodnutím súdu, ani dohodou manželov treba mať podľa okresného súdu za to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli obaja účastníci konania do svojho podielového spoluvlastníctva v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Na základe uvedeného okresný súd určil, že navrhovateľka jej podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku v podiele 1-ica a odporca tiež v podiele 1-ica.
Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 11. 07. 2012 odvolal odporca a v podaní zo dňa 23. 07. 2012 sa proti predmetnému rozsudku okresného súdu v časti trov právneho zastúpenia odvolala aj navrhovateľka. Odporca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, t. j. aj v časti rozhodnutia týkajúceho sa trov konania. Uviedol, že vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 14. 11. 2008 tak, že návrh navrhovateľky bol zamietnutý, pretože okresný súd dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti slúžili na výkon povolania výlučne odporcovi a neboli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca uviedol, že naďalej považuje celé konanie, ako aj rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý, za zákonný, napriek tomu, že bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici. V prvom rozsudku zo dňa 14. 11. 2008 sa podľa názoru odporcu okresný súd vysporiadal zákonným spôsobom s návrhom navrhovateľky a ani po doplnení dokazovania nemožno urobiť záver, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa názoru odporcu, čo sa týka obsahového vymedzenia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide o majetkové spoločenstvo obmedzené negatívnou enumeráciou, teda platí, že v zásade patrí do BSM všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkami určenými zákonom. Podľa názoru odporcu, v konaní bolo nepochybne preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu a ktoré odporca získal sčasti v dražbe a sčasti kúpnou zmluvou do svojho vlastníctva počas manželstva, užíval od momentu nadobudnutia nepretržite a výlučne na svoju podnikateľskú činnosť, a to so súhlasom navrhovateľky, čo sa prejavilo aj v zhodných tvrdeniach navrhovateľky, ktorá v plnom rozsahu potvrdila, že predmetný majetok slúžil výlučne na podnikateľskú činnosť. Z predložených nákresov sporných nehnuteľností podľa odporcu vyplýva ich charakter ako priestorov výlučne podnikateľských, ktoré sa nikdy na iné účely nepoužívali. Tieto priestory sa nachádzajú v priemyselnej časti mesta, jedná sa o výrobné haly, dielne, sklad hutníckeho materiálu, administratívnu budovu, sociálne zariadenie pre zamestnancov, skládku štrku, prístupovú panelovú cestu, spevnené panelové plochy na účely dočasnej skládky reziva, lešenie a podobne, a to všetko je podľa odporcu dôkazom toho, že ide o predmet podnikateľskej činnosti odporcu, čo vyplýva zo živnostenského listu - uskutočňovanie stavieb a ich zmien, obchodná činnosť s priemyselným tovarom. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ sa v zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu uvádza, že tento prípad je potrebné posudzovať tak, že ide o podnik a podnikanie
podnikateľa fyzickej osoby, preto vytvorený podnik nemožno stotožňovať s vecami, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, tak poukazuje na tú skutočnosť, že predmetný podnik nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo podnikal výlučne odporca a sporné nehnuteľnosti súd veci, ktoré slúžia len výkonu jeho povolania, a preto podnik patrí do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela. Východisko v uvedenej právnej situácie treba podľa odporcu vidieť v tom, že v danom prípade platí, že do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkami, ktoré majú akcentovať nedostatok zásluhovosti, osobného záujmu toho ktorého manžela na získaní určitého majetku. Medzi spomenuté výnimky § 143 Občianskeho zákonníka zaraďuje aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného z manželov. V danom prípade z vykonaného dokazovania podľa odporcu vyplýva, že odporca ako vykonávateľ živnosti od roku 1990 prevádzkoval podnikateľskú činnosť v príslušnom odbore a v týchto nehnuteľnostiach naďalej podniká. Ide o faktické používanie príslušnej veci, pričom bolo podľa odporcu nepochybne preukázané, že nehnuteľnosti, okrem parcely č. 1153/17, ktoré sú predmetom sporu, získal odporca sčasti dražbou, sčasti kúpnou zmluvou a od ich nadobudnutia ich nepretržite a výlučne používa na podnikateľskú činnosť. O tomto niet podľa odporcu sporu, pretože aj navrhovateľka prejavila v tejto otázke zhodu, čo je zdokumentované na č. l. 126 spisu. Zo záveru, že nehnuteľnosti slúžili na výkon podnikateľskej činnosti - povolania odporcu, vyplýva podľa odporcu následok, že tieto nehnuteľnosti nespadajú do masy BSM, ale do výlučného vlastníctva odporcu, preto nemôže podľa odporcu nastúpiť domnienka vyjadrená v ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, tieto sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov. Žiadnou metódou nemožno podľa odporcu vyvodiť takýto záver ani z doteraz platnej judikatúry. Podľa názoru odporcu záver, aký prijal Krajský súd v Banskej Bystrici by sa dal urobiť jedine vtedy, keby navrhovateľka podala návrh do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zaniklo rozvodom, čo neurobila. V uvedenej súvislosti poukázal odporca na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. 09. 2004 sp. zn. 22 Cdo 684/2004. V takomto prípade by súd podľa odporcu mohol riešiť otázku podniku komplexne. Odporca v odvolaní ďalej zdôraznil, že návrh je úplne nedôvodný, nehnuteľnosti nespadajú do masy BSM, ale do výlučného vlastníctva odporcu a tak sa nemohla uplatniť domnienka podielového spoluvlastníctva po uplynutí troch rokov od zániku BSM. Podľa odporcu je potrebné uviesť, že ak by sa niečo bolo použilo zo spoločných prostriedkov na získanie uvedených nehnuteľností, tak navrhovateľka si mohla nárok z toho vyplývajúci uplatniť v zákonnej lehote podľa § 150 Občianskeho zákonníka, (aby sa jej v rámci vyporiadania BSM nahradilo to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok odporcu), čo navrhovateľka neurobila. Odporca navrhol, aby si vzhľadom na to, že už raz bolo vo veci vynesené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý krajský súd osvojil závery Okresného súdu v Rimavskej Sobote, alebo aby pripustil dovolanie do výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku s tým, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie žiadal odporca pripustiť okrem iného aj z toho dôvodu, že už raz senát krajského súdu v inej právnej veci vyslovil iný právny názor. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru odporcu potrebné riešiť túto otázku, ktorá je významná z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov, pretože má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy.
K obsahu odvolania odporcu sa v podaní zo dňa 08. 07. 2013 vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že Okresný súd v Rimavskej Sobote rozsudkom zo dňa 11. 06. 2012 vyhovel žalobe podanej navrhovateľkou a rozhodol tak, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v katastrálnom území M. Sobota v podiele 1-ica. Uviedla, že s týmto rozsudkom sa do výroku vo veci samej stotožňuje a má za to, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s právnym stavom veci, rozhodol teda vecne správne ak implementoval právne názory Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré krajský súd vyjadril v rozhodnutí, ktorým vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľky okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu došiel k správnym právnym úvahám a záverom. Je zrejmé, že odporca podnikal ako fyzická osoba a nie v režime právnickej osoby. Preto podľa navrhovateľky nie je možné veci slúžiace na podnikanie, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti oddeľovať od vecí slúžiacich obidvom manželom, nakoľko je podľa navrhovateľky nepochybné, že pri podnikaní živnostníkov nie sú finančné prostriedky z podnikania striktne oddelené od finančných prostriedkov v domácnosti. Podľa názoru navrhovateľky majetok využívaný na podnikanie bol jednoznačne súčasťou BSM účastníkov konania už aj preto, že bol zadovážený z prostriedkov spadajúcich do BSM. Navrhovateľka považovala za potrebné tiež zdôrazniť,
že by bolo v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy BSM, ak by veci tak vysokej hodnoty ako sporné nehnuteľnosti napriek tomu, že boli nadobudnuté z finančných prostriedkov patriacich do BSM pripadli po rozvode len jednému z manželov, pretože je zrejmé, že druhý manžel by bol jednoznačne zvýhodnený. To, že nehnuteľnosti užívané v rámci živnosti odporcom patria do BSM účastníkov konania možno podľa navrhovateľky oprieť o viacero skutočností. Ak sa počas podnikania manžel zadĺži veritelia si môžu svoje pohľadávky vymáhať prostredníctvom súdu a následne aj exekúcie, ktorá postihne nielen prostriedky z podnikania, ale aj prostriedky patriace manželovi nepodnikateľovi, teda je zaťažené celé BSM. Súčasne, ak chce jeden z manželov začať podnikať a použiť na to prostriedky patriace do BSM, je na to potrebný súhlas druhého manžela. Ďalšou nezanedbateľnou okolnosťou podmieňujúcou správnosť právneho názoru navrhovateľky je podľa názoru navrhovateľky skutočnosť, že zo sociálneho hľadiska väčšinou v prípade podnikania jedného z manželov pripadá starostlivosť o rodinu a domácnosť na druhého z manželov - nepodnikateľa. Ak by sa teda majetok spadajúci pod výkon živnostenského oprávnenia jedného z manželov nezapočítaval do masy BSM, bol by manžel - nepodnikateľ jednoznačne ukrátený, nakoľko on sám nesie rovnaké riziko straty ako manžel podnikateľ, avšak by neparticipoval na ziskoch a na z podnikania nadobudnutom majetku. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu ďalej uviedla, že ak odo dňa zániku BSM uplynuli viac ako tri roky a teda majetok patriaci do BSM účastníkov konania sa zmenil na základe zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka na podielové spoluvlastníctvo, tak z toho podľa navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka prešli sporné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Keby tomu tak podľa navrhovateľky nebolo, znamenalo by to jednoznačne ukrátenie navrhovateľky o to, čo by jej malo prislúchať. Podľa navrhovateľky nie je na mieste výklad právnej zástupkyne odporcu, že navrhovateľke by prislúchala náhrada za to, čo do nehnuteľností bolo vložené zo spoločného majetku a len vtedy, ak by došlo k vyporiadaniu BSM počas troj-ročnej lehoty od zániku BSM rozvodom manželstva. Zdôraznila, že k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov pri začatí podnikania odporcu dohodou, či rozhodnutím súdu nedošlo a rovnako nedošlo ani k zúženiu rozsahu masy BSM, preto všetky veci nadobudnuté manželmi za prostriedky spadajúce do BSM patria do masy BSM. To, že slúžia na výkon povolania odporcu tiež nie je jednoznačné, nakoľko vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorej sa podieľala aj odporkyňa. V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcu navrhovateľka uviedla, že judikát, na ktorý odporca opakovane poukazuje nemožno na daný spor aplikovať, nakoľko išlo o odlišný skutkový stav. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej potvrdil a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 125,83 Eur.
Navrhovateľka v odvolaní zo dňa 23. 07. 2012 namietala správnosť záverov okresného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v rámci prvostupňového konania a v odvolaní uviedla, pri ktorých úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012 sa stotožňuje s priznaním práva na náhradu trov právneho zastúpenia a zároveň popísala úkony právnej služby vykonané vo vyššie uvedenom období, kde sa s rozhodnutím okresného súdu nestotožňuje. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej okresný súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 849,30 € zmenil tak, že prizná navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 2 458,56 € t. j. tak ako sú vyčíslené vo vyúčtovaní práv trov právneho zastúpenia zo dňa 23. 07. 2012 a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 80,78 €.
Dňa 31. 10. 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie navrhovateľky označené ako upresnenie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/188/2007 zo dňa 23. 07. 2012, kde navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že nedopatrením, alebo nepozornosťou pracovníčky, ktorá prepisovala jednotlivé položky a výšky tarifnej odmeny z prehľadu o úkonoch došlo k pochybeniu pri vyúčtovaní tarifnej odmeny za úkon pri neznámej hodnote veci, keď pri vyčísľovaní odmeny advokáta podľa podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 06. 2006 bola vo všetkých vyúčtovaniach uvedená suma 371,- Sk za úkon právnej služby vykonaný v roku 2007. V ďalšom texte upresnenia odvolania proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/188/2007 zo dňa 23. 07. 2012 navrhovateľka zopakovala argumenty uvedené v odvolaní zo dňa 23.07. 2012.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky a odporcu podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil, že navrhovateľka je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v podiele 1-ica ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil; vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1 849,30 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku rozsudok okresného súdu podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že Občiansky zákonník v súvislosti s podnikaním jedného z manželov v zásade osobitne upravuje iba použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve podnikateľom pri začatí podnikania, a to tak, že na použitie majetku patriaceho do BSM na účely podnikania sa pri začatí podnikania vyžaduje súhlas druhého manžela; na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním sa už súhlas druhého manžela nevyžaduje (§ 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka), možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu, v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť za trvania manželstva a druhý manžel, ktorý oprávnenie na podnikateľskú činnosť nezískal podal návrh na zrušenie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka) a možnosť rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva dohodou (§ 143a Občianskeho zákonníka).
Vyriešenie otázky okruhu majetku patriaceho do podniku manžela podnikateľa vyžaduje podrobné skúmanie najmä okolností spojených s nadobudnutím spornej veci, o ktorej manžel podnikateľ tvrdí, že patrí do jeho podniku, kým druhý manžel túto okolnosť popiera a tvrdí, že vec do podniku manžela podnikateľa nepatrí a patrí do BSM. V týchto súvislostiach nepostačuje iba zistenie, že manžel podnikateľ takúto vec vedie v účtovníctve ako súčasť svojho podniku. Preto je nevyhnutné skúmať spôsob nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva a z vykonaného dokazovania vyplynie, že nehnuteľnosť bola zakúpená aspoň z časti aj z prostriedkov patriacich do BSM. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co/38/2009-172 zo dňa 25. 02. 2009 vyslovil právny názor, že „ak zákon rešpektuje princíp rovnoprávneho postavenia manželov v manželstve, musí sa rešpektovať aj ich rovnoprávny prístup k majetku. Je totiž len na manželoch, či, a ak áno, ako si upravia svoje vzájomné majetkové pomery v prípade, keď jeden z nich, či obaja, začne podnikať. V prípade, že si majetkové pomery neupravia, k čomu majú inak viacero zákonných nástrojov, treba mať za to, že aj podnik jedného z nich, na činnosti ktorého sa druhý manžel nepodieľa a žiadna jeho časť, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Platí to tým skôr, ak sa na začatia podnikania jedného z manželov použili spoločné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo v danom prípade odporca potvrdil a dodal, že mali spoločnú kasu. Výnos z podnikania vždy patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov".
Okresný súd Rimavská Sobota v rámci ďalšieho konania po zrušení prvého rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota podľa § 226 OSP postupoval v súlade s uvedeným právnym názorom krajského súdu ďalej v konaní, pričom zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania boli síce nadobudnuté na podnikateľské účely odporcu, ale v každom prípade boli nadobudnuté počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu a to sčasti z prostriedkov patriacich do BSM, keď časť prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny bola poskytnutá D., a.s. na základe úverovej zmluvy, pričom uvedený úver bol zabezpečený spoločnou nehnuteľnosťou v Rimavskej Sobote (čl. V. Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru - č. l. 253 - 257 spisu). Podnikanie odporcu bolo začaté zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, preto aj výnosy z podnikania patria do BSM, pričom úver poskytnutý D., a.s. bol splácaný z výnosov z podnikania. Okresný súd konštatoval, že podnikanie odporcu bolo začaté zo spoločných prostriedkov obidvoch manželov, preto treba mať za to, že aj nehnuteľnosti nadobudnuté odporcom počas trvania manželstva boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, a to aj s prihliadnutím na právny názor krajského súdu, že samotný podnik, ktorého súčasťou sú predmetné nehnuteľnosti, patrí do BSM. Okresný súd podľa obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku ďalej správne vychádzal z toho, že ak predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM a do troch rokov od zániku BSM rozvodom manželstva nedošlo k vyporiadaniu týchto nehnuteľností rozhodnutím súdu, ani dohodou bývalých manželov, treba mať za to, že platí právna domnienka vymedzená v ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že navrhovateľka je v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Po oboznámení sa s obsahom odvolacích námietok odporcu považoval odvolací súd za podstatnú otázku, či predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM. Odporca v odvolaní namietal, že predmetné
nehnuteľnosti slúžili výlučne na výkon povolania odporcu a preto neboli súčasťou BSM a tak nemohla nastúpiť ani „právna fikcia" vyporiadania BSM po uplynutí troch rokov od rozvodu manželsva (zániku BSM) v tom, že bývalí manželia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, s tým, že podiely obidvoch bývalých manželov sú rovnaké (po 1 -ici). K uvedenej odvolacej námietke odporcu odvolací súd uvádza, že z ust. § 226 OSP vyplýva, že pokiaľ odvolací súd uznesením č. k. 13Co/38/2009-172 zo dňa 25. 02. 2009 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bol okresný súd v rámci ďalšieho konania viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v predmetnom uznesení. V zmysle ust. § 226 OSP potom okresný súd postupoval správne a nemožno mu vytknúť, že postupoval v rozpore so zákonom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku v podiele 1-ica ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.1,2 OSP potvrdil, pričom v zmysle ust. § 238 ods. 3 OSP pripustil dovolanie na dovolaciu otázku vymedzenú vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky proti výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 247,54 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.849,30 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, odvolací súd po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia, ktoré vznikli navrhovateľke v prvostupňovom konaní dospel k záveru, že podľa obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, okresný súd na rozhodnutie o náhrade trov konania a teda aj trov právneho zastúpenia aplikoval ust. § 142 ods. 1 OSP. Kritériom na priznanie náhrady trov konania podľa ust. § 142 OSP je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak na strane navrhovateľa ako aj odporcu. Podľa miery úspechu môže súd o náhrade trov konania rozhodnúť jedným zo spôsobov vymedzených v jednotlivých odsekoch ust. § 142 OSP. Podľa znenia ust. § 142 ods. 1 OSP, súd prizná náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že okrem miery úspechu je pre priznanie náhrady trov konania podstatným kritériom aj účelnosť vynaložených trov konania. Z obsahu odvolania navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka namietala v odvolaní najmä, buď úplné nepriznanie, alebo čiastočné priznanie (v rozsahu 2/3-ín) náhrady trov právneho zastúpenia zodpovedajúcich odmene a režijnému paušálu za úkony právnej služby, označené ako „prejednanie ďalšieho postupu s klientom" (12. 07. 2007, 28. 09. 2007, 21. 01. 2008, 16. 06. 2008, 06. 11. 2008, 30. 12. 2008, 10. 03. 2010). V uvedenej súvislosti odvolací súd po oboznámení sa s obsahom vyúčtovania trov právneho zastúpenia navrhovateľky zo dňa 13. 06. 2012 (č. l. 364) uvádza, že pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namieta, že okresný súd pri úkonoch právnej služby označených ako „prejednanie ďalšieho postupu s klientom", uskutočnených 12. 07. 2007, 28. 09. 2007, 21. 01. 2008, 06. 11. 2008 a 30. 12. 2008 postupoval v rozpore s § 20b vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 06. 2010, tak odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka navrhovateľky je opodstatnená, pretože podľa znenia ust. § 20b cit. vyhlášky, za úkony právnej služby vykonané pred 01. 06. 2010 patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že ak podľa ust. § 14 ods. 1, písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010 patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, tak okresný súd mal navrhovateľke priznať za úkony právnej služby označené ako „prejednanie ďalšieho postupu s klientom", vykonané vo vyššie uvedených dňoch celú základnú sadzbu tarifnej odmeny a nie len jej 2/3-iny, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľky zohľadnil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania a trovy právneho zastúpenia, v časti trov právneho zastúpenia podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (priznal navrhovateľke odmenu pri vyššie uvedených úkonoch aj v rozsahu zvyšnej 1/3-iny vo výške 93,30 € plus 19% DPH z odmeny platnú v roku 2007 a 2008 vo výške 17,72 €; spolu 111,O2 €), konštatujúc, že ostatné odvolacie námietky navrhovateľky sú vo vzťahu k záverom okresného súdu týkajúcich sa náhrady trov právneho zastúpenia neopodstatnené, pretože okresný súd postupoval v ostatnej časti trov právneho zastúpenia vecne správne, v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb a tiež v súlade s kritériom účelne vynaložených trov konania (úkony právnej služby vykonané dňa 16. 06. 2008 a dňa 10.03. 2010, označené ako „prerokovanie ďalšieho postupu s klientom", pri ktorých možno konštatovať, že boli vykonané v rozpore so zásadou účelnosti vynaložených trov konania). Na podanie navrhovateľky zo dňa 30. 10. 2012, označené ako „Upresnenie odvolania" odvolací súd neprihliadal, pretože bolo uskutočnené po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľka mala v odvolacom konaní úspech len čiastočný.
Pokiaľ odporca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie v prípade, že rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdí, čo odôvodnil tým, že ide o otázku zásadného právneho významu, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je možné v zmysle ust. § 238 ods. 3 OSP pripustiť dovolanie na dovolaciu otázku vymedzenú vo výroku tohto rozsudku, pretože ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Odpoveď na ňu je podstatná aj z hľadiska toho, či v prípade, ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k vyporiadaniu takéhoto majetku (konkrétne v danom prípade nehnuteľností) dohodou, alebo rozhodnutím súdu na základe návrhu podaného niektorým z bývalých manželov, platí vo vzťahu k nehnuteľnostiam patriacim do podniku živnostníka nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že tieto nehnuteľnosti sú po uplynutí uvedenej lehoty v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a že ich podiely sú rovnaké (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Senát krajského súdu rozhodol o veci pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.