Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-441-2013.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/441/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov ENERGETIK, so sídlom v Banskej Bystrici, Trieda SNP 1578,IČO: 31 095879, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Badinským, so sídlom C. C., U. XX, proti odporkyni A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., E. XX, o zaplatenie 1 997,48 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/243/2011-206 zo dňa 31. mája 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výrokoch o povinnosti odporkyne zaplatiť sumu 599,72 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 22.12.2012 do zaplatenia a o zastavení konania vo zvyšku uplatneného nároku.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 599,72 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 22.12.2012 do zaplatenia titulom úhrady nákladov vyplývajúcich z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2010. V prevyšujúcej časti konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby navrhovateľom zastavil.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Vychádzal zo skutočnosti, že pôvodne v konaní navrhovateľa uplatňoval „ďaleko vyššiu sumu“ (1.997,48 eur), než mu nakoniec bola priznaná. V priebehu konania väčšinu svojho nároku „obmedzil“ z dôvodu nesprávneho opisu skutkového stavu v prvotnom návrhu. Dotknuté čiastkové späťvzatia návrhu, ktorými reagoval na nedôvodnosť vlastného návrhu (nie na čiastkové platby zo strany odporkyne), je podľa prvostupňového súdu potrebné hodnotiť ako neúspech navrhovateľa. Nadväzne za dôvod aplikácie § 142 ods.2 O.s.p. považoval skutočnosť, že nebyť čiastočného späťvzatia návrhu, bol by navrhovateľ takmer v polovici pôvodne uplatneného nároku neúspešný.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania v plnej výške. Namietal, že k zastaveniu konania došlo nielen na základe jeho čiastočného späťvzatia návrhu. Zároveň v zostávajúcej časti, ktorá následne tvorila predmet konania, bol úspešný v plnom rozsahu, čo podmieňuje postup podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Odvolateľ poukazoval na to, že v čase podávania návrhu nebol právne zastúpený, nemal právne vzdelanie, neuvedomil si, že je potrebné predmet konania presnejšie vymedziť; bol presvedčený, že návrh dostatočne popisuje uplatňované nároky. Návrhom mienil uplatniť voči odporkyni nároky titulom nedoplatkov z vyúčtovania nákladov tak za rok 2010, ako aj z minulých období a tiež z titulu nezaplatených zálohových úhrad za rok 2011. V tejto spojitosti sa domnieval, že na popis uvedených nárokov postačuje priložený prehľad zaplatených platieb odporkyne v roku 2011, zálohový predpis na rok 2011 a že z priloženého vyúčtovania za rok 2010 vyplývajú aj nároky za minulé obdobie, nakoľko tieto sú jednou z položiek, ktorú vyúčtovanie obsahuje a výsledná suma nedoplatku za daný rok zahŕňa aj nedoplatky z predchádzajúcich období. Nakoľko však okresný súd konštatoval, že predmet konania je vymedzený len z titulu nedoplatku vyúčtovania nákladov za rok 2010, nároky z ostatných titulov považoval za zmenu návrhu, ktorú nepripustil a ďalej konal len ohľadne nedoplatku za rok 2010.
Na základe námietok odporkyne voči vyúčtovaniu nákladov za teplo dal navrhovateľ náklady opätovne prepočítať dodávateľskej spoločnosti. Táto priznala svoje pochybenie, v dôsledku čoho navrhovateľ žalobu upravil. Nakoľko však odporkyňa rozporovala aj takto upravený výpočet nákladov, okresný súd zvažoval vykonanie znaleckého dokazovania. S cieľom predísť navyšovaniu trov konania - náklady na znalecké dokazovanie by prekročili spornú čiastku 27,47 eur - navrhovateľ túto čiastku naďalej neuplatňoval, hoci bol názoru, že mu patrí. Ďalšie späťvzatia návrhu boli podmienené čiastočnými úhradami zo strany odporkyne. Odvolateľ mal teda za to, že pôvodné nároky neboli uplatňované bezdôvodne, dlh odporkyne (naozaj) predstavoval pôvodne uplatnenú sumu a priebežné späťvzatia boli vykonávané len z procesných dôvodov.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal meritórny výrok o povinnosti odporkyne zaplatiť sumu 599,72 eur spolu s príslušenstvom, ako aj výrok o zastavení konania vo zvyšku uplatneného nároku, t.j. v časti prevyšujúcej priznanú čiastku) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V súdenej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa v pôvodnom návrhu domáhal uloženia odporkyni povinnosti zaplatiť sumu 1.997,48 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. V rámci opisu rozhodujúcich skutočností (§ 79 ods. 1 O.s.p.) jednoznačným spôsobom vymedzil skutkové okolnosti, na ktorých založil uplatnený nárok, a to tak, že odporkyňa mu dlhuje nedoplatok z vyúčtovania za rok 2010. Tieto skutkové tvrdenia sú z hľadiska vymedzenia predmetu sporového súdneho konania zásadné a žiadne iné nároky - tak, ako ich navrhovateľ opisuje v odvolaní, t.j. nezaplatené úhrady za rok 2011, resp. nedoplatky za „minulé obdobia“ (odhliadnuc od zjavnej neurčitosti takéhoto nároku) - z nich nevyplývajú. Skutočnosť, že z listinných príloh môže vyplývať aj iný/ďalší, avšak neuplatnený, nárok, sú z tohto pohľadu bezpredmetné. V kontradiktórnom sporovom konaní, rešpektujúc princíp rovnosti účastníkov konania, súd nemôže zo vlastnej iniciatívy nahradiť nevyhnutnú procesnú aktivitu navrhovateľa a sám vyvodiť z listinného dôkazu určitý nárok, ktorý navrhovateľom vymedzený ani nebol. Rovnako je nevýznamné, že navrhovateľ nebol právne zastúpený a neuvedomoval si procesné súvislosti sporového občianskoprávneho súdneho konania.
Pokiaľ okresný súd v štádiu prebiehajúceho konania/pojednávania zamietol návrhu na zmenu návrhu (v podobe prezentovanej navrhovateľom na pojednávaní), takýto postup zodpovedá jeho oprávneniam podľa ustanovenia §-u 95 O.s.p. Súčasne s ohľadom na viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania, podaného len proti výroku o trovách konania, krajský súd ani nie je oprávnený podriadiť odvolaciemu prieskumu postupu okresného súdu nad takto vymedzený rámec.
Logickým je i záver, že pochybenie pri vyúčtovaní služieb, spôsobené subdodávateľom navrhovateľa nemôže byť z hľadiska procesného úspechu „na ťarchu“ odporkyne. Taktiež okolnosť, že navrhovateľ je presvedčený, že určitá čiastková platba mu prináleží, ale rozhodne sa ju (z dôvodu údajného nenavyšovania trov) v konaní neuplatňovať, môže z pohľadu trov sporového konania zaťažovať výlučne takto konajúceho účastníka.
Okresný súd pri posudzovaní jednotlivých (čiastočných) späťvzatí návrhu náležite vyhodnotil okolnosť, kto z procesného hľadiska zavinil z nich vyplývajúce (čiastočné) zastavenie konania. Teda diferencoval, či išlo o čiastkové úhrady odporkyne alebo nie. Pri zavinení navrhovateľa konštatoval jeho procesný neúspech, naopak, v prípadoch späťvzatia návrhu pre správanie odporkyne, považoval návrh za dôvodný a ustálil procesný úspech navrhovateľa.
Vo finančnom vyjadrení procesný úspech navrhovateľa predstavuje sumu 864 eur (43,26 % z pôvodne uplatňovanej sumy), ktorú tvorí rozsudkom priznaná čiastka 599 eur + „späťvzatia“ pre čiastkové platby odporkyne v rozsahu 2 x 50 eur, 1 x 90 eur, a 1 x 75 eur. Procesný neúspech navrhovateľa je daný jeho späťvzatím návrhu ohľadne celkovej sumy 1.133 eur (v percentuálnom vyjadrení 56,74 %).
Následne je možné hovoriť o prevažujúcom konečnom (čistom) úspechu odporkyne, a to vo výške 13,48 %. Aplikované ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu nepriznať žiadnemu z účastníkov právo na náhradu nákladov konania (i) v prípade ich čiastočného úspechu v konaní, preto odvolací súd konštatoval vecnú správnosť napadnutého výroku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto mu podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. náhrada trov odvolacieho konania neprináleží. Naproti tomu druhá procesná strana si tento procesný nárok neuplatňovala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.