Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-28-2013.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: Ž. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K. XXXX/XX, O., zast. advokátkou JUDr. Danielou Mašánovou, so sídlom Námestie Slobody 18, Piešťany proti odporcovi: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. XXXX/XX, O., zast. advokátkou JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k malol. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Ž. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu E., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX,
r o z v á d z a.
Maloletý Q. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého Q. v sume 60 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Styk odporcu s maloletým súd n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 04.04.2013, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletému Q. na čas po rozvode, v rámci ktorej by bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá by bola oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľka zároveň žiadala, aby súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 200 eur mesačne, styk odporcu s maloletým navrhovateľka nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že od roku 2008 sa zhoršovali vzťahy medzi manželmi, čo bolo zrejme spôsobené aj tým, že odporca pracoval mimo územia SR a to aj na dlhšie obdobie, čo sa odrazilo aj na ich vzťahu a po jeho príchode domov sa často hádali. Odporca ju neustále upodozrieval z nevery, hoci k tomu nemal žiaden dôvod a svedkom ich nezhôd boli i deti. Nezhody medzi nimi sa prejavili aj v ich intímnom živote a od začiatku roka 2012 sa prestali intímne stýkať. Manželstvo je tak len formálne a neplní si svoju spoločenskú funkciu.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva ako aj so zverením maloleté na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súhlasil aj s tým, aby súd neupravoval jeho styk s maloletým. Nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného a žiadal, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 40 eur mesačne, a aby obaja rodičia boli oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí občania. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, a to Q., nar. XX.XX.XXXX a toho času už plnoletý syn A., nar. XX.XX.XXXX.
Z potvrdenia Mestského úradu Piešťany zo dňa 27.03.2013 súd zistil, že trvalé bydlisko oboch účastníkov je v O..
Z výpisu zo živnostenského registra navrhovateľky súd zistil, že od 01.02.2012 má živnostenské oprávnenie v oblasti služby požičovní, maloobchod a veľkoobchod, podnikateľskú činnosť má pozastavenú od 19.06.2013 do 19.06.2016.
Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2012 súd zistil, že jej príjem od všetkých zamestnávateľov predstavoval sumu 396,42 eur, príjem zo živnosti sumu 4 530,15 eur, výdavky v sume 2 002,38 eur a základ dane tak bol za uvedené obdobie v sume 2 527,77 eur.
Z predloženej pracovnej zmluvy navrhovateľkou súd zistil, že od 08.07.2013 je zamestnaná v spoločnosti Semikron, s.r.o., pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2013, druh práce je výrobný pracovník a základná mesačná mzda je 410 eur.
Podľa predložených výplatných pások čistá mzda navrhovateľky v uvedenom zamestnaní bola za 07/2013 v sume 360,47 eur a za 08/2013 v sume 452,86 eur.
Z výpisu zo živnostenského registra odporcu súd zistil, že odporca má živnostenské oprávnenie od 01.04.2012 v oblasti dokončovacích stavebných prác pri realizácii exteriérov a interiérov, mechanická montáž hál z hotových dielov.
Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení OÚ Piešťany zo dňa 27.08.2013 súd zistil, že odporca má od 27.08.2013 oprávnenie na vykonávanie živnosti v oblasti poskytovania služby vedenia cudzieho motorového vozidla.
Z faktúr a príjmových pokladničných dokladov predložených odporcom súd zistil, že odporca za obdobie od 03/2013 - 09/2013 vykonal na základe živnosti práce, za ktoré ich odberateľom vyfakturoval celkovo sumu 3 166,93 eur.
Z daňového priznania odporcu za rok 2012 súd zistil, že jeho príjem od všetkých zamestnávateľov za uvedené obdobie bol vo výške 1 517,87 eur, zo živnosti v sume 12 527,90 eur, výdavky boli v sume 7 346,51 eur a základ dane tak predstavoval sumu 5 181,39 eur.
Podľa potvrdenia J. K., O. zo dňa 03.09.2013 výdavky na maloletého Q. v školskom roku 2012/2013 boli v celkovej sume 145,50 eur, za stravu maloletého v školskej jedálni platí navrhovateľka sumu okolo 23 eur (dňa 11.09.2013 zaplatila sumu 23,36 eur), za elektrinu platí 50 eur mesačne a poistku polročne v
sume 22 eur. Tieto doklady sú však vedené na U. C., k čomu navrhovateľka uviedla, že sa jedná o pani, ktorá jej prenajíma dom, kde teraz navrhovateľka s deťmi býva a jedná sa o poistenie uvedeného domu.
Odporca predložil doklady o tom, že synovi platí poistku v sume 6,07 eur mesačne a svoju životnú poistku v sume 23,53 eur mesačne. Odporca ďalej predložil doklady o splácaní úveru v sume od 180 do 200 eur mesačne. Odporca ďalej predložil ftc oznámenia Poštovej banky zo dňa 20.03.2012, ktorým mu banka oznamuje, že finančné prostriedky z jeho pôžičky na bývanie vo výške 8 000 eur mu poukázala na osobný účet dňa 20.03.2012 a splátka úveru je splatná vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 178 eur. Za elektrinu odporca podľa predložených dokladov platí sumu 43,07 eur mesačne, a to za byt v O., v ktorom predtým bývali spoločne s navrhovateľkou a zároveň predložil vyúčtovanie nedoplatku za plyn z 26.07.2013 v sume 64,26 eur, za rozhlas a TV platí 4,64 eur mesačne. Odporca ďalej predložil fotokópiu zmluvy o pôžičke vo výške 1 000 eur, ktorú dňa 31.05.2013 uzavrel s veriteľom L. O.. Podľa tejto zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť mu uvedenú sumu pôžičky na dobu 5 mesiacov a odovzdá ju v hotovosti dlžníkovi pri podpise zmluvy s tým, že odporca sa zaviazal dlh splatiť v 5 splátkach. Podľa predložených potvrdeniek a evidenčného listu pre výpočet úhrady za byt zo dňa 01.02.2013 mesačné platby za byt v O.Š., v ktorom predtým žili účastníci spoločne predstavujú sumu 144,16 eur.
Podľa potvrdenky Bytového podniku Piešťany, s.r.o. zo dňa 31.05.2013 vznikol dlh za služby + úroky + trovy konania titulom nedoplatku za byt v celkovej sume 1 005,83 eur.
Podľa od VŠZP zo dňa 31.05.2013 odporca si platí zdravotné poistenie v sume 55,02 eur mesačne.
Navrhovateľka uviedla, že od 07.07.2013 nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti, nakoľko aj s deťmi odišla. Odporca ju vyhnal, neustále ju podozrieval z nevery, pretože keď bol v zahraničí kamaráti mu hocičo nahovorili, boli medzi nimi konflikty. Odporca chodieval pracovať najmä do P.. Malol. Q. navštevuje X. ročník základnej školy v Piešťanoch a z manželstva účastníkov pochádza aj plnoletý syna A., ktorý navštevuje X. ročník SOU v O.. Navrhovateľka býva s deťmi v súčasnosti v podnájme v P. - v dome. Tento dom bol zo začiatku hnilý a plesnivý, musela doň investovať 1 500 eur, aby sa tam dalo bývať a majiteľka jej preto odpustila ročný nájom. Navrhovateľka zároveň nesúhlasila s tým, aby boli obaja rodičia oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože odporca podľa nej nemá o maloletého záujem, nevie aké sú jeho školské položky, návštevy lekárov ako aj rodičovského združenia, ktoré zabezpečuje iba ja. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má dlh ohľadom svadobného salóna, ktorý prevádzkovala, a to voči jeho majiteľovi vo výške cez 5 000 eur, ktorý spláca po 100 eur mesačne. V starostlivosti o deti ako aj po finančnej stránke jej pomáha matka (stará matka maloletého). Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením odporcu, že peniaze z úveru z Poštovej banky boli použité výlučne na jej podnikanie, podľa nej nejaká suma bola použitá aj na tento účel, ale peniaze si bral predovšetkým odporca, pretože keď išiel do zahraničia, nemal žiadne peniaze, nakoľko keď ešte žili spolu, mali veľké nedoplatky za bývanie. K tvrdeniam odporcu o tom, že jej zo zahraničia posiela peniaze na jej účet uviedla, že jej žiadne peniaze neprišli.
Odporca potvrdil, že od apríla 2012 pracoval v zahraničí a to v Rusku, kde išiel, aby mali peniaze na zaplatenie úveru z Poštovej banky, ktorý bol použitý na podnikanie navrhovateľky. Od 09/2012 začali dlžoby a to aj za byt. Odporca tvrdil, že zo zahraničia posielal navrhovateľke peniaze na jej účet. V novembri 2012 sa odporca vrátil z Ruska brigádne pracoval v Nemecku a to do februára 2013. Po návrate zistil, že majú dlhy aj na zdravotnom poistení, ktoré následne zaplatil. V marci 2013 zostal bez práce, preto začal pracovať na živnosť pre spoločnosť Steel Form a v súčasnosti vykonávam na živnosť práce pre spoločnosť BYVA, kde pracuje na výkon a zavolajú ho, keď ho potrebujú. Na výdavkoch na maloletého syna sa podieľal aj on a to vrátane výletov. K situácii v manželstve odporca uviedol, že samotná navrhovateľka mu povedala, že si našla priateľa, odporca tiež už nevidí žiadnu nádej na obnovenie manželstva. Od odchodu navrhovateľky s deťmi zo spoločnej domácnosti sa odporca s deťmi sa stretáva, malol. Q. je uňho cez víkendy, plnoletý syn uňho prespáva aj cez týždeň počas školy, keď sa mu nechce ísť do P.. Prispieva im na výlety, napr. keď bol starší syn týždeň pred pojednávaním 3 dni v Tatrách dal mu 20 eur.
Kolízny opatrovník uviedol, že prešetrili pomery v navrhovateľky a starostlivosť o maloletého je v poriadku. V prípade rozvodu odporučil zveriť maloletého do starostlivosti navrhovateľky, keďže sa na tom rodičia dohodli a styk odporcu s maloletým neupravovať. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu, s tým, že suma 40 eur sa mu zdá prinízka.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 62 ods. 1- 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, pričom prihliadol najmä na trvanie ich spolužitia, vzájomný vzťah účastníkov, stanovisko k perspektíve ďalšieho trvania manželstva a dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi
sú vážne a trvalo rozvrátené a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; manželstvo už neplní svoj účel, účastníci od jari 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Za tohto stavu, aj s prihliadnutím na vyjadrenie účastníkov súd nevidí možnosť či perspektívu obnovenia manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Príčiny rozvratu súd vidí v rozdielnych povahách účastníkov, rozdielnom názore resp. ich predstavách o fungovaní manželstva i rodiny, ktoré boli do značnej miery ovplyvnené aj finančnými problémami v manželstve. Keďže s poukazom na uvedené skutočnosti manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií, ako sú uvedené vo vyššie citovanom ustanovení Zákona o rodine, súd ho rozviedol, majúc za preukázané že sa jedná o čisto formálny zväzok.
S poukazom na súhlasné vyjadrenie účastníkov súd následne zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v ktorej sa nachádza maloletý aj v súčasnosti a navrhovateľka mu poskytuje potrebnú a primeranú starostlivosť. Zároveň súd určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať majetok maloletého, nakoľko na strane odporcu nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mu toto právo malo byť upreté, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že s maloletým sa stretáva, tento uňho aj prespáva a majú navzájom dobrý vzťah.
Pri určení výživného súd prihliadol na vyššie špecifikované zárobky účastníkov zo zamestnania a živnosti, keď navrhovateľka v súčasnosti pracuje v spoločnosti Semikron s priemerným čistým mesačným zárobkom 406,67 eur, v roku 2012 dosiahol jej základ dane, podľa predloženého daňového priznania sumu 2 527,77 eur. Odporcov základ dane za rok 2012 dosiahol, podľa predloženého daňového priznania, sumu 5 181,39 eur. Zároveň podľa predložených faktúr a príjmových pokladničných dokladov, odporca za obdobie od 03/2013 - 09/2013 vykonal na základe živnosti práce, za ktoré ich odberateľom vyfakturoval celkovo sumu 3 166,93 eur t.j. v priemere za uvedené obdobie sa jedná o sumu 527,82 eur (3166,93 eur : 6 mesiacov).
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, výživné má u osoby povinnej výživou, predstavovať 20 % - 25% z jej čistého mesačného príjmu. Keďže odporca má dve vyživovacie povinnosti (aj na plnoletého syna účastníkov A., ktorý naďalej navštevuje SOU) určil mu súd, s poukazom na uvedené kritériá, povinnosť platiť výživné na malol. Q. v sume 60 eur mesačne. Určené výživné súd s poukazom na vykonané dokazovanie považuje za primerané majetkovým pomerom, zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu ako aj odôvodneným potrebám maloletého, s prihliadnutím na náklady spojené s jeho školskou resp. dochádzkou ako i celkovým zaopatrením, ako sú špecifikované vyššie.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 144 prvá veta O.s.p., nakoľko nezistil odôvodnené okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal niektorému z účastníkov právo na náhradu trov konania priznať.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave trojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )