Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-84-2012.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/84/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa REALMAN, s. r. o., Bratislava, Stará Vajnorská 37, zast. advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, AK Košice, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice, Košice, Hroncova 13, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 02. 06. 2012 osobne podaným na Krajskom súde v Košiciach dňa 05. 06. 2012 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu konať a rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa, podanom proti rozhodnutiu Mesta Košice ako špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie zo dňa 17. 12. 2010 č. k. A/2010/18752-12.
Uviedol, že mesto Košice ako špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie na základe návrhu spoločnosti Aupark Košice, s. r. o., rozhodnutím č. A/2010/18752-12 zo dňa 17. 12. 2010, ktoré malo charakter verejnej vyhlášky, rozhodlo o dodatočnom povolení zmeny a o predčasnom užívaní stavebných objektov SO 200 Komunikácie, dopravné riešenie, stavba I., SO 201 Stavebné úpravy na komunikácii Štúrova - Námestie osloboditeľov Juh, SO 210 Cestná a svetelná signalizácia stavby „Nákupno-zábavné centrum Aupark Košice“, časť E2 - vonkajšie inžinierske objekty nachádzajúce sa na pozemkoch s parcelnými číslami 1723/118, 1723/108, 1723/105 a 2444/2 v kat. úz. X.. Navrhovateľ dňa 26. 01. 2011 proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie. Namiesto rozhodnutia odporcu navrhovateľovi bolo dňa 22. 06. 2011 doručené iba oznámenie, v ktorom odporca skonštatoval, že nie je dôvod na preskúmanie podaného odvolania mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 zákona o správnom konaní, pričom odporca vychádzal z predpokladu, že odvolanie navrhovateľa bolo podané oneskorene.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 24. 10. 2011 odporcovi adresoval sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktorou upozornil odporcu na to, že hrubým spôsobom porušil jeho základné procesné práva, keďže do dňa podania sťažnosti nerozhodol o jeho odvolaní proti citovanému rozhodnutiu Mesta Košice a dožadoval sa nápravy. V sťažnosti poukázal na to, že rozhodnutie mesta Košice bolo doručované formou verejnej vyhlášky, bolo vyvesené odo dňa 28. 12. 2010 do dňa 11. 01. 2011 na úradnej tabuli mesta Košice. To znamená, že deň 11. 01. 2011 sa v tomto prípade považoval za deň doručenia rozhodnutia účastníkom konania, teda aj navrhovateľovi. Ak sa deň 11. 01. 2011 považuje za deň doručenia napadnutého rozhodnutia účastníkom, potom by 15-dňová lehota na podanie odvolania
navrhovateľovi uplynula až dňom 27. 01. 2011. Navrhovateľ podal odvolanie dňa 26. 01. 2011, v dôsledku čoho lehota na podanie odvolania bola zachovaná. Preto bolo povinnosťou správneho orgánu o jeho odvolaní rozhodnúť.
Odporca jeho sťažnosť kvalifikoval ako neopodstatnenú z dôvodu, že rozhodnutie mesta Košice zo dňa 17. 12. 2010 bolo doručované právnemu zástupcovi navrhovateľa do vlastných rúk. Za deň doručenia zásielky právnemu zástupcovi navrhovateľa sa považoval deň 03. 01. 2011, pričom navrhovateľ podal odvolanie až po uplynutí 15-dňovej lehoty dňa 26. 01. 2012. Aj sťažnosť navrhovateľa proti vybaveniu sťažnosti odporcom podľa § 22 zákona o sťažnostiach vyhodnotil Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach ako neopodstatnenú.
Skutočnosť, že odporca nepreskúmal odvolanie podané proti napadnutému rozhodnutiu postupom podľa § 59 zákona o správnom konaní, o tomto nerozhodol a vec vybavil iba neformálne oznámením č. 2/2011/01878/14 zo dňa 03. 06. 2011, ktoré nie je rozhodnutím, odporca hodnotil ako nečinnosť zo strany odporcu. Preto sa navrhovateľ domáhal, aby súd v konaní podľa § 250t O. s. p. uložil odporcovi povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu konať a rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa, podanom proti rozhodnutiu Mesta Košice ako špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie zo dňa 17. 12. 2010 č. k. A/2010/18752-12.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 07. 2012 navrhol, aby súd konanie zastavil z dôvodu litispendencie, keďže na tom istom súde pod sp. zn. 7S/85/2012 prebieha konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy s rovnakým okruhom účastníkov, s rovnakými skutkovými okolnosťami a s rovnakým zámerom navrhovateľa dosiahnuť vydanie rozhodnutia o odvolaní podanom proti cit. rozhodnutiu Mesta Košice, prípadne návrh zamietol. Uviedol, že dňa 27. 01. 2011 bolo Mestu Košice - špeciálnemu stavebnému úradu pre miestne a účelové komunikácie doručené odvolanie navrhovateľa, podané v zastúpení jeho právneho zástupcu proti jeho rozhodnutiu zo dňa 17. 12. 2010 č. k. A/2010/18752-12. Citované rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručované do vlastných rúk, pričom ako to vyplýva z relácie poštového doručovateľa na vrátenej doručenke, predmetná zásielka bola právnemu zástupcovi navrhovateľa uložená na pošte dňa 30. 12. 2010 a tento ju prevzal na pošte v úložnej lehote až dňa 18. 01. 2011. Poukázal na znenie § 24 ods. 1 a 25 ods. 4 Správneho poriadku, v zmysle ktorých sa predmetná zásielka považuje za doručenú dňom 03. 01. 2011. Vychádzajúc z uvedeného odvolacia lehota v zmysle § 54 ods. 2 Správneho poriadku navrhovateľovi uplynula dňa 18. 01. 2011, ktorý pripadol na utorok, pracovný deň. Ak právny zástupca navrhovateľa podal odvolanie v predmetnej veci na poštovú prepravu dňa 26. 01. 2011, podal ho po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Jej márnym uplynutím citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 01. 2011. S poukazom na znenie § 60 Správneho poriadku odvolací orgán preskúmal aj takto oneskorene podané odvolanie a po zistení, že v danom prípade nie je dôvod na obnovu konania, resp. na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, túto skutočnosť navrhovateľovi oznámil listom č. 2/2011/01878/14 zo dňa 03. 06. 2011.
Súdnu ochranu subjektívnym právam fyzických osôb a právnických osôb vyplývajúcich z noriem verejného práva poskytujú súdy v správnom súdnictve vo formách uvedených v ustanovení § 244 O. s. p. a bližšie upravených v druhej až siedmej hlave piatej časti O. s. p. Jednou z týchto foriem súdnej ochrany je aj ochrana poskytovaná súdmi v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. O. s. p.
Podľa § 250t ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon
neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, pričom je potrebné podať ho v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon (§ 54 ods. 1,2 zákona o správnom konaní).
Ak nejde o oneskorené alebo neprípustné odvolanie, odvolací orgán rozhodne o podanom odvolaní jedným zo spôsobov uvedených v ustanovení § 59 ods. 2,3 zákona o správnom konaní.
Podľa § 60 zákona o správnom konaní odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa stavebného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Ustanovenie § 53 zákona o správnom konaní priznáva účastníkovi správneho konania procesné právo podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu, pokiaľ sa účastník správneho konania odvolania nevzdal, resp. pokiaľ právny predpis nevylučuje zákonné právo účastníka konania podať odvolanie proti správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ zákon nevylučuje podanie odvolania proti správnemu rozhodnutiu a účastník správneho konania odvolanie podá v zákonnej lehote, vzniká mu procesné právo, aby odvolací správny orgán o jeho odvolaní rozhodoval postupom uvedeným v § 59 zákona o správnom konaní. Preto, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru, že účastník konania podal odvolanie oneskorene a toto odvolanie vybaví postupom podľa § 60 zákona o správnom konaní, je potrebné toto vybavenie odvolania účastníka konania odvolacím správnym orgánom považovať za individuálny správny akt. Jeho obsahom je iba konštatovanie, že účastník správneho konania podal odvolanie oneskorene, pričom odvolací správny orgán sa musí vysporiadať s otázkou, či oneskorené podanie odvolania neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Oneskorene podané odvolanie nemožno kvalifikovať ako odvolanie, ktoré by bol odvolací správny orgán povinný vybaviť postupom určeným na preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí v zmysle § 59 zákona o správnom konaní. Platná právna úprava neupravuje povinnosť odvolacieho orgánu zamietnuť oneskorené odvolanie rozhodnutím. Odvolací správny orgán oneskorené odvolanie môže posudzovať iba ako podnet na uskutočnenie konania, ktoré zákon predpisuje na preskúmanie právoplatných rozhodnutí. Svoje zistenie, že v prípade podania oneskoreného odvolania nezistil dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, oznamuje účastníkovi konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, listom.
Oznámenie odporcu č. 2/2011/01878/14 zo dňa 03. 06. 2011 je preto potrebné kvalifikovať ako individuálny správny akt vydaný podľa § 60 zákona o správnom konaní, ktorý podlieha súdnemu prieskumu v zmysle druhej hlavy piatej časti O. s. p.
Vychádzajúc z uvedeného, keďže o predmetnom odvolaní navrhovateľa bolo rozhodnuté rozhodnutím (aj keď neformálnym), podliehajúcim súdnemu prieskumu, nemožno považovať postup odporcu ako odvolacieho orgánu za nečinnosť.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 250t ods. 5 O. s. p., v zmysle ktorého keďže návrhu vyhovené nebolo, navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O. s. p.).