Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-163-2012.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/163/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Jána Szénásiho - SEKO, Župná 6, Komárno, IČO: 405 329 17, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., Adama Štrekára 8255/50, Trnava proti žalovanému D. B., bytom M. XXX, zastúpenému advokátkou JUDr. Natáliou Borsosovou, Ul. Biskupa Királya 6, Komárno, o zaplatenie 3.185,29 eur, o odvolaniach oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 16Cb/57/2006-383 zo dňa 20.6.2012 jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.521,41 eur p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.185,29 eur (95.960,- Sk) ako odmeny mandatára dojednanej v článku III. mandátnej zmluvy o vymáhaní pohľadávok zo dňa 8.2.2005. Poukazoval na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal v prospech žalovaného vykonávať činnosť smerujúcu k vymoženiu jeho pohľadávky voči dlžníkovi M. B. pozostávajúcej z pôžičky vo výške 350.000,- Sk s príslušenstvom a zo zmluvnej pokuty vo výške 50.000,- Sk. Nakoľko v mimosúdnom konaní sa mu pohľadávku nepodarilo vymôcť, podal návrh na príslušný súd, na základe ktorého bol vo veci vydaný platobný rozkaz, následne podal návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorej udelil súhlas na jej realizáciu odpredajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného a neúspešne bola vykonaná dražba nehnuteľnosti. Pohľadávka žalovaného bola uspokojená započítaním v súvislosti s dohodou o prevode nehnuteľnosti povinného na záložných veriteľov, vrátane žalovaného. Hoci so žalovaným sa dohodol na tom, že odmena mandatára bude vyplatená po predaji nehnuteľnosti a táto podmienka podľa jeho vedomosti bola splnená, žalovaný mu na písomnú výzvu odmenu odmietol vyplatiť.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že M. B. požičal sumu 350.000,- Sk, pričom nedopatrením do zmluvy nebolo uvedené ručenie N. Y., ktorý napriek tomu, na základe skutočnosti, že dlžník pôžičku nevrátil, ako ručiteľ jeho pohľadávku uspokojil. Mandátnu zmluvu žalobcovi podpísal iba na jeho požiadanie, aby tak pomohol N. Y. vymôcť jeho pohľadávku voči Š. B.. Nakoľko inak sa dlh nedal vymáhať, súhlasil, aby bol vymáhaný pod jeho menom a podpísal všetky predložené listiny, hoci jeho pohľadávka bola už uhradená. Úkony, ktoré žalobca v záujme vymoženia pohľadávky vykonal, boli úkonmi zastretými a za tieto žalobcovi platil pán Y., od ktorého žalobca prevzal aj motocykel zn. SIMSON. Naviac žalobca nevymohol ani časť dlhu, nakoľko k uspokojeniu pohľadávky došlo až prostredníctvom advokáta JUDr. R. A., ktorý vec vyriešil kompenzáciou.
Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 20.6.2012 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.521,41 eur a trovy konania vo výške 763,96 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a súčasne s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že o trovách právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov N. Y., J.. V. B., Š. B., V. Q., Z. B., H. Q., F. Y.K., P. Y., advokáta Q.. T. A., oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými do spisu a to mandátnou zmluvou č. 2/2005, plnomocenstvom na liste č. 8 spisu, návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.2.2005, platobným rozkazom Okresného súdu v Komárne 12Ro 50/2005-24 zo dňa 23.6.2005, návrhom na vykonanie exekúcie čl. 12 zo dňa 25.7.2005, poverením číslo 5401 007033 vydaným Okresným súdom v Komárne čl. 14, upovedomením o začatí exekúcie čl. 15, žiadosťou o udelenie súhlasu k odpredaju nehnuteľnosti na čl. 16, udelenie súhlasu k odpredaju nehnuteľnosti čl. 17, upovedomenie o začatí exekúcie čl. 18-19, výpisom z katastra nehnuteľností čl. 20, exekučným príkazom čl. 21, žiadosťou o písomný súhlas so splátkovým kalendárom na čl. 22, stanoviskom k splátkovému kalendáru čl. 23, návrhom na zastavenie exekúcie na čl. 24, uznesením o zastavení exekučného konania č.k. 6Er 473/2005-14 - čl. 28, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 7.3.2006 zaevidovanou v katastri nehnuteľností pod č. V-23/91/06-10, kúpnou zmluvou zo dňa 11.11.2005 vyhotovenou advokátom Q.. T. A. o započítaní pohľadávok medzi účastníkmi, výpisom zo živnostenského listu žalobcu, ostatným písomným materiálom založeným do spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalovaný poskytol na základe intervencie W. Y. pánovi Š.C. B. pôžičku vo výške 11.617,87 eur s dobou splatnosti 6 mesiacov. Keďže pán B. pôžičku včas nezaplatil, v dobe splatnosti pôžičku vyplatil pán Y., ktorý mal byť ručiteľom poskytnutej pôžičky. Keďže dlžník Š. B. neplatil pôžičku ani pánovi Y., požiadal tento prostredníctvom inej osoby o nájdenie spôsobu splatenia dlhu. Žalobca sa ponúkol, že pomôže pri vymožení pohľadávky, táto však musí byť vymáhaná pod menom žalovaného, hoci bola zaplatená pánom Y., žalovanému. Pôžičku pôvodného veriteľa - žalovaného vyplatila iná osoba - pán Y. v dobe splatnosti. V čase keď žalovaný podpisoval žalobcovi mandátnu zmluva bola pôžička medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vyplatená žalovanému dňa 30.8.2004 pánom Y., teda inou osobou - sprostredkovateľom a v čase podpisovania mandátnej zmluvy neexistovala.
Na základe doplneného dokazovania, vykonaného v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia KS v Trnave, vyhodnotením dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a taktiež aj doplnenou svedeckou výpoveďou svedkov N. Y., J.. V. B., Š. B., V. Q., Z. B., H. Q., F. Y., P. Y., advokáta Q.. T. A., mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril so svedkom Š. B. zmluvu o zapožičaní sumy 11.677,87 eur s dobou splatnosti 6 mesiacov. Výsluchom svedkov N. Y., J.. V. B., Š. B., Z. B., mal súd za preukázané že pohľadávku žalovanému vyplatil pán Y. v čase splatnosti pohľadávky. Týmito svedkami mal súd za preukázané, že pán Y. požiadal žalovaného o pomoc pri vymožení sumy, ktorú vyplatil za pôvodného dlžníka a za týmto účelom kontaktovali žalobcu, aby pomohol pri vymožení peňazí od pôvodného dlžníka, ktorý bol dlžný pánovi Y.. Žalobca na základe uzavretej mandátnej zmluvy vykonal mimo exekučné konanie úkony smerujúce k zaplateniu pohľadávky a to že navštívil pôvodného dlžníka, ktorého požiadal o zaplatenie pohľadávky, tento oznámil, že nemá peniaze a navrhol splátkový kalendár. Žalovaný splátkový kalendár odmietol. Po odmietnutí podal návrh na vydanie platobného rozkazu, návrh na začatie konania o výkon rozhodnutia, poskytol na základe osobitnej plnej moci podpísanej žalovaným v exekučnom konaní súhlas na odpredaj nehnuteľnosti.
Svedkami Q.. A., Š. B., V. Q., H. Q., F. Y., P. Y. mal súd za preukázané, že k zániku pohľadávky prišlo mimo exekučného konania a to uzavretím kúpnej zmluvy a zmluvy o započítaní pohľadávok prostredníctvom právnej pomoci advokáta Q.. A., ktorého na tieto úkony samostatnou plnou mocou v exekučnom konaní po vypovedaní plnej moci poveril samotný žalovaný. Na základe uvedených právnych úkonov advokáta Q.. A. a jeho následnej písomnej žiadosti o zastavenie konania v konaní o výkon rozhodnutia dospel súd k záveru, že prišlo k uspokojeniu pohľadávky.
Keďže podľa názoru súdu predmetom konania je vyplatenie odmeny za činnosť vyvíjanú k vymoženiu pohľadávky mimo exekučné konanie a zároveň poverenie na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a po jeho právoplatnosti a vykonateľnosti podať návrh na výkon exekúcie a tieto úkony vykonával
osobne žalobca, je súd toho názoru, že žalobcovi patrí odmena vo výške dohodnutej v mandátnej zmluve a preto žalovaného zaviazal na vyplatenie sumy 2.521,41 eur, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca uvedenú činnosť v prospech žalovaného vyvíjal a tým, že nevypovedal v exekučnom konaní mandátnu zmluvu žalobcovi a exekučné konanie bolo zastavené započítaním pohľadávok aj žalovaného, došlo naplneniu podstaty mandátnej zmluvy a žalobcovi patrí odmena.
Súd mal v konaní preukázané svedeckou výpoveďou svedka pána Y., že žalobca prevzal od neho finančné plnenie vo výške 663,38 eur a funkčný motocykel SIMSON na úhradu časti nákladov spojených s vymožením pohľadávky a keďže pán Y. iné finančné a ani vecné plnenie už neposkytol, súd je toho názoru, že išlo zo strany žalobcu o bezdôvodné obohatenie žalobcu a preto finančnú sumu vo výške poskytnutého plnenia, keďže žalobca nepoprel prevzatie plnenia, pohľadávku o uvedenú sumu znížil a v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania obaja účastníci konania.
Žalovaný namietal správnosť rozhodnutia v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.521,41 eur, a domáhal sa zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Podľa jeho názoru výpoveďami účastníkov i svedkov bolo potvrdené, že sa žalobca o vymoženie pohľadávky činnosťou, ku ktorej sa zaviazal v mandátnej zmluve, nepričinil. Pohľadávku žalobca nevymohol a neodovzdal mu, čím neboli splnené podmienky pre vyplatenie odmeny podľa článku III. mandátnej zmluvy. Žalobca ani nemal vedomosť o uspokojení pohľadávky svedka Y., JUDr. A. a pokiaľ ako svoje pričinenie sa o započítanie pohľadávky uvádzal, že podal návrh na súd aj na vykonanie exekúcie, dal súhlas na odpredaj nehnuteľnosti a zriadiť exekučné záložné právo a nesúhlasil so žiadosťou dlžníka o splátkový kalendár, tieto úkony nie sú zahrnuté v mandátnej zmluve zo dňa 8.2.2005 a za ich vykonanie žalobcovi zaplatil svedok Y.. Má za to, že v tomto prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 571 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého mandatárovi vznikne právo na odplatu bez ohľadu na to, či jeho činnosť priniesla očakávaný výsledok alebo nie, nakoľko zo zmluvy účastníkov vyplýva iné dojednanie stanovujúce za akých podmienok žalobcovi nárok na odplatu vznikne. Súčasne, pokiaľ žalobca vykonával činnosť, ktorá nie je predmetom jeho podnikania, vykonával činnosť, ktorá nespadala pod mandátnu zmluvu a preto mu za ňu nemôže prislúchať zmluvne dojednaná odmena.
Žalobca podal odvolanie proti časti rozsudku prvého stupňa, ktorou bola jeho žaloba vo zvyšku zamietnutá, dôvodiac, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súčasne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko z rozsudku nie je zrejmé, prečo mu spolu s priznanou istinou neboli priznané uplatnené úroky z omeškania. Nie je mu známe, na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že pohľadávku žalovaného vyplatil p. Y. (súdom nesprávne uvádzané Y.), keď o tomto nevedel dlžník M. B., ktorý so žalovaným uzatvoril kúpnopredajnú zmluvu v dôsledku čoho prišiel o svoj rodinný dom. Svedok Y. pritom nepravdivo vypovedal už o tom, že v písomnej zmluve o pôžičke figuroval ako dlžník, a žalovaný o úhrade svojej pohľadávky neinformoval ani advokáta JUDr. A. a samotného dlžníka, ktorý v čase podpísania kúpnopredajnej zmluvy už dlžníkom žalovaného nebol. Súd nejasným a nezrozumiteľným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pohľadávka žalovaného zanikla plnením zo strany Y., a súčasne na inom mieste, že k zániku pohľadávky došlo uzavretím kúpnej zmluvy a zmluvy o započítaní pohľadávok prostredníctvom advokáta JUDr. A.. O čiastočnom zamietnutí žaloby rozhodol súd podľa jeho názoru neprípustným spôsobom a nezrozumiteľne iba na základe svedectva Y., ktorý nie je účastníkom konania, o jeho plnení vyplatením finančnej hotovosti a odovzdaní motocykla. Súd bez uvedenia aplikovaného ustanovenia zákona zohľadnil nároky svedka, ktorý doposiaľ voči nemu žiadne požiadavky nevzniesol.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania žalobcu a nedôvodnosti odvolania žalovaného.
Podľa zistenia odvolacieho súdu si žalobca návrhom na začatie konania nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy neuplatnil a v priebehu konania svoj návrh v tomto smere ani nezmenil, preto za nedôvodnú bolo potrebné považovať námietku tohto účastníka týkajúcu sa nedostatku zdôvodnenia nepriznania úroku z omeškania, hoci súd prvého stupňa v texte odôvodnenia takýto nárok žalobcu zmätočne a v rozpore so skutočnosťou ako uplatnený spomenul.
Odvolací súd sa naproti tomu stotožnil s odvolateľom v hodnotení odôvodnenia zamietajúcej časti rozsudku ako nepreskúmateľného, keď v rozhodnutí absentujú akékoľvek zrozumiteľné úvahy, závery a právne posúdenia týkajúce sa zrejme súdom predpokladaného zániku záväzku žalovaného čo do rozsahu 663,88 eur v súvislosti s tvrdeným zaplatením 20.000,- Sk (663,88 eur, v odôvodnení rozsudku nesprávne 663,38 eur) N. Y.. Súd aplikovanú právnu konštrukciu, na základe ktorej žalobu v časti o zaplatenie 663,88 eur zamietol, dostatočne neidentifikoval, preto z rozhodnutia nemožno bez pochybností zistiť, aký vplyv podľa práva malo mať na záväzok žalovaného z mandátnej zmluvy zo dňa 8.2.2005 plnenie osoby, ktorá zmluvnou stranou tejto zmluvy nebola, a vo vzťahu ku komu a ktorou z troch skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia uvedených v ustanovení § 451 ods. 1 Obč. zák. sa mal žalobca obohatiť.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a postup súdu vo veci vykazuje znaky postupu odnímajúceho účastníkom možnosť realizovať ich procesné práva, ktoré nedostatky nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a súvisiaceho rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd pred opätovným rozhodnutím veci vysporiada s celým rozsahom argumentácie účastníkov a svoje rozhodnutie odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením procesného predpisu.
V rozpore s právnym názorom žalovaného možno ručiteľský záväzok v zmysle § 546 Obč. zák. platne prevziať iba v písomnej forme, ktorá v tomto prípade nepochybne absentovala, a nakoľko v konaní nebolo preukázané ani platné prevzatie dlhu M. B. svedkom Y. (ustanovenie § 531 ods. 3 Obč. zák. aj takejto dohode predpisuje písomnú formu), plnenie svedka Y. nemohlo mať za následok zánik pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi a nezakladalo ani vznik pohľadávky N. Y. voči dlžníkovi Š. B.. Prijatím plnenia na základe neplatného ručiteľského záväzku sa žalovaný na úkor N. Y. bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 2 Obč. zák.), preto dôvodnou nemôže byť námietka tohto účastníka týkajúca sa uspokojenia jeho pohľadávky v čase uzavretia zmluvy so žalobcom a reálneho vymáhania pohľadávky N. Y..
Ako konštatoval odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci (uznesenie 21Cob 429/2009), podľa obsahu spisu žalobca úkony v záujme vymoženia pohľadávky žalovaného vykonal, ako to vyplýva z predložených listín i výsluchu svedka M. B., pričom ich vykonanie nie je možné na základe žiadnych kritérií označiť za nie riadne alebo nevedúce k dosiahnutiu účelu mandátnej zmluvy zo dňa 8.2.2005. Z logiky veci je naopak potrebné vyvodzovať, že práve žalobcom zabezpečená judikatúra pohľadávky a začatie exekučného konania predajom nehnuteľnosti mali zásadný význam z hľadiska primätia povinného k uspokojeniu pohľadávky žalovaného prevodom nehnuteľnosti a súvisiacim započítaním pohľadávok. Skutočnosť, že v priebehu exekúcie, resp. po jej zastavení na návrh oprávneného - žalovaného, došlo k zániku pohľadávky započítaním realizovaným advokátom, neznižuje podiel žalobcu na dosiahnutí tohto účelu, pričom samotná skutočnosť, že účastníci mandátnej zmluvy nepočítali so všetkými možnými spôsobmi uspokojenia vymáhanej pohľadávky a splatnosť odmeny mandatára viazali na okamih odovzdania vymoženej čiastky, nemôže mať za následok, že v prípade uspokojenia pohľadávky inak ako fyzickým odovzdaním vymoženej čiastky nárok na odmenu mandatárovi nevznikne.
Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.