Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-16C/106/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD, v právnej veci navrhovateľa: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XX, XXX XX A., proti odporcom: 1/ Q.. Q. C., sudca Y. súdu A. V, pr. zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom: Rovinka 578, 900 41 Rovinka, 2/ Q.. M. K., súdny exekútor, Z. úrad S., N.. sv. V. 9, XXX XX S., pr. zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom: Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 47 232 765, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a návrhu na ochranu osobnosti spojenú s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta. II. Odporcom v 1. a v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 21.12.2011 a doplneným dňa 31.08.2012, 21.12.2012, 02.01.2013 a 05.02.2013, sa navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 36.312,50 eur titulom ušlého zisku z podnikania a 70.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade ako sudca, konajúci vo veci exekúcie dlžného výživného, ktorá bola vedená voči nemu - ako povinnému, rozhodoval neobjektívne a zaujato, zvýhodňoval matku dieťaťa a nedodržal úradný postup v exekučnej veci. Ďalej uviedol, že odporca v 2. rade ako súdny exekútor následne vykonal exekúciu na základe poverenia, ktoré bolo protizákonné a protiústavné, pričom mu bol zadržaný vodičský preukaz, ktorý potrebuje k výkonu svojho podnikania.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť z odôvodnením, že tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu sú zmätočné, ničím nepreukázané a zároveň poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie odporcu.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že exekúcia voči navrhovateľovi bola vykonaná v súlade s Exekučným poriadkom a rovnako poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné :

Na Okresnom súde Bratislava V bolo vedené konanie pod sp. zn. , v ktorom rozhodoval odporca 1. ako zákonný sudca. Odporca 2. ako exekútor vykonával exekúciu voči navrhovateľovi - povinnému v exekučnom konaní č. Ex 4566/2009.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/.

Navrhovateľ svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým malo byť exekučné konanie, vedené proti nemu odporcami 1, 2. Súd v prvom rade skúmal, či vznikla navrhovateľovi škoda, ak áno či sa tak stalo porušením právnej povinnosti odporcami 1, 2 a ak áno, či v zmysle ustanovenia za ňu zodpovedajú. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ktoré požadoval aj navrhovateľ.

Iba pri preukázaní existencie vzniku škody v podobe skutočnej škody musí byť škoda spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že ujma môže nastať tak v majetkovej, ako i v nemajetkovej sfére poškodeného. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. O nemajetkovej ujme, škode, platia zásady o porušení právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti ako u majetkovej ujmy.

nie je jedinou právnou normou, ktorý rieši zodpovednosť za škodu. Jedným z osobitných zákonov, ktorý sa zoberá zodpovednosťou za škodu a pripadalo by podľa skutkových zistení ho na vec aplikovať je aj o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo za d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 9 tohto zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" (či. 48 ods. 2 ).

V konaní bolo potrebné riešiť iba vzťah medzi navrhovateľom ako prípadným účastníkom konania, ktorému mohla vzniknúť škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v danom konaní ako fyzickej osobe, ktorej nezákonným rozhodnutím škoda vznikla, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, a odporca 1., ktorého postavenie je dané podľa , ods. 1 o sudcoch a prísediacich a odporca 2., ktorého postavenie je dané podľa §, 2 a 3 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Odporcom je teda pri vykonávaní činnosti zverenej im štátom ako sudcovi a exekútorovi dané právo výkonu verejnej moci, pri výkone ktorej môže prísť ku škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom sudcu a exekútora ako orgánu verejnej moci pri rozhodovaní o právach a povinnostiach osôb. Výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil sudca pri výkone svojej činnosti alebo súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu.

Návrh navrhovateľ odôvodnil nezákonným konaním odporcov 1. ako sudcu a 2. ako exekútora, vidiac rozpor ich konania v nimi vedených exekučných veciach, vedených pod sp. zn. a Ex 4566/2009. Navrhovateľ napádal vykonávanie právomoci odporcov ako sudcu a exekútora spôsobom odporujúcim zákonu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ sa voči odporcom domáha zaplatenia peňažnej sumy z dôvodu nezákonného postupu odporcu 1. ako sudcu a odporcu 2. ako súdneho exekútora v súdnom a exekučnom konaní, ktoré boli proti nemu vedené.

V prípade zodpovednosti sudcu a exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona (a teda nie všeobecného predpisu - ), t.j. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom na to, že navrhovateľ označil ako odporcu 1. sudcu a odporcu 2. exekútora, t.j. osoby, ktoré v danej veci nie sú pasívne vecne legitimované, je potrebné už len z tohto dôvodu jeho návrh ako nedôvodný zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešní odporcovia si trovy konania neuplatnili, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava V v 2 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. ( )