Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-196-2013.pdf
PDF · 76.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/196/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletého Š. I., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, dieťa rodičov: Š. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, C.Ý. R. a Z. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, C. R., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Zveruje maloletého Š. I., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Š. sumou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 25.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 30.7.2013 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi Š. z dôvodu, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, ani spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa. Otec o dieťa prejavuje záujem, avšak na jeho výživu neprispieva. Matka navrhla zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Matka žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom B. K., nar. 18.11.1957, bratom C. K., nar. XX.X.XXXX a dvoma maloletými synmi, Š. I. a B. P., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/83/2007 - 19 zo dňa 23.5.2007 zverený do osobnej starostlivosti matky a otec B. P., nar. XX.X.XXXX bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti vo výške 680,-Sk ( 22,57 € ).
Matka je toho času na rodičovskej dovolenke. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok 199,60 €, prídavky na deti 46,20 € a výživné 22,57 € mesačne.
Otec sa k návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Zo správy zo šetrenia pomerov súd zistil, že rodina matky obýva dvojizbový rodinný dom, ktorý je riadne zariadený, s hygienou bývania na požadovanej úrovni. Navrhovateľka má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, Š. I. a M. I. v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je riadne zariadený. Odporca je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 125,57 € mesačne.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1,2,3,4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eur mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a v rovnakej miere sa nepodieľajú na starostlivosti o dieťa. Maloletý Š.E. sa od narodenia nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti matky. Otec prejavuje o dieťa záujem sporadicky. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd v zmysle § 36 ods.1 Zákona o rodine zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky.
V zmysle § 65 ods.1 v spojení s § 62 ods.3 Zákona o rodine súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. každého kalendárneho roka. Od 1.7.2013 je výška minimálneho výživného 27,13 € mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.