Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/75/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa: P. B., bývajúceho na ul. V. XX, X. proti odporcovi: Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4,6,8, Bratislava o zaplatenie odškodného vo výške 7 000 Eur takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2011, doplneným na základe výzvy súdu podľa (odstránenie vád neúplného, resp. nesprávneho podania) dňa 14.7.2011 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu odškodné vo výške 7 000 Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporca neprávom a protizákonne zabránil uplatneniu práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že žiadosť o vyplatenie odškodného bola odporcovi doručená dňa 14.10.2009. odporca žiadosť navrhovateľa zamietol, preto navrhovateľ po „zmene politických síl“ po voľbách 2010 dňa 2.8.2010 doručil odporcovi žiadosť opakovane. Jeho nárok však uspokojený nebol, preto navrhovateľ žiadal, aby o jeho nároku rozhodol súd.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa doručenom súdu dňa 2.9.2013 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný s odôvodnením, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia ani nesprávny úradný postup, existenciu škody , jej výšku a príčinnú súvislosť medzi konaním Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove a vznikom škody.

Súd vec verejne prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.9.2013 za prítomnosti navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním na pojednávaní konanom dňa 25.9.2013 za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktoré vykonal výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, resp. jeho zástupcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ).

Navrhovateľ bol vo svojom návrhu povinný v zmysle ustanovenia pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia . Súd spornú

vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými svoj žalobný návrh odôvodňoval.

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že žalobou uplatnený nárok na odškodnenie odvíja od tej skutočnosti, že bol od 7.2.1995 do 31.1.1999 nezamestnaný a potom do 6.9.2006 bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Dňa 31.1.1999 mu bolo na príslušnom úrade práce povedané, aby sa uplatnil ako samostatne zárobkovo činná osoba, nakoľko majú pre neho ponuku , aby pracoval ako finančný agent poisťovne, s tým, že sa musí rozhodnúť, lebo inak bude vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre odmietnutie práce. Navrhovateľ ponuku prijal a podpísal podľa navrhovateľa veľmi nevýhodnú zmluvu s poisťovňou ING Nationale Netherlanden neskôr s UNION a týmto konaním bol veľmi „stratový“. Pasívnu legitimáciu odporcu v konaní odôvodnil tým, že práve odporca je zodpovedný za konanie príslušného úradu práce, ako svojho podriadeného v zmysle zákona č. 514/200 Z. z.. Vznik škody odvíjal zároveň od tej skutočnosti, že v roku 2006, keď žiadal o invalidný dôchodok, jeho žiadosť bola zamietnutá a invalidný dôchodok mu nebol priznaný napriek tomu, že bolo rozhodnuté, že je schopnosť uplatnenia je znížená na 45%. Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že svoj nárok na odškodné odvíja zo všetkých uvedených skutočností, teda od postupu v roku 1999, keď bol vyradený z evidencie aj od skutočnosti, že mu v roku 2006 nebol vyplácaný invalidný dôchodok. Nesprávny postup odporcu videl navrhovateľ v tom, že ho referentka úradu práce „dotlačila“, aby začal pracovať ako samostatne zárobkovo činná osoba. Uviedol, že dnes je jeho schopnosť uplatnenia znížená na 75%, má dve malé nezaopatrené deti, mal strašne veľa dlhov a exekúcií a preto má byť podľa jeho názoru odškodnený.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, (ďalej len “), zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa ods.2, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok na odškodné vo výške 7000 eur, ktorý odvodzoval jednak od nesprávneho úradného postupu príslušného úradu práce, ku ktorému podľa jeho tvrdení malo dôjsť dňa 31.1.1999, tj pred účinnosťou (účinný k 1.7.2004), preto súd existenciu nesprávneho úradného postupu posúdil podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ().

Navrhovateľ svoj nárok uplatnený v konaní odvodzoval aj od skutočnosti, že skutočnosti, že v roku 2006, keď žiadal o invalidný dôchodok, jeho žiadosť bola zamietnutá a invalidný dôchodok mu nebol priznaný napriek tomu, že bolo rozhodnuté, že je schopnosť uplatnenia je znížená na 45%. Súd takto uplatnený nárok navrhovateľa posúdil ako nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú ne o zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú pri výkone verejnej moci ()

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1, písm. d), ) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa ustanovenia , ,

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde

Pokiaľ ide o podmienku predbežného prerokovania nároku, konajúci súd uzavrel, čo napokon nebolo sporné ani medzi účastníkmi, že táto podmienka je v konaní splnená, nakoľko z písomnej žiadosti navrhovateľa zo dňa 2.8.2010 zistil, že navrhovateľ si v rámci predbežného prerokovania nároku uplatnil u odporcu nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 7 000 Eur, pričom z písomného vyjadrenia odporcu nazvaného „informácia o výsledku predbežného prerokovania“ zo dňa 31.3.2010 (č.l. 4) vyplynulo, že odporca uspokojiť nárok odmietol.

Súd sa v rámci rozhodovania o prejednávanej veci zaoberal aj otázkou aktívnej, resp. pasívnej legitimácie ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné uplatnenie návrhu navrhovateľa. Hoci v konaní táto účastníkmi spochybnená nebola je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade tento predpoklad nie je splnený, nakoľko odporca v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný.

Vo vzťahu k aktívnej legitimácii je významná tá skutočnosť, že navrhovateľ bol účastníkom konaní s ktorými spája vznik škody a nároku na odškodné uplatnené v tomto konaní, v súvislosti s čím konajúci súd uzavrel, že navrhovateľ je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, tá jednoznačne vyplýva z ustanovenia , , podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v ods. 1 nesprávnym úradných postupom tých, ktorí úlohy plnia, teda z právneho predpisu, ktorý súd aplikoval pre posúdenie nároku navrhovateľa týkajúceho sa ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu v pri vyradení navrhovateľa z evidencie uchádzačov o zamestnanie v roku 1999. Navrhovateľovi ako vyplynulo z jeho výpovede na pojednávaní mala škoda uplatnená v tomto konaní vzniknúť aj v súvislosti s tým, že mu nebol vyplácaný invalidný dôchodok, napriek tomu, že bol na základe rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 15.12.2006, č.06/28390-002, 5PT 527/06-MIA uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%, preto súd nárok navrhovateľa posúdil aj podľa

Z.z., pokiaľ ide o posúdenie otázky pasívnej legitimácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a ) a d), podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a tiež nesprávnym úradným postupom. Na základe uvedených skutočností preto konajúci súd uzavrel, že pasívne legitimovaným subjektom, teda nositeľom povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľ v konaní domáha je štát.

Sumarizujúc uvedené súd ohľadom pasívnej legitimácie uzavrel, že odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný, preto z ktorého dôvodu nezostávalo súdu iné, ako návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť ani prípade, ak odporca bol v spore pasívne legitimovaný a to vzhľadom k tej skutočnosti, že v danom prípade neboli splnené základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal ani jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škody. Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, keďže ním označený postup príslušného úradu práce spočívajúci podľa názoru navrhovateľa tom, že mu malo byť vnútené začatie podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba pod hrozbou vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie v konaní žiadnym relevantným dôkazných prostriedkom neosvedčil. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal ani existenciu ďalšieho nevyhnutného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody.

Vzhľadom na všetky uvedené závery súdu, predovšetkým záver prijatý ohľadom nedostatku pasívnej legitimáciu, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p,. tak že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že tento si v súvislosti s tým, že mu žiadne nevznikli ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom sude Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,

že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav věci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie sudu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.