Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-34-2013.pdf
PDF · 98.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľky: F. N., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, L., t.č. bytom Q. XXX/X, V. Y., právne zastúpená JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom H. XX, L., proti odporcovi: Ing. S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, L., prechodne bytom X. č. XX, L., právne zastúpený JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom I. 1, L., v konaní o rozvod manželstva, v štádiu rozhodovania o určení výživného na čas po rozvode k deťom: S. N., nar. X.X.XXXX a S. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako odporca, obaja právne zastúpení JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom I. X, L., na odvolanie odporcu, S. N. a S. N. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/42/2008-362, zo dňa 24. septembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľka je p o v i n n á platiť výživné na
S. N., nar. X.X.XXXX v období od 29.10. 2008 do 31.8.2012 v sume 100,- eur mesačne, od 1.9.2012 v sume 116,- eur mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám S. N.,
S. N., nar. XX.XX.XXXX, v období od 29.10. 2008 do 31.8.2012 v sume 90,- eur mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám S. N..
Nedoplatok na výživnom S. N., nar. X.X.XXXX za obdobie od 29.10.2008 do 25.9.2013 v sume 1.382,- eur p o v o ľ u j e navrhovateľke splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok .
Nedoplatok na výživnom S. N., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 29.10.2008 do 31.8.2012 v sume 920,- eur p o v o ľ u j e navrhovateľke splácať v mesačných splátkach po 50,- eur vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám S. N., počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom, v poradí tretím, okresný súd rozhodol o povinnosti navrhovateľky platiť na čas po rozvode jej manželstva s odporcom výživné na S. sumou 80 Eur mesačne s účinnosťou od 29.10.2008 a na S. vo výške 70 Eur mesačne s účinnosťou od 29.10.2008 do 31.8.2012. Konštatoval, že v prejednávanej veci bolo manželstvo účastníkov rozvedené a vtedy maloleté deti S. a S. boli zverené do starostlivosti odporcu rozsudkom vydaným dňa 4.9.2008, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2008. Zistil, že odporca v čase rozvodu manželstva, ako aj po ňom bol živnostníkom, prihliadal
na výšku jeho príjmov a výdavkov uvedených v daňových priznaniach a vypočítal, že výška jeho čistého mesačného príjmu v roku 2008 dosahovala sumu 438,06 eur a v roku 2009 29,55 eur. Od 13. júna 2011 sa zamestnal v riadnom pracovnom pomere v Dopravnom podniku Žilina, s.r.o., ako samostatný referent na úseku riaditeľa podniku a jeho čistá mzda za obdobie deviatich mesiacov dosahovala sumu 629,04 Eur. U navrhovateľky mal okresný súd preukázané, že v čase rozvodu manželstva pracovala v spoločnosti Slovak Telecom a.s. a jej čistý príjem dosahoval sumu 515,91 Eur. Od 11.4.2011 je stále práceneschopná, skončila jej podporná doba a ostala bez akéhokoľvek príjmu a zamestnania. V roku 2011 jej čistý príjem dosiahol sumu 842,26 Eur mesačne.
Vychádzajúc zo záverov zrušujúcich rozhodnutí krajského súdu, ktorými boli predchádzajúce rozsudku okresného súdu v tejto veci zrušené, sa prvostupňový súd zaoberal preskúmaním tvrdení odporcu o príjme navrhovateľky z francúzskej firmy. Na základe bankových výpisov za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2008, týkajúcich sa účtu navrhovateľky vedenom v P. dospel k záveru, že v nich nebol zaznamenaný vklad od žiadnej takejto firmy. Jediný vklad väčšej hodnoty predstavovala suma 20.197,62 Sk dňa 8.6.2007. Ďalej zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou domu v V. Y., ktorý vo februári 2011 získala darovacou zmluvou od svojich rodičov. Z pripojených internetových stránok ustálil, že tento dom navrhovateľka ponúka na prenájom. Táto však poprela, že by z jeho prenájmu mala nejaký príjem, preto okresný súd konštatoval, že odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a skutočnosť existencie príjmu z prenájmu na strane navrhovateľky nepreukázal.
Na strane detí okresný súd zistil, že S. ukončil Športové gymnázium v Žiline, v ďalšom štúdiu nepokračuje, preto odporca žiadal, aby navrhovateľke bola určená povinnosť platiť na neho výživné do 31.8.2012.
S. je od 1.9.2011 študentom Vysokej školy múzických umení, odbor animovaný film v Bratislave. V súvislosti s tým má výdavky na cestovné (40,- Eur), stravné (150,- Eur), náklady na zhotovovanie pomôcok do školy (bábky, kulisy atď.).
Na základe takto ustáleného skutkového stavu rozhodol o vyživovacej povinnosti navrhovateľky, tak ako to uviedol vo výroku napadnutého rozsudku, a to na čas po rozvode, teda odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov.
O trovách konania rozhodol s odkazom na § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ako aj deti účastníkov S. a S. N.. Namietali, že okresný súd sa opätovne dôsledne nevysporiadal so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi navrhovateľky. Táto napriek tvrdeniu, že nemá žiaden príjem, je schopná platiť výživné v sume 150,- Eur a zachovávať si doterajšiu životnú úroveň. Tvrdenia, že z prenájmu rodinného domu v V. Y. nemá žiaden príjem sú v rozpore s vykonanými listinnými dôkazmi. Z týchto bolo viac ako zrejmé, že ponúka predmetný dom na ubytovanie. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť, však súd mal minimálne preukázané, že je v možnostiach navrhovateľky zaobstarať si príjem z prenájmu domu, pričom túto možnosť navrhovateľka aj využila. Ďalej poukázali na to, že k synovi S. zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľky k 31.8.2012, kedy tento ukončil štúdium na strednej škole. Pokiaľ bola navrhovateľka schopná prispievať na výživu obom synom sumou 150,- Eur, od zániku vyživovacej povinnosti k S., by sa táto skutočnosť mala premietnuť do zvýšenia jej vyživovacej povinnosti k synovi S.. Žiadali preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu a synov žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Namietala, že „odporca“ neuviedol, akú výšku výživného požaduje.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 v spojení s § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., a po vykonaní pojednávania, vrátane doplnenia, resp. zopakovania dokazovania zmenil v zmysle § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
Odporca vo výpovedi pred odvolacím súdom uviedol rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní. Doplnil, že v rokoch 2007 a 2008 v rámci vykonávania živnosti sa zaoberal obchodnou činnosťou a bol výhradným obchodným zástupcom nemeckej spoločnosti na Slovensku. V decembri roku 2012 výkon živnosti pozastavil. V období mesiacov jún 2011 až august 2012 bol zamestnaný ako referent v Dopravnom podniku mesta Žilina. Následne od januára 2013 pracuje ako vodič v Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline, pracovný pomer má uzatvorený na dobu určitú do septembra 2014. V tomto zamestnaní pracuje na skrátený 6-hodinový pracovný úväzok a výška jeho príjmu dosahuje sumu 384,- Eur mesačne. Uvedená skutočnosť vyplývala aj z obsahu pracovnej zmluvy, ktorú spolu s rozhodnutím o výške platu odporca predložil odvolaciemu súdu. Ďalej odporca uviedol, že iný príjem ako z tohto pracovného pomeru nemá, okrem trojizbového bytu, ktorý má v spoluvlastníctve s navrhovateľkou, iné nehnuteľnosti nevlastní. Výdavky na syna S., ktorý študuje na vysokej škole uhrádzal z peňažných prostriedkov, ktoré mal našetrené a ich výška predstavovala okolo 6.000 až 7.000,- Eur. Tieto finančné prostriedky minul v mesiaci máj - jún roku 2013. Okrem toho má požičané finančné prostriedky vo výške 12.000,- Eur od svojich rodičov, s tým, že im túto sumu vráti, keď bude mať peniaze.
Ďalej odporca uviedol, že syn S. po ukončení štúdia na strednej škole sa zaevidoval na Úradne práce ako nezamestnaný, ktorým je aj aktuálne. Súťažne hráva futbal za Kysucký Lieskovec - štvrtú ligu. Syn S. študuje na VŠMU v Bratislave v 3. ročníku. Konštatoval, že náklady na jeho osobu v súvislosti s návštevou tejto školy mesačne predstavujú okolo 200,- Eur. Okrem toho má výdavky so zabezpečením bývania, stravy a života v Bratislave.
Právny zástupca matky tvrdenia odporcu týkajúce sa pomerov synov účastníkov nespochybňoval. Namietal však nutnosť pôžičky 12.000,- Eur, na ktorú odporca poukazoval vo svojom vyjadrení. Tieto finančné prostriedky vzhľadom na výdavky, ktoré v súvislosti so štúdiom syna S. na vysokej škole odporca uvádzal - vo výške 200,- Eur - nemohli byť použité na jeho štúdium. K pomerom svojej klientky
- navrhovateľky uviedol, že táto je aktuálne stále práceneschopná, jej zdravotné problémy sa týkajú chrbtice, avšak je mobilná. V súčasnosti býva spolu so svojim francúzskym priateľom v rodinnom dome v V. Y.. Spochybňoval tvrdenia odporcu o možnosti prenájmu tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľky, táto žiadne príjmy nemá, finančne jej pomáha priateľ a rodičia. Odkedy prestala poberať nemocenské dávky v roku 2012, nemá žiadny iný príjem, nepoberá žiadne dávky sociálnej pomoci . Na vysvetlenie právny zástupca navrhovateľky uviedol, že sa nepokúšala žiadať o sociálne dávky, lebo si myslela, že sa jej práceneschopnosť ukončí a pôjde do zamestnania.
Odporca, ako aj právny zástupca navrhovateľky potvrdili, že si navrhovateľka plnila vyživovaciu povinnosť od rozvodu manželstva účastníkov voči synom tak, že na S. platí výživné vo výške 80,- Eur mesačne a na S. platila do 31.8.2012 70,- Eur mesačne.
Odvolací súd sa oboznámil s ponukou nájmu uverejnenou navrhovateľkou na internete. Navrhovateľka ponúkala možnosť ubytovania v súkromí - rodinnom dome v V. Y., a to celého vrchného poschodia, v rámci ktorého bola k dispozícií veľká izba s manželskou posteľou, menšia miestnosť s rozkladacím gaučom a veľká podkrovná izba s dvomi posteľami s možnosťou prístelku. Ďalej sa oboznámil s internetovým článok, kde je ako autorka podpísaná navrhovateľka a v ktorom sa okrem iného uvádza, že vytvorila spolu so svojim priateľom „Maison D'hôte“, v ktorom ponúka pobyty pre francúzskych hostí, ktorí prídu tráviť dovolenku na Slovensko.
V prejednávanej veci ide o konanie o rozvod manželstva účastníkov, súd v rozhodnutí, v ktorom rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu na čas po rozvode. S konaním o rozvod manželstva je tak priamo zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k mal. deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p). V čase právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov boli ich synovia S. a S. maloletí, súd preto v súvislosti s rozvodom manželstva je povinný riešiť aj otázku úpravy rodičovských práv k týmto deťom. Počas konania o úprave týchto práv nadobudli obaja synovia účastníkov plnoletosť, a to S. dňa 8.8.2009 a S. dňa 19.10.2010. Ako vyplýva z konania pred prvostupňovým súdom, títo sa k návrhu na určenie vyživovacej povinnosti matky pridali k návrhu odporcu - otca. Prvostupňový, ako aj odvolací tak ďalej konal priamo s deťmi účastníkov, bez toho, že by bolo potrebné, aby boli v konaní zastúpení
kolíznym opatrovníkom. Krajský súd preskúmaval správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľky za obdobie roku 2008 až do času svojho rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
Základným rozdielom v prístupe odvolacieho súdu k (právnemu) posúdeniu veci, ktorý podmienil aj odlišné závery oproti okresnému súdu, je dôslednejšie rešpektovanie ustanovenia § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine (citovaného v napadnutom rozhodnutí) a ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Osobné a majetkové pomery na strane odporcu, tak ako boli ustálené prvostupňovým súdom a následne doplnené v rámci odvolacieho konania, neboli medzi účastníkmi sporné. Čo sa týka osobných a majetkových pomerov navrhovateľky, krajský súd na základe doplneného dokazovania mal preukázané, že matka je vlastníčkou rodinného domu v V. Y., ktorého časť ponúkala formou internetových stránok na prenájom. Možno prisvedčiť argumentácii matky, že táto okolnosť ponuky ešte neznamená, že fakticky aj k nejakému prenájmu došlo. Nepochybne je to však možnosť, ako získať finančné prostriedky, na ktorú odvolací súd pri určení rozsahu jej vyživovacej povinnosti prihliadal, ako na potencionálny zdroj príjmu ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine.). Odvolatelia ďalej poukazovali na jej príjem zo zahraničia, táto skutočnosť, tak ako to uviedol aj prvostupňový súd však preukázaná nebola. Podľa bankových výpisov, v rozhodnom období navrhovateľke žiadne finančné prostriedky zo zahraničia neprišli, iné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti navrhnuté zo strany odporcu, prípadne už plnoletých synov účastníkov navrhnuté neboli. Konanie vo veci určenia výživného na maloleté deti, je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu a uplatňuje sa v ňom zásada, že súd vykoná dôkazy aj ktoré účastníci nenavrhli ( § 120 ods. 2 O.s.p.), nemožno ju však chápať absolútne. Dôkazy, ktoré súd vykonaná z vlastnej iniciatívy, musia byť z prejednávanej veci zrejmé, súd si ich nemôže sám „vymýšľať“. Na zistenie prípadného zahraničného príjmu navrhovateľky vykonal prvostupňový súd všetky pre neho dostupné a známe dôkazy.
Na základe týchto zistení krajský súd dospel k záveru, že bolo v schopnostiach navrhovateľky prispievať na výživu S. vo výške 100,- eur mesačne a S. vo výške 90,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov. Od 11. apríla 2011 ostala navrhovateľka práceneschopná, jej príjem predstavovali nemocenské dávky, ktoré prestala poberať a ako konštatoval okresný súd v čase jeho rozhodovania (september 2012) už navrhovateľka bola bez príjmu. Ako však vyplynulo zo zhodných vyjadrení odporcu a právneho zástupcu navrhovateľky v rámci odvolacieho pojednávania, navrhovateľka si aj po tomto období plnila vyživovaciu povinnosť tak, ako bola určená napadnutým rozsudkom. Krajský súd na jednej strane zobral do úvahy práceneschopnosť navrhovateľky, na druhej strane však prihliadal na to, že navrhovateľka môže dosiahnúť príjem z nájmu rodinného domu, ktorý vlastní. Ďalej zohľadnil skutočnosť, že napriek tomu, že musela mať vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti, sa sama nepokúsila zaobstarať si príjem aj formou sociálnych dávok, keď jej bolo ukončené vyplácanie nemocenských dávok. Vysvetlenie, že tak neurobila lebo predpokladala, že sa vráti do zamestnania považoval odvolací súd za účelové. Možnosť návratu do zamestnania nie je dôvod, ktorý by jej bránil dočasne, než sa tak stane, zabezpečiť si finančné prostriedky, aspoň takýmto spôsobom. Tieto skutočnosti skôr nasvedčujú záveru, že navrhovateľka na takýto príjem odkázaná nebola a má nepochybne iné možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov. Tieto jej umožňujú platiť výživné súhrnne na obidve deti v sume 150,- Eur, ako aj uhrádzať náklady na uspokojovanie svojich životných potrieb. Účelovo vyznievalo aj tvrdenie jej právneho zástupcu , že sú tieto náklady plne hradené jej aktuálnym priateľom.
Krajský súd považoval za dôvodnú námietku odporcu, že prvostupňový súd mal prihliadať na zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči S. pri rozhodovaní o rozsahu jej vyživovacej povinnosti voči S.. Ako vyplynulo z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky v odvolacom konaní, táto od augusta 2012 prestala platiť výživné na S.. Finančné prostriedky, ktoré týmto spôsobom „ušetrila“, sa môžu presunúť na
úhradu vyživovacej povinnosti na staršieho syna S., voči ktorému jej vyživovacia povinnosť trvá. Krajský súd tak od času, kedy navrhovateľke zanikla vyživovacia povinnosť voči S. rozhodol o jej povinnosti prispievať na výživu S. sumou 116,- Eur mesačne, tak ako to požadoval v rámci konania, kde sa pripojil k návrhu odporcu .
V dôsledku rozdielneho ustanovenia výšky výživného odvolacím súdom bolo potrebné zmeniť napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom. Ako už bolo viackrát v tomto rozhodnutí konštatované, navrhovateľka si plnila vyživovaciu povinnosť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov na syna S. sumou 70,- Eur mesačne až do 31.8.2012 a na syna S. vo výške 80,- Eur mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť si plní aj aktuálne. Nedoplatok na výživnom tak predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mala uhradiť a ktorú skutočne uhradila. Pri S. je táto suma 920,- eur (navrhovateľka za čas 29.10.2008 do 31.8.2012 , t.j. 46 mesiacov má doplatiť za každý mesiac 20,- eur) a pri S. 1.382,- eur (navrhovateľka za čas 29.10.2008 do 31.8.2012 , t.j. 46 mesiacov má doplatiť za každý mesiac 20,- eur, t.j. 920,- eur, za čas od 1.9.2012 do 25.9.2013, t.j. za 12 mesiacov za každý mesiac 36,- eur, t.j. 432 eur a za 25 dní - 30dní mesiaca sept. / 36 eur x 25 dní, t.j. 30 eur. . Dotknutú čiastku krajský súd povolil navrhovateľke splácať formou splátok podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
O trovách celého prvostupňového i druhostupňového konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Do plnoletosti synov účastníkov prebiehajúce konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu - § 81 ods. 1 O.s.p., v ktorom prípade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Od času plnoletosti možno konštatovať, že úspech a neúspech účastníkov bol porovnateľný, teda ani za túto časť konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.