Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-13-2013.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky R. R., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., R. XXX, prechodne bytom R. X. Y., Y. X. XX, proti odporcovi J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., R. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom R., J., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom ako navrhovateľka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky R. R., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a odporcu J. R., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 16.05.1998 v Spišskom Bystrom a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišské Bystré, vo zväzku 5, ročník 1998, na strane 54, pod por. č.9, r o z v á d z a.
II. Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu:
1. Maloleté deti R., J., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
2. Odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30 Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
3. Súd styk odporcu s maloletými deťmi n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
III. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2013 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí výživným. Styk odporcu s maloletými deťmi navrhla ponechať neobmedzený. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo harmonické do roku 2009, keď odporca odcestoval za prácou do O.. Ako manželia si prestali rozumieť, hádky sa stupňovali. Po návrate odporcu na Slovensko po roku a pol sa situácia ešte zhoršila, odporca sa začal správať agresívne, navrhovateľku psychicky vydieral. Navrhovateľka sa od odporcu odsťahovala s maloletými deťmi ku svojim rodičom s odporcom ako manželia dlhšiu dobu nežijú. Navrhovateľka uviedla, že jej city k odporcovi ochladli, zhoda a porozumenie už nefunguje. Spolu s odporcom prijali záver, že ich nádej na obnovenie manželského spolužitia je nereálna.
Odporca sa k návrhu vo veci samej písomne nevyjadril, v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. 7C/26/2013 o určenie manželského výživného uviedol, že s rozvodom súhlasí, nakoľko pre rozdiel pováh je ich spolužitie nereálne.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení ponechal otázku rozvodu na úvahe súdu. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na ich výživu primeraným výživným. Odporca pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, poradenský proces odmietol. Odporca tiež súhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, výživné je ale schopný platiť len v minimálnej miere, nakoľko je dlhodobo práceneschopný. Nakoľko sa odporca s navrhovateľkou vedia dohodnúť na stretávaní sa s maloletými deťmi, kolízny opatrovník styk odporcu s maloletými deťmi nenavrhol upraviť
Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.09.2013, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, žiadala jej manželstvo s odporcom rozviesť a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom žiadala schváliť rodičovskú dohodu. S odporcom žiť nechce, on ju ničím nepriťahuje, spolu komunikujú len ako bývalí partneri a ohľadom detí. Situácia sa vyvinula tak, že odporca veľa pracoval a domov sa chodieval len vyspať, s odporcom nemali žiadne spoločné záujmy a spoločné koníčky. Spoločné bydlisko navrhovateľka opustila v roku 2012 cez letné prázdniny, odvtedy sa s odporcom stretáva len keď si odovzdajú deti. Odporca ju už nezaujíma, on do jej života už nepatrí.
Odporca na pojednávaní s rozvodom manželstva ako aj dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou súhlasil; záujem na obnovení manželského spolužitia nemá. Ich vzťah sa postupom rokov stal chladným, on sám doposiaľ iný partnerský vzťah nenadviazal. Pripojil sa k prednesenému návrhu rodičovskej dohody. On sám je v súčasnosti dlhodobo pracovne neschopný, chodieva za pomoci francúzskych bariel, zvažuje sa náhrada bedrového kĺbu. Počas PN poberal nemocenské o výške cca 180 Eur mesačne, doba poberania nemocenského mu uplynula. V súčasnosti je nezamestnaný, požiadal o invalidný dôchodok.
Kolízny opatrovník vo vzťahu k návrhu rodičovskej dohody k jej obsahu sa pripojil a navrhol rodičovskú dohodu schváliť.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.05.1998 v Spišskom Bystrom, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišské Bystré, vo zväzku 5, roč. 1998, na strane 54, pod por. č.9. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, dcéry J., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX a syn J., nar. XX.XX.XXXX. Z návrhu a listinných dôkazov tiež vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 174,70 Eur mesačne. Odporca podnikal na základe živnostenského oprávnenia, je dlhodobo práceneschopný a v konaní o priznanie invalidného dôchodku. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je Y., R. XXX.
Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ako rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva pochádzajú tri maloleté deti, dcéry J. a Y. a syn J..
Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v súčasnosti spoločnú domácnosť nevedú, na nákladoch takejto domácnosti sa spoločne nepodieľajú, spoločne nehospodária a spolu nežijú; žijú oddelene a spoločne nezabezpečujú výchovu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva. Takýmto spôsobom absentuje naplnenie biologickej, hospodárskej i výchovnej funkcie manželstva a ďalšie takéto trvanie manželstva nemôže byť ani v záujme maloletých detí. Z tvrdení účastníkov je zrejmé, že manželstvo obnoviť nemienia, manželské vzťahy považujú za trvale rozvrátené. Odporca tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu na začatie konania vo vzťahu k dôvodom pre podanie návrhu na rozvod manželstva nepoprel, k návrhu na rozvod manželstva sa pripojil a rovnako ako navrhovateľka žiadal svoje manželstvo rozviesť.
V nadväznosti na vyššie uvedené má súd zato, že manželský vzťah účastníkov konania je v súčasnosti len formálnym zväzkom, ktorý žiadnu zo svojich spoločenských funkcií neplní. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol, za uvedenej situácie, kedy manželia spolu nežijú, rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletých detí.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu a maloleté deti zveril do starostlivosti jedného z rodičov (matky - navrhovateľky) za súhlasu druhého rodiča (otca - odporcu), takúto úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu odporučil aj kolízny opatrovník.
V zhode s rodičovskou dohodou súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a tohto podľa dohody rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30 Eur mesačne, na každé z maloletých detí zvlášť. Aj keď takto dohodnutá a určená výška výživného nie je v súlade s potrebami maloletých detí, v súčasnej dobe nie je v možnostiach odporcu na ich výživu prispievať vyšším výživným. Odporca je dlhodobo práce neschopný, podľa vlastného vyjadrenia je v konaní o priznanie invalidného dôchodku a v súčasnosti bez akéhokoľvek príjmu. Na základe uvedeného súdu potom odporcu zaviazal k plateniu výživného vo výške 30 Eur mesačne, ktorá výška výživného je prakticky na hranici minimálneho zákonného výživného podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine.
Súd styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva neupravoval, úprava styku odporcu s deťmi nebola žiadaná. Je na účastníkoch konania, a to najmä na odporcovi, aby medzi sebou ustálili takú frekvenciu stretávania sa odporcu s maloletými, aby sa doterajšie vzťahy medzi maloletými deťmi a odporcom zachovali a prehlbovali tak aby bolo zachované počas maloletosti právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo rodiča podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov alebo ich časti odôvodnili; v konečnom dôsledku náhrada trov konania účastníkmi žiadaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.