Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/40/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľky J.. J. R., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. X. XXX/XX, XXX XX M., proti odporcovi Z.. J. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. X. XXX/XX, XXX XX M., s adresou na doručovanie písomností - Š. J. XXX/XX, XXXXX M. Q. F., právne zastúpenému JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému W. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. X. XXX/XX, XXX XX M., v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U. T., na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -27 zo dňa 12. 06. 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -32 zo dňa 27. 06. 2013, takto

rozhodol:

Odvolanie navrhovateľky, ktorým napadla rozsudok okresného súdu zo dňa 12. 06. 2013 v znení opravného uznesenia zo dňa 27. 06. 2013, vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého W. R., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, posielaných vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky maloletého dieťaťa, odmieta.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že obaja rodičia sú povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach m e n í tak, že na čas po rozvode rodičov maloletého W. R., nar. XX. XX. XXXX bude menovaného zastupovať a spravovať jeho majetok navrhovateľka (matka).

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd rozsudkom zo dňa 12. 06. 2013 rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu F. U., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým číslom X (I. výrok). Maloletého W. R., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“) zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke (navrhovateľke) (II. výrok), s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (tretí výrok). Zároveň zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, posielaných vždy do 15 dňa v mesiaci, „do rúk maloletého dieťaťa“ (štvrtý výrok). Uvedený výrok okresný súd opravil uznesením č.k. -32 zo dňa 27. 06. 2013 tak, že „odporca je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva,

posielaných vždy do 15 dňa v mesiaci, „do rúk matky maloletého dieťaťa“. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok).

V súvislosti s rozhodnutím o rozvode manželstva účastníkov okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania má preukázané, že medzi manželmi nie sú také vzťahy, ako sú pre manželstvo definované v ustanovení § 18 Zákona o rodine (ďalej aj „ZR“), pričom poukázal na to, že „príčinou rozvratu manželstva sú rozdielne povahové vlastnosti, rozdielny postoj k výchove maloletého dieťaťa, k starostlivosti o domácnosť, účastníci v súčasnom období spoločne nežijú, nekomunikujú, nestarajú sa spoločne o výchovu maloletého dieťaťa“, na základe čoho dospel k záveru, že „ vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené“ a preto manželstvo účastníkov podľa ustanovenia § 23 ods. 1 ZR rozviedol. V súvislosti s rozhodnutím o výkone rodičovských práv a povinnosti k maloletému na čas po rozvode v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že: „Vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa, súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke. Pri určení vyživovacej povinnosti, súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Navrhovateľka je v súčasnom období na rodičovskej dovolenke. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 199,60 Eur a z rodinných prídavkov vo výške 23,10 Eur. Odporca je zamestnaný a jeho čistý príjem za posledných 12 mesiacov je 947 Eur. Vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa, súd určil otcovi prispievať na výživu mesačne výživným vo výške 100 Eur.“ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia (ďalej len „“).

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla výrok o určení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému na čas po rozvode (v znení pred vydaním opravného uznesenia) (štvrtý výrok) a tiež výrok, ktorým okresný súd rozhodol, že obaja rodičia sú povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (tretí výrok). V súvislosti so štvrtým výrokom o výživnom žiadala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že: „Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého W. výživné vo výške 100 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatností rozhodnutia o rozvode manželstva, posielaných vždy do 15. dňa v mesiaci, na číslo účtu vedeného vo T. v M. - XXX XXX XXXX/XXXX.“ Tretí výrok žiadala zmeniť tak, aby bolo určené, že len ona bude na čas po rozvode manželstva oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

Odporca (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil. Uviedol, že podľa jeho názoru „rozhodujúcim momentom pri určení vyživovacej povinnosti a jeho platenia je tá skutočnosť, kto je oprávnený poberať výživné pre maloletého, teda komu má byť zasielané a nie je obvyklé rozsudkom určovať spôsob zasielania. Spôsob zasielania môže byť menený podľa požiadaviek oprávneného, avšak zostáva nemenné“ (...), že je povinný „niečo zasielať podľa ručenia súdu ako výživné pre maloletého a nie je možné určovať dopredu, že toto musí byť zasielané na číslo účtu to a to, ktoré môže byť prípadne menené, alebo môže zaniknúť subjekt, ktorý vedie predmetný účet.“ V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že „pokiaľ matka požaduje aby plnenie pre maloletého bolo zasielané na účet, tak sa týmto spôsobom výživné zašle tak, ako sa to i v minulosti stalo“ a teda „nič nebráni tomu, aby pri súčasnom výroku napadnutého rozhodnutia o povinnosti platiť výživné sa tak mohlo stať i v budúcnosti, pretože on je “ochotný zasielať výživné na platobné miesto, ktoré označí matka maloletého ako platobné miesto pre výživné ...“. V súvislosti s ďalším napadnutým výrokom uviedol, že „takisto za správne a zodpovedajúce zákonu“ považuje „rozhodnutie prvostupňového súdu o práve maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach oboma rodičmi, ktorá skutočnosť zodpovedá súčasnému stavu vzťahov k maloletému“ a preto nevidí dôvod, prečo by „mal byť vylúčený z bežnej správy majetku maloletého do budúcna.“

Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením , bez nariadenia ústneho pojednávania podľa (v znení , účinného od 15. 10. 2008), s použitím , a odvolanie navrhovateľky, ktorým napadla rozsudok okresného súdu

zo dňa 12. 06. 2013 v znení opravného uznesenia zo dňa 27. 06. 2013 vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, posielaných vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky maloletého dieťaťa, podľa odmietol, a vo výroku, ktorým rozhodol, že obaja rodičia sú povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach podľa ustanovenia zmenil, z nižšie uvedených dôvodov.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľka napadla odvolaním výrok o určení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému na čas po rozvode (štvrtý výrok), v znení pred vydaním opravného uznesenia, t.j. v znení: „Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého W. výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, posielaných do 15. dňa v mesiaci, do rúk maloletého dieťaťa.“ V tejto súvislosti v odvolaní žiadala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že: „Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého W. výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatností rozhodnutia o rozvode manželstva, posielaných vždy do 15. dňa v mesiaci, na číslo účtu vedeného vo T. v M. - XXX XXX XXXX/XXXX.“ Okresný súd však dňa 27. 06. 2013 vydal opravné uznesenie, ktorým v súlade s ustanovením opravil chybu v písomnom vyhotovení znenia tohto výroku tak, že uvedený výrok má správne znieť: Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého W. výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, posielaných do 15. dňa v mesiaci, do rúk matky maloletého dieťaťa. Z toho vyplýva, že pôvodne nesprávne rozhodnutie, ktoré ukladalo odporcovi platiť určené výživné „do rúk maloletého“ zaniklo vydaním vyššie uvedeného opravného uznesenia.

Keďže z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd odmietne odvolanie v prípade, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak, odvolaciemu súdu neostával iná možnosť, ako podľa citovaného ustanovenia odvolanie navrhovateľky v tejto časti odmietnuť.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zákonná úprava výživného (s výnimkou výživného určeného na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 ZR) nevyžaduje špecifikáciu spôsobu platenia výživného a preto je plne akceptovateľné a v súlade s právnou úpravou, ak súd určí, že povinný rodič je povinný platiť výživné na plnoleté dieťa „k jeho rukám“ a na neplnoleté dieťa (ako v tomto prípade) „k rukám“ rodiča, ktorému je zverené do osobnej starostlivosti. To však nevylučuje prípadnú dohodu povinného rodiča a rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ohľadom konkrétneho spôsobu platenia výživného (v hotovosti, poštovou poukážkou, na účet a pod.).

Navrhovateľka napadla odvolaním i výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým rozhodol, že „obaja rodičia sú povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach“ (tretí výrok).

Z ustanovenia § 24 ods. 1 ZR vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Oprávnenie a povinnosť rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa citovaného ustanovenia a rozhodne, že maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti jednému z rodičov a že tento rodič bude maloleté dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Takýmto rozhodnutím nedochádza k zániku alebo k obmedzeniu rodičovských práv a povinností toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené (jeho rodičovské práva zostávajú v zmysle § 28 ods. 2 ZR zachované), ide len o úpravu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práva a povinností by sa mali rodičia dohodnúť a ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 ZR na návrh niektorého z nich rozhodne súd.

Keďže okresný súd v napadnutom výroku neaplikoval citované ustanovenie ZR správne (vo vyššie uvedenom smere), odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v tomto výroku podľa ustanovenia zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (t.j. prvý, druhý a piaty výrok) zostali nedotknuté (, ).

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal z ustanovenia , v spojení s a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.