Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_13P-26-2013.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Subarea
13P/26/2013
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci starostlivosti o maloletého E. C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. T. XX, XXX XX Y., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. T. XX, XXX XX Y. a otca: G. C. W., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom L. XX, I. T., I. X., C., I. XXE, Q. D., o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. C. W., nar. XX.XX.XXXX, a vo veci nariadenia predbežného opatrenia a konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 20.09.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie matky maloletého označené ako ,,Návrh na zverenie maloletého do výhradnej starostlivosti a opatery matky a návrh na vydanie predbežného opatrenia“.
V návrhu matka maloletého uviedla, že s otcom dieťaťa sa spoznali vo Veľkej Británii V júli 2012 sa im narodil syn. Ich vzťah bol zo začiatku veľmi pekný a otehotnela po troch mesiacoch známosti. V marci 2012 prišla matka maloletého na to, že jej partner ju podvádza s tým, že poukázala na to, že zo stresov vyvolaných neverou jej partnera predčasne porodila. Otec maloletého jej prisľúbil, že ju už nebude podvádzať avšak podľa vyjadrenia matky maloletého nemal záujem o starostlivosť o ich spoločného syna a o domácnosť. Matka maloletého v návrhu poukázala na viaceré skutočnosti opisujúce správanie otca k maloletému (napr. to, že nechcel s nimi chodiť na spoločné prechádzky atď.). Matka v návrhu uviedla, že nemala finančné prostriedky a preto chcela pracovať s tým, že otec jej odmietol pomáhať pri starostlivosti o ich syna a podľa jeho názoru by si mala nájsť opatrovateľku s certifikátom, ktorú by si mala platiť sama. Celý júl a august 2013 otec maloletého pracoval s tým, že s maloletým trávil minimum času. V septembri 2013 si matka maloletého našla dobrú prácu avšak partner sa nechcel dohodnúť na striedavej starostlivosti o maloletého. Otec maloletého nesúhlasil s necertifikovanou opatrovateľkou a tak mu matka maloletého navrhla, že by maloletého poslala k svojej matke na Slovensko do Vianoc. S touto možnosťou otec maloletého nesúhlasil, pohádali sa a keď odišiel do práce matka zistila, že pas a rodné listy ich syna sú preč. Matka maloletého uviedla, že otec maloletého si vybavoval anglické občianstvo, aby mohol vycestovať do Afriky, kde má otca a tam chcel zobrať aj ich syna. Podľa matky maloletého otec nemá záujem sa znovu vrátiť do Anglicka. O ňu nemá záujem, hovoril jej o tom, že tam sa o deti netreba tak prehnane starať. Matka maloletého uviedla, že obavu, že príde o jediné čo v živote má, o jej syna. Situáciu matka maloletého riešila odchodom na Slovensko, kde chce riešiť úpravu výchovy a opatery za pomoci slovenských inštitúcií. S otcom podľa nej nie je možná žiadna dohoda, chce syna späť. Matka uviedla, že ak bude chcieť otec maloletého navštíviť maloletého na Slovensku,
nebude mu v tom zabraňovať. Na Slovensku sú len krátko ale matka vidí na synovi veľké zmeny, viac sa usmieva, nie je nikým odstrkovaný. Tu je mu matka schopná zabezpečiť riadnu výchovu, ako to robila doposiaľ, pretože tu má pomoc od svojich príbuzných. Matka má za to, že je potrebné danú situáciu urýchlene riešiť a vydať predbežné opatrenie, pretože ak anglický súd zasadne skôr a ona sa bude musieť vrátiť s maloletým naspäť do Anglicka a jej partner jej dieťa zoberie násilím do Afriky a už maloletého neuvidí. Vzhľadom k vyššie uvedenému matka navrhla súdu vydať rozsudok, ktorým by súd zveril maloletého do jej výhradnej starostlivosti. K návrhu matka nepripojila a ani neoznačila žiadne listinné dôkazy preukazujúce oprávnenosť jej tvrdenia.
Podľa § 103 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ,,Nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa čl. 10 Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:
i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;
ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;
iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;
iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
Z návrhu vyplýva, že dieťa sa nachádza na území Slovenskej republiky niekedy od septembra 2013, keď matka uviedla, že ešte v júli a v auguste 2013 boli na území Spojeného kráľovstva. Sama matka uviedla v návrhu, že maloletý je krátko na Slovensku. Súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc konať vo veci, keďže maloletý nenadobudol obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Súd pri posudzovaní obvyklého pobytu zohľadnil časový úsek, ktorý maloletý strávil na území Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu maloletý za tak krátky časový úsek nemohol nadobudnúť obvyklý pobyt. Tvrdenia matky o tom, že maloletý sa viac usmieva a, že tu je mu schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť, uvedenú skutočnosť (t. j. obvyklý pobyt dieťaťa) žiadnym spôsobom nepreukazujú. Súd poukazuje i na to, že nie je možné za tak krátky časový úsek začlenenie dieťaťa do sociálnych vzťahov a vytvorenie si citových väzieb k ostatným.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd vyhlásil, že nie je daná jeho právomoc konať a rozhodovať v danej veci v zmysle čl. 8 Nariadenia s tým, že podmienka obvyklého pobytu musí byť splnená i pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní dieťaťa (čl. 10 Nariadenia). V danej veci má právomoc konať a rozhodovať anglický súd, nakoľko dieťa má doposiaľ obvyklý pobyt tam. Právomoc tunajšieho súdu by bola daná v prípade, ak by sa dieťa zdržiavalo na území tunajšieho súdu dlhší časový úsek s tým, že súd by vedel z návrhu usúdiť, že dieťa tu nadobudlo obvyklý pobyt i vzhľadom k iným okolnostiam ako je trvanie jeho pobytu (napr. nadviazanie kontaktov, zapísanie do škôlky atď.).
Súd sa zaoberal i možnosťou danou v čl. 20 Nariadenia avšak dospel k záveru, že v predmetnej veci nejde o taký naliehavý prípad, aby súd vydal v danej veci predbežné opatrenie, nakoľko matka v návrhu neosvedčila súdu také skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia (matka žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa).
Na základe vyššie uvedeného súd vyhlásil v zmysle čl. 17 Nariadenia, že nemá právomoc konať s tým, že konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. prvá veta konanie zastavil, nakoľko ide o taký nedostatok podmienky konania (právomoc), ktorý nemožno odstrániť.
Súd o trovách rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).