Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Saz-31-2013.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9Saz/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána G. Z. R., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka G., bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom Z., G., naposledy s miestom pobytu na Slovensku v Ú. C. F. pre X. G., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.5.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-69-15/PO-Ž-2013 zo dňa 8.4.2013 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-69-15/PO-Ž-2013 zo dňa 8.4.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-69-15/PO-Ž-2013 zo dňa 8.4.2013 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl (že chce pracovať a žiť na Slovensku, že nechce byť umiestneným v ÚPZC Sečovce) nie sú dôvodmi, ktoré je možno subsumovať pod dôvody §§ 8, 10, 13a, resp. 13b zákona o azyle.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.5.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci odporcom (nedostatočné preskúmanie situácie v Somálsku) a nesprávne právne posúdenie jeho žiadosti o azyl. V ďalšom poukázal na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v Somálsku, ktorú preukazoval citovaním správ z označených zdrojov, týkajúcich sa pôsobenia teroristickej organizácie Al-Ahabaab. Navrhovateľ súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.6.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti, ako aj dôvodoch jeho vydania. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a za použitia ust. §
250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-69/PO-Ž-2013z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením zo 7.2.2013 z dôvodu, že potrebuje chodiť do školy, aby mal prácu. Na polícii pri podaní vysvetlenia (toho istého dňa) uviedol totožný dôvod svojej žiadosti o azyl naviac s tým, že v Somálsku nemá budúcnosť. Po riadnom a zákonnom poučení pred odporcom v priebehu vstupného pohovoru k dôvodom svojej žiadosti uviedol totožný dôvod. Tiež uviedol, že chcel z existenčných dôvodov vstúpiť do armády, avšak neskôr od tohto úmyslu upustil (z dôvodu obavy pred Al-Shabaabom) a odišiel bývať k jeho tete, pričom po mesiaci zo Somálska vycestoval. Ďalším dôvodom podanej žiadosti o azyl bolo to, že navrhovateľ nechcel ďalej zostať v ÚPZC Sečovce.
Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa ust. § 10 zákona o azyle
(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
(2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona. 6a)
(3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.
(4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
Podľa ust. § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 13b zákona o azyle
(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov.
(2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona. 6a)
(3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok, podaných navrhovateľom.
K námietke nedostatočne zistenému stavu veci, osobitne vo vzťahu k nedostatočnému preskúmanie bezpečnostnej situácie v Somálsku:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je rozhodnutí v podstate procesného charakteru, nakoľko výrokom takéhoto rozhodnutia sa neposudzujú dôvody opodstatnenosti či neopodstatnenosti podanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany, ale sa posudzuje okolnosť, či v podanej žiadosti o azyl boli prezentované dôvody obsiahnuté v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ak odporca v tejto časti konania o podanej žiadosti o azyl dôjde k záveru, že prezentované dôvody možno subsumovať pod niektorý z dôvodov citovaných zákonných ustanovení, pokračuje v konaní vykonaním dokazovania a následným posúdením prezentovaných dôvodov. Ak dôjde k opačnému záveru, vydá (za splnenia ostatných zákonných predpokladov) rozhodnutie, ktorým žiadosť zamietne ako zjavne neopodstatnenú, čo je prípad navrhovateľovej žiadosti o azyl. Z uvedeného vyplýva, že pri tomto type rozhodovania vychádza výlučne z obsahu podanej žiadosti o azyl. V prejedávanej veci odporca za účasti tlmočníka po zákonnom poučení uskutočnil s navrhovateľom vstupný pohovor. Po vyhodnotení jeho obsahu dospel k záveru, ktorý vyjadril vo výroku napadnutého rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že konanie o udelenie azylu je špecifickým správnym konaním v ktorom nie je úlohou odporcu vyhľadávať za žiadateľa o azyl, resp. domýšľať si dôvody žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany, ale výlučne posudzovať tie, ktoré žiadateľ o azyl prezentoval. Ak teda odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal výlučne z obsahu vstupného pohovoru, vykonaného s navrhovateľom, takýto jeho postup v konaní nie je možné považovať za nedostatočné zistenie stavu veci.
Navrhovateľ v rámci tejto námietky tiež poukázal na skutočnosť, že odporca nedostatočným spôsobom zisťoval bezpečnostnú situáciu v Somálsku, pričom túto demonštroval citáciami z rôznych správ, zaoberajúcich sa práve bezpečnostnou situáciou v tejto krajine. K tomu súd konštatuje, že zisťovanie všeobecnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa nebolo potrebné. Je tomu tak preto, lebo rozhodnutím o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej (ako to bolo vyššie uvedené) sa
neposudzuje podaná žiadosť v jej merite (teda či sú alebo či nie sú dané predpoklady pre poskytnutie medzinárodnej ochrany), ale sa konštatuje, že žiadosť v merite veci posudzovaná nebude a to z niektorého z dôvodov, uvedených v ust. § 12 zákona o azyle.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Ani túto námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú. S poukazom na v rozhodnutí citované ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle sa žiadosť o azyl zamietne ako zjavne neopodstatnená, ak žiadateľ o azyl odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b. Ako to nesporne vyplýva z obsahu navrhovateľovej výpovede, urobenej na vstupnom pohovoru odporcu (a podobne aj z obsahu podaného vyhlásenia ktorým navrhovateľ o azyl požiadal) o azyl požiadal z dôvodu, aby nemusel byť i naďalej v Sečovciach (UPZC Sečovce), aby na Slovensku mohol študovať (získať vzdelanie) a aby tu mohol pracovať a žiť. Žiaden z týchto dôvodov zjavne nie je možné subsumovať pod dôvody, ktoré sú obsiahnuté vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach zákona o azyle. Navrhovateľ v priebehu pohovoru tiež uviedol, že uvažoval o vstupe do vládneho vojska, ale následne sa dopočul, že by ho mohli členova Al-Shabaabu za tento úmysel zabiť a preto sa presťahoval k svojej tete, ktorá tiež bývala v mieste pobytu navrhovateľa - v Afgoye. Neskôr mu teta povedala, aby zo Somálska odcestoval, čo navrhovateľ aj urobil. Podľa názoru súdu, ktorý je aj v tejto časti zhodný z názorom odporcu vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, navrhovateľ týmto neprezentoval ako dôvod svojho odchodu zo Somálska akúkoľvek obavu z perzekúcie či vážneho bezprávia, ale výlučne radu svojej tety. Ak teda odporca vyhodnotil navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl ako dôvody, ktoré nie sú dôvodmi uvedenými v ust. § § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, jeho správna úvaha je správna.
Súd pokladá za povinnosť poznamenať, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem posúdenia navrhovateľom udávaných dôvodov žiadosti o azyl z pohľadu § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle (v zmysle ktorého bola navrhovateľova žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená) vyslovil aj úvahy o ev. splnení či nesplnení predpokladov poskytnutia medzinárodnej ochrany. Takéto úvahy však nie sú na mieste a sú nadbytočnými, pretože odporca rozhodol o tom, že z dôvodu § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle nebude podanú žiadosť posudzovať v jej merite. Je preto vhodným, aby v obdobných typoch rozhodnutí tak nepostupoval. Táto vada však nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia samotného a preto sa ňou súd nezaoberal.
Pretože námietky vznesené navrhovateľom súd po ich vyhodnotení neuznal za dôvodné, resp. za také, ktoré by viedli k zrušeniu rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).