Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/258/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa F. E., B. B. L. X R. XX, XXXXX G., B. právne zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Habiňákovou, so sídlom Štúrova 20, Košice proti odporkyni Ľ. K. E., B. B. XX, A. Z. V., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou, so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. -269 z 11.12.2012 ako aj proti uzneseniu č.k. -294 zo 6.2.2013

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ F. E. Z.. X.X.XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti katastrálne územie K., zapísané na LV č. XXXXX dom číslo súpisné 1826 s príslušenstvom, postavený na parcele č. 4680/144 so zastavenou plochou o výmere 331 m2 doteraz zapísanej v podiele jednej polovici na odporkyňu Ľ. K. Z.. XX.XX.XXXX pod B1, a že o trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť navrhovateľ nadobudol pôvodne s bývalou manželkou - matkou odporkyne F. E. za trvania manželstva, na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná pod č. RI 1768/90. Už v čase kúpi navrhovateľ nežil s bývalou manželkou v spoločnej domácnosti a spoločne dlhodobo nehospodárili, čo vyplýva aj z rozsudku o rozvode manželstva č. k. -11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.1991. Ďalej dôvodil, že nehnuteľnosť odkupoval ako pozemok bez stavby, ku ktorému bolo zriadené právo osobného užívania, no keďže nebolo možné v tom čase pozemok previesť bez stavby (aspoň rozostavanej), dohodol sa s predávajúcim, že z vlastných finančných prostriedkov začne výstavbu rodinného domu a následne, keď bude dom rozostavaný uzavrú kúpnu zmluvu. Časť kúpnej ceny bola vyplatená v hotovosti pred podpísaním vo výške 13.200,- Sk a zvyšok kúpnej ceny zaplatil až po rozvode manželstva. Po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti navrhovateľ pokračoval v dostavbe sám, bez finančnej pomoci bývalej manželky, ktorá bola invalidná dôchodkyňa. Celú stavbu realizoval z vlastných finančných prostriedkov po rozvode manželstva. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že pracoval v zahraničí a v čase, keď nebol prítomný poveril zastupovaním svoju dcéru - odporkyňu, aby dohliadala na ukončenie

stavby rodinného domu, pričom poukazoval finančné prostriedky na svoj účet, s ktorým mala odporkyňa splnomocnenie a oprávnenie nakladať s tým, že prostriedky mala použiť na dokončenie rodinného domu. Bývalá manželka sa na výstavbe rodinného domu finančne nezúčastňovala. Na tejto výstavbe sa finančne okrem navrhovateľa nepodieľal nikto. Odporkyňa so svojim manželom vykonávali drobné dokončovacie práce a odporkyňa vykonávala hlavne dohľad nad stavbou a stavebnými prácami v čase neprítomnosti navrhovateľa.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyni dôveroval, avšak ona jeho dôveru zneužila, pretože bývalá manželka navrhovateľa nemala byť zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k rodinnému domu, ktorý on staval výlučne zo svojich finančných prostriedkov, preto po rozvode manželstva mal byť vedený ako podielový spoluvlastník v 3/4-tinách a nie iba v jednej polovici.

Súd zistil dokazovaním, že s matkou odporkyne nežili 17 rokov a v čase rozvodu boli na dome len ťahané múry; uznesením č.k. -194 zo dňa 19.4.2011 pripustil zmenu návrhu tak, že petit znie: určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Zo správy Katastrálneho úradu v Košiciach - Správa katastra Košice doručenej súdu 30.11.2009 (čl. 13 a nasl.) vyplýva, že na LV č. XXXXX katastrálne územie K. bol zapísaný D.. T. K. ako vlastník nehnuteľnosti titulom dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku RII 11591988. Následne došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice Nz 767/90, kedy ako vlastníci boli zapísaní F. E. Z.. X.X.XXXX T. F. J.. O. Z.. XX.X.XXXX. Dom súpisné číslo 1826 na parcele C- KN č. 4680/144 bol zapísaný na základe záznamovej listiny Z 757/1997. Zápisom záznamovej listiny Z 571/1998 bolo BSM vlastníkov nehnuteľnosti zrušené a vlastníci nehnuteľnosti boli zapísaní do podielového spoluvlastníctva a každý v podiele jednej polovice (rozsudok Mestského súdu v Košiciach 23C/1081/90). Následne na základe darovacej zmluvy V-3512/1998 bola zapísaná Ľ. Š., J.. E. Z.. XX.XX.XXXX ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti a neskôr záznamovou listinou Z 922/2002 boli a sú aj v súčasnosti ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní F. E. T. Ľ. Š. a to každý v podiele jednej polovice (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -44 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ), a zo spisu zistil, že dňa 15.6.1988 bola uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku pre D.. T. K. na výstavbu rodinného domčeka v radovej výstavbe s dvoma bytmi. Z pripojenej fotokópie notárskej zápisnice Nz 767/90 vyplýva, že pred štátnym notárstvom Košice-mesto bola dňa 19.10.1990 spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim D.. T. K. T. A. F. E. T. F.J. E. J.. O., kde predmetom bol rozostavaný rodinný dom postavený na parcele č. EN 4680/144, pričom prevodom vlastníctva k stavbe prechádza na kupujúcim aj právo osobného užívania pozemku zapísaného v EN na LV č. XXXXX, katastrálne územie A. - I.. Dňa 5.2.1997 bolo vydané rozhodnutie o určení súpisného (orientačného) čísla k stavbe postavenej v obci Košice - mesto, časť obce A. I. Z. R.. X., orientačné číslo 53, kde vlastníkom stavby je uvádzaný F. E. T. F. F.J. J.. O.. Dňa 24.1.1997 bolo Okresným úradom Košice II vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie stavby dvojpodlažného rodinného domu o počte dve bytové jednotky o zastavenej ploche 147 m2 a obytnej ploche 150 m2 na pozemku parcelné číslo 4680/144, katastrálne územie A.-I. Z. X. R.. V. A.. Pripojený k správe katastrálneho úradu bol aj návrh na záznam podielového spoluvlastníctva do katastra zo dňa 27.4.1998 podaný F. E. J.. O. T. F. E. I.Ý. X. Š., ktorý bol podaný z dôvodu, že do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.1991 nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM ani v tejto lehote nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM. Z pripojenej notárskej zápisnice č. Nz 1/1995 vyplýva, že touto zápisnicou F. E. T. Q. T. Ľ. Š. ako splnomocnená uzatvorili dohodu o plnomocenstve, ktorou F. E. splnomocnil svoju dcéru vo všetkých veciach týkajúcich sa jeho osoby, aby ho zastupovala pred súdmi aj inými štátnymi orgánmi, prijímala doručované písomnosti, podávali návrhy a žiadosti, uzatvárala dohody, uznávala uplatnené nároky, podávala opravné prostriedky, vymáhala nároky a tieto prijímala.

Ďalej boli v prílohe pripojené rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ktorými súd vyslovil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 27.8.1998 je neplatná. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. vyplýva, že v tomto konaní na návrh F. E. proti odporkyni Ľ. Š., J.. E. a F. E. J.. O. súd rozhodol o tom, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 27.8.1998 je neplatná. Z pripojeného spisu

Okresného súdu Košice II sp. zn. vyplýva, že pod týmto číslom bolo vedené konanie navrhovateľa F. E. proti odporkyni Ľ.R. E. o určenie spôsobu užívania nehnuteľnosti, kde súd určil spôsob užívania rodinného domu na X. XX, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie K., obec Košice II a Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. tento rozsudok potvrdil. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. vyplýva, že v tomto konaní sa navrhovateľ F. E. domáhal proti odporkyni Ľ.R. Š. určenia vlastníckeho práva, kde konanie bolo zastavené v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2005.

Súd zistil zo zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a F. E. T. F. F. vyplýva, že na základe tejto zmluvy zo dňa 26.11.1990 bola manželom poskytnutá suma 150.000,- Kčs s povinnosťou manželov E. splatiť pôžičku v mesačných splátkach po 1.000,- Kčs, počnúc februárom 1993, pričom táto pôžička bola podľa bodu 3/ poskytnutá na účel novostavba rodinného domu - dvojbyt v radovej zástavbe. V zmysle bodu 8/ manželia E.F. zobrali na seba povinnosť, že neprevedú nehnuteľnosť, t.j. dom, ktorý bude postavený na parcele č. 4680/144, katastrálne územie A. - I., V. Z. E. Č.. XXXXX.

Súd citoval §§ 39, 126, 133, 134, 148, 149 ods. 1, 150 Obč. zák. a dôvodil, že v danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželstvo navrhovateľa s jeho manželkou - matkou odporkyne bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.3.1991. Rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vyplýva to aj z pripojených listinných dôkazov (notárska zápisnica Nz 767/90), že dňa 19.10.1990 bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim D.. T. K. T. A. F. E. (navrhovateľom) a jeho manželkou F. E. J.. O., kde predmetom bol rozostavaný rodinný dom postavený na parcele č. EN 4680/144, katastrálne územie A.D. - I..

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v čase uzatvorenia uvedenej kúpnej zmluvy, kedy mala byť prevádzaná nehnuteľnosť - rodinný dom, bol tento rodinný dom prevedený v rozsahu základov tak, ako to vyplýva z pripojeného spisu Štátneho notárstva Košice - mesto, sp. zn. Nz 767/1990 a zo znaleckého posudku D.. D. L. zo dňa 12.8.1990, ktorý sa v spise Štátneho notárstva nachádza. Z uvedeného posudku vyplýva, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy na dome boli prevedené betónové základy a základová doska, zatiaľ bez izolácie a ležatý rozvod kanalizácie. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v tomto konaní sa navrhovateľ domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti (rodinného domu) a nie iba spoluvlastníkom podielu o veľkosti jednej polovice, ktorého spoluvlastníkom sa stal na základe zániku a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva z bývalou manželkou F. E., súd ako prvé skúmal, či navrhovateľ v konaní osvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver, že u neho došlo k nadobudnutiu predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva niektorým zo spôsobov nadobúdania vlastníctva tak, ako ich pozná platný právny predpis. Súd preto dôsledne skúmal, či u navrhovateľa samotného, resp. u navrhovateľa a iného spoluvlastníka došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva, prípadne či došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vytvorením novej veci. Pri rozhodovaní o uvedenej skutočnosti (momente a spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva) bol rozhodujúcim okamih vzniku stavby ako veci v zmysle práva. Súd tu poukázal na judikatúru v zmysle ktorej za tento okamih v ktorom sa rozostavaná stavba stáva vecou v zmysle práva, spôsobilou byť predmetom právnych vzťahov, je pokladaný ten kvalitatívny stav, v ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúce všetky ďalšie stavebné práce smerujú len na dokončenie takto druhovo i individuálne už nezameniteľnej veci. Týmto minimálnym okamihom je stav, kedy je už jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

S poukazom na uvedené súd teda vychádzal z názoru, že predmetom právnych vzťahov môže byť aj nedokončená (neskolaudovaná), resp. rozostavaná stavba, avšak môže ňou byť iba rozostavaná stavba v určitom stupni stavebnej rozostavanosti (dokončenosti posudzovanej stavby) tak, aby mohla byť považovaná za vec v zmysle práva a ako taká byť predmetom vlastníctva. V tomto konkrétnom prípade mal súd za jednoznačne preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. v októbri 1990 predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom ešte nespĺňala vyššie uvedené kritéria, nakoľko bola iba v štádiu základov a nebolo známe ani čiastočne dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, teda na predmetnej nehnuteľnosti rodinnom dome neboli vybudované prvky

dlhodobej životnosti (zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a ani iné prvky, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, teda nie je možné vyvodiť, že by v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už existovala vec, ktorá by bola spôsobilá byť vo vlastníctve bývalých manželov, a teda nemohlo vzniknúť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ďalej z vykonaného dokazovania t.j. z výsluchu účastníkov konania, ako aj svedkov jednoznačne vyplynulo, že s výstavbou predmetného rodinného domu započal navrhovateľ až po právoplatnosti rozvodu manželstva a teda rovnaký stav predmetná nehnuteľnosť vykazovala aj ku dňu zániku manželstva (teda zániku BSM).

Súd mal za jednoznačne preukázané, že s výstavbou rodinného domu započal navrhovateľ až po právoplatnosti rozvodu manželstva (čo nerozporovala ani odporkyňa) a teda predmetná nehnuteľnosť

- rodinný dom sa dostala do štádia, kedy došlo k okamihu vzniku stavby ako veci v zmysle práva až po rozvode manželstva, a preto je súd toho názoru, že až vtedy mohol nadobudnúť vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti jeho zhotoviteľ (alebo zhotovitelia) vytvorením novej veci a ako ďalšie potom súd skúmal to, komu vzniklo vlastnícke právo v okamihu vzniku stavby ako veci v zmysle práva (t.j. v čase, keď bola stavba dobudovaná do takého štádia, keď bolo jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia), keďže aj vytvorením novej veci môže vzniknúť buď výlučné vlastníctvo jednej osoby alebo spoluvlastníctvo viacerých osôb. Súd tu však poukazuje na tú skutočnosť, že v žiadnom prípade už po rozvode manželstva nemohlo medzi navrhovateľom a jeho bývalou manželkou prípadným vytvorením novej veci vzniknúť BSM, mohlo sa jednať iba o prípad vzniku podielového spoluvlastníctva. Súd dospel k záveru, že v tomto konaní bolo preukázané, že do takéhoto okamihu, kedy rodinný dom vykazoval znaky stavby, ako veci v zmysle práva, realizoval celú výstavbu iba sám navrhovateľ zo svojich výlučných finančných prostriedkov, pričom aj odporkyňa sama vo svojej výpovedi potvrdila, že navrhovateľ sám financoval výstavbu rodinného domu, až do štádia, kedy bola postavená hrubá stavba. Súd tu poukázal aj na obsah odôvodnenia rozsudku, ktorým boli manželia E. (navrhovateľ a jeho bývalá manželka - matka odporkyne) rozvedení, kde je uvedené, že účastníci dlhodobo spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a hospodária oddelenie. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok D.. I. Š.K., bývalý manžel odporkyne, ktorý manželstvo s odporkyňou uzatvoril v roku 1990 a býval spolu s ostatnými členmi rodiny na U. R.. V. A.. Svedok uviedol, že dom začal stavať iba navrhovateľ, ktorý predtým pracoval v zahraničí a mal našetrené určité finančné prostriedky, pričom bývalá svokra sa finančne nepodieľala na výstavbe rodinného domu, pretože mala k tomuto domu celkovo negatívny vzťah, nechcela ho stavať, nechcela v ňom bývať, a nechcela ani prispievať finančne na jeho výstavbu. Potvrdil skutočnosti, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné, že bývalá manželka žalobcu (matka žalovanej) bola dlhodobo chorá, bola na invalidnom dôchodku, nebola spôsobilá vypomáhať pri výstavbe a na stavbu nechodila. Osvedčil iba tú skutočnosť, že jeho bývalá svokra a jeho bývalá manželka niekedy vypomohli tou formou, že navarili jedlo pre ľudí pracujúcich na stavbe, avšak to malo byť prevažne v čase, keď už v dome bývali. Svedok taktiež potvrdil, že bývalí svokrovci spoločne nehospodárili, avšak navrhovateľ pravidelne posielal finančné prostriedky svojej manželke a neskôr aj bývalej manželke po rozvode manželstva. Rovnako ďalší svedkovia ako svedkyňa F. P., Q. T. O. T. Q. P.. L. vo svojich výpovediach potvrdili, že výstavbu predmetného domu najmä v jeho počiatkoch realizoval výlučne sám navrhovateľ, ktorý rovnako výlučne sám túto výstavbu financoval zo svojich výlučných prostriedkov. Pokiaľ svedkyňa J.. E. G.D.H. uvádzala odlišné skutočnosti, keď uviedla, že podľa jej vedomostí do predmetnej stavby investovala prostriedky aj matka odporkyne, súd takémuto jej tvrdenie neuveril, nakoľko bolo v rozpore nielen s početnými predchádzajúcimi výpoveďami svedkov, a takéto investície neudávala ani samotná odporkyňa vo svojich predchádzajúcich výpovediach. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu netvrdila, že do výstavby nehnuteľnosti (rodinného domu) investovala aj jej matka (uvádzala iba svoje investície) a v súvislosťou s nárokom jej matky na časť vlastníctva k rodinnému domu, poukazovala iba na potrebu vziať zreteľ aj na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. K tvrdeniu svedkyne J.. G.H., že do výstavby domu matka odporkyne investovala aj prostriedky z predaja bytu na U. ulici, súd uviedol, že ani toto tvrdenie súd nepovažoval za vierohodné.

Zo žiadnej predloženej listiny, ani zo žiadnej svedeckej výpovede nevyplynula ani tá skutočnosť, žeby úmyslom zúčastnených strán pri výstavbe domu bolo nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne (samotná odporkyňa svoje vlastníctve odvodzovala iba od vlastníctva svojej matky, ako právneho predchodcu). Vo vzťahu k výpovedi svedka K. súd uvádza, že tento poznal účastníkov konania až v lete 1992, kedy už bola nehnuteľnosť vo vyššom štádiu rozostavania (minimálne v štádiu hrubej stavby) a teda rozostavaná stavba ako vec v zmysle

práva už vznikla v dôsledku čoho už vzniklo vlastníctvo zhotoviteľovi novej veci. Svedok sa teda nevedel vyjadriť k prípadným otázkam investovania a úmyslu pred vznikom tejto veci, resp. k okamihu vzniku.

Preto súd dospel k záveru, že vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu vzniklo vytvorením novej veci, iba ako výlučné vlastníctvo navrhovateľa, ktorý sám zabezpečil výstavbu tohto domu zo svojich výlučných prostriedkov minimálne do štádia hrubej stavby, a ktorého úmyslom pri vytváraní novej veci bolo nadobudnúť túto nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Pokiaľ by v priebehu tohto pojednávania vyplynula existencia akýchkoľvek investícií zo strany odporkyne, súd poukazuje na tú skutočnosť, že sa jedná o prípadné investície do výlučného majetku inej osoby, ktoré je možné považovať napr. za bezdôvodné obohatenie a ktorých vydania sa žalovaná môže prípadne domáhať v osobitnom konaní (po ich náležitom preukázaní), avšak na ich základe nemohlo vzniknúť jej podielové spoluvlastníctvo.

Záznam BSM (navrhovateľa a matky odporkyne) resp. záznam ich podielového spoluvlastníctva potom, ako došlo k zániku manželstva bez uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM (resp. bez rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM) bol nesprávny, pričom je irelevantné, že kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie predmetnej stavby, bolo vydané na oboch manželov. S poukazom na uvedené darovacia zmluva a zmluva o vecnom bremene, ktorá bola uzatvorená medzi odporkyňou a jej matkou F. E. J.. O. je právnym úkonom, ktorý trpí vadami, pre ktoré je tento právny úkon absolútne neplatný, nakoľko matka žalovanej F. E., J.. O. v čase jej uzatvorenia nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku čoho nemohla previesť toto vlastnícke právo na ďalšiu osobu. Tento právny úkon (darovacia zmluva) je v súlade s ust. absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko odporuje zákonu, kde súd vychádza z názoru, že vlastnícke právo možno v zásade nadobudnúť len od vlastníka a naopak nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Na základe vyššie uvedených úvah, v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a o trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého súd rozhodne o trovách konania do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V podanom odvolaní odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Nie je jej jasné, prečo navrhovateľ podal určovaciu žalobu až dva roky po smrti jej matky, keď ešte počas jej života podal žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy voči nej. Nie je pravda, že navrhovateľ realizoval celú stavbu z vlastných finančných prostriedkov. Navrhovateľ nemohol postaviť dom svojpomocne z vlastných finančných prostriedkov, lebo stabilne žil v Nemecku s partnerkou, kde aj zarobené peniaze utratil. Svedkyňa E. G. sa vyjadrila aj k otázke financovania stavby domu jej matkou. Svedok D.. I. Š. je jej bývalý manžel. V žiadnom prípade nesúhlasí s tým, že medzi navrhovateľom a jej mamou - jeho bývalou manželkou, nevzniklo BSM.

V odvolaní, podpísanom právnou zástupkyňou namietala odporkyňa, že kolaudácia domu nemohla byť iba na meno navrhovateľa, lebo obaja s jej mamou boli stavebníkmi, na oboch bolo vystavené aj stavebné povolenie. Na stavbe robil aj svedok L., ktorý bol vypočutý a aj svedok D.. I. Š. okrem iného pri výpovedi uviedol, že pôžičku na dom splácala ona, teda že všetky peniaze a sily sústredili na stavbu domu tak ako aj jej mama. Samosudkyňa nesprávne rozhodla. Dôvodnosť odvolania odôvodnila ust. a a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, s tým, že zaviaže navrhovateľa na náhradu trov konania odporkyne.

V doplnení odvolania z 4.2.2013 (č.l. 294a-295 spisu) odporkyňa namietala, že jej mama o dome vždy hovorila a uvažovala, že je ako oprávnená a zákonná spoluvlastníčka a s týmto úmyslom a presvedčením sa mama do domu sťahovala, užívala ho a udržiavala v poriadku a čistote. Na kolaudačnom rozhodnutí sú uvedení obaja ako stavebníci a im obom bol aj dom skolaudovaný. Po uplynutí od istého času od kolaudácie jej mama ako dobromyseľná zákonná a oprávnená spoluvlastníčka domu a pozemku, darovala svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku a ona jej dar s vďakou a úctou prijala. Odporkyňa sa o ňu postarala do poslednej chvíle jej života.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol navrhovateľ potvrdiť rozsudok ako vecne správny z jeho správnych dôvodov. On odporkyni absolútne dôveroval, sklamal sa v nej v období, keď zneužila jeho plnomocenstvo. Súd vykonal dokazovanie a bolo preukázané, že v čase existencie jeho manželstva s matkou odporkyne až do právoplatného rozvodu ich manželstva neexistovala stavba - boli len základy, ktoré nevykazovali znaky rodinného domu. Samotnú stavbu rodinného domu on započal až po právoplatnosti rozvodu manželstva, staval výlučne zo svojich vlastných finančných prostriedkov, vlastnou prácou, svedkov a iné osoby, čo mu pomáhali finančne ani nevyplácal, lebo išlo o osoby, ktorým on vlastnou prácou vypomáhal pri ich rodinných domoch, ktoré stavali. Okrem iného poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. , lebo mohol požiadať o určenie, že je výlučným vlastníkom rodinného domu po zmene návrhu. Preukázal aj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. V čase, keď on uvažoval o výstavbe rodinného domu, vôbec nemali spoločný majetok. Okrem iného bolo preukázané v konaní, že ak by aj existovala akákoľvek dohoda, ktorá sa týkala vlastníctva domu, ku každej zmene vlastníctva je potrebná písomná zmluva, ktorej platnosť a účinnosť je podmienená aj vkladom do katastra nehnuteľností - oni s bývalou manželkou žiadnu takúto zmluvu neuzavreli. Svedkovia, ktorí boli vypočutí v konaní, boli nestranní. On stále pracoval v Nemecku, zarobil značné finančné prostriedky, preto sa vrátil domov a pokračoval v dostavbe rodinného domu, určité obdobie odporkyňa bývala v Zboji, čiže ani fakticky ani fyzicky nemohla dohliadať na stavbu rodinného domu.

Odvolací súd podľa (lebo v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v , a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné (, a podľa rozsudok verejne vyhlásil).

Podľa zavedený v znení neskorších predpisov, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Z ust. SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.

Podľa , na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až

Súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z až , preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [ ] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Z ust. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Okrem toho akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní, dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch ako dokazovanie v konaní nesporovom. V sporovom konaní účastník má preto povinnosť tvrdenia ( ) a povinnosť dôkaznú. To ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Zákon v ust. veta tretia vychádzal z toho, že súd síce nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide tu o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti.

Odvolací súd k výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa doplňuje len toľko, že v odvolacom konaní nedošlo k zmene skutkového stavu a odvolací súd už nemôže skutkové zistenia, ktoré sú založené na hodnotení dôkazov a v ktorých nezistil logický rozpor pri hodnotení dôkazov, vyhodnotiť inak, a to z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, súd správne vykonal dôkazy a vyhodnotil ich, pričom vychádzal z ust. až , ani jeden z odvolacích dôvodov nebol preukázaný v tomto konaní.

Dokazovaním bolo preukázané, že zo žiadnej predloženej listiny ani svedeckej výpovede nevyplynula ani tá okolnosť namietaná odporkyňou, že by úmyslom zúčastnených strán pri výstavbe domu bolo nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne. Vo vzťahu k výpovedi svedka K., súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že tento poznal účastníkov konania až v lete 1992, kedy už bola nehnuteľnosť vo vyššom štádiu rozostavania, a teda rozostavaná stavba ako vec v zmysle práva už vznikla, v dôsledku čoho už vzniklo vlastníctvo zhotoviteľovi novej veci. Svedok sa potom nemohol vyjadrovať k prípadným otázkam investícií a úmyslu pred vznikom tejto veci, respektíve k okamihu vzniku. Odvolací súd nemohol rozhodovať o trovách, ktoré vznikli účastníkom pred súdom prvého stupňa, pretože rozhodnutie o nich si vyhradil tento súd podľa

Odvolací súd rozhodoval aj o odvolaní proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, ktorý predstavoval sumu 1.394 € podľa položky č. 1a) sadzobníka súdnych poplatkov, vyčíslený z ceny nehnuteľnosti sadzobníka, pretože proti tomuto uzneseniu odporkyňa taktiež podala odvolanie a žiadala zmeniť uznesenie z dôvodu, že požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Svoju žiadosť riadne odporkyňa odôvodnila a o odvolaní proti uzneseniu, ktorým nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodol odvolací súd uznesením č.k. -325 zo 17.mája 2013.

Keďže uznesenie je vecne správne, odvolací súd podľa uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odporkyňou za podané odvolanie potvrdil ako zákonné a správne podľa

Odvolací súd nemohol prihliadnuť na osobné, majetkové pomery odporkyne, pretože už rozhodol svojím uznesením zo 17.5.2013 v spojení s uznesením súdu prvého stupňa č.k. -313 zo dňa 9.apríla 2013, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa.

Odvolateľka ani nenamietala výšku súdneho poplatku a aplikáciu príslušnej položky sadzobníka súdnych poplatkov a podľa , je ona navrhovateľom poplatkového úkonu, lebo ona podala odvolanie.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.