Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Csp-4-2023.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, sídlo: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: N. Q., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: XXX XX X. N. XXX, o zaplatenie 1 775,26 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 636,05 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,32 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29. 09. 2022, postúpenou tunajšiemu súdu z upomínacieho konania dňa 18. 01. 2023, domáhal zaplatenia sumy 1 775,26 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že strany uzavreli dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2 000,00 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 72,79 EUR. V dôsledku nesplácania úveru riadne a včas bola dňa 27. 02. 2020 žalobcom vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, ktorá bola žalovanej odoslaná dňa 27. 02. 2020. Splátka, pre ktorú sa dlh stal predčasne splatným, bola splatná dňa 20. 11. 2019, teda týmto dňom je splatný aj celý dlh. Žalobca zaslal žalovanej dňa 15. 08. 2022 predžalobnú výzvu, ktorou ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 29. 08. 2022. Žalovaná v uvedenej lehote dlžnú sumu neuhradila. Výška nesplatenej istiny žalobcu ku dňu podania žaloby je 1 775,26 EUR (po odčítaní dosiaľ uhradenej istiny 224,74 EUR od výšky úveru). Výška úrokovej sadzby dohodnutej v Zmluve predstavuje 20,59 % ročne, pričom žalobca si žalobou uplatnil tento úrok zo sumy 1 775,26 EUR od 21. 11. 2019 do 20. 05. 2022, v celkovej výške 481,23 EUR, čo je vyčíslený úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaná zaplatila ako cenu peňazí vo výške 620,44 EUR po odpočítaní doposiaľ uhradenej výšky úroku 139,21 EUR. Úroky z omeškania si žalobca žalobou neuplatnil.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis žalobcu z obchodného registra (č.l. 9 - 14), ePotvrdenka (č.l. 15 - 22), Výzva pred podaním žaloby (č.l. 23), Prehľad splátok a úhrad (č.l. 24 - 25), Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 26 - 28), 3. upomienka - výzva na zaplatenie (č.l. 29), Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s doručenkou (č.l. 30 - 32).
3. Žalobu s výzvou na vyjadrenie nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk. Preto súd žalobu doručil postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že dňa 26. 01. 2023 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (č.l. 72).
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Podaním z 02. 06. 2023 žalobca doplnil svoje tvrdenia k skúmaniu bonity žalovanej. Uviedol, že od žalovanej zisťoval predovšetkým nasledujúce informácie: a) čistý príjem, ako aj peňažné záväzky znižujúci príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej ako spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má žalovaná ako spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) finančné výdavky žalovanej ako spotrebiteľa (splátky úverov), ktoré boli overené v elektronickom registri o spotrebiteľských úveroch (tzv. úverový register), d) rodinný stav žalovanej ako spotrebiteľa, ako aj rozsah jej vyživovacej povinnosti. Údaje poskytnuté spotrebiteľom sú zaznamenané v priloženom formulári s názvom Sibyla univerzálna tlačová zostava. Poskytnuté informácie boli následne overené v príslušných registroch, a to predovšetkým v Nebankovom registri klientských informácií. Následne bol žalovanou uvedený príjem overený v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne a predložený občiansky preukaz overený na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v registri stratených a odcudzených dokladov. Žalobca pri posudzovaní platobnej kapacity žalovanej vychádzal z nasledujúcich údajov: Rodinný stav: Slobodný / slobodná, Počet nezaopatrených osôb: 1, Výška vyživovacej povinnosti: 0,00 €, Mesačné finančné výdavky: 0,00 €, Splátka s poistením: 72,79 €, Mesačná čistá mzda - Žiadateľ: 414,66 €, Ukazovateľ schopnosti splácať: 0.736, DTi: 0.4019, Celková mesačná splátka z NRKI - Žiadateľ: 30, Vypočítaná výška finančnej rezervy //27,93 € == neuplatňujeme. Suma životného minima platná od 1.7.2018 do 30.6.2019: 205,07 EUR mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, a 93,61 EUR mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa. Na základe vyššie uvedených informácií žalobca vypočítal maximálnu výšku mesačnej splátky, ktorú by mohol od žalovanej vyžadovať - 85,98 € (414,66 - 205,07 - 93,61 - 30). Nakoľko v zmluve dohodnutá maximálna výška mesačnej splátky predstavuje sumu vo výške 72,79 €, je zrejmé, že žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy bola plne spôsobilá na splácanie poskytnutého úveru. Takýmto postupom si žalobca splnil všetky povinnosti, ktoré mu pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver zákon ukladá.
6. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu priložil nasledovné dôkazy: kópia občianskeho preukazu (č.l. 86), Sibyla univerzálna tlačová zostava (č.l. 86 - 90), výstup zo Sociálnej poisťovne (č.l. 90), výpis z účtu a 2x poštový poukaz (č.l. 91), výpis z Registra klientských informácií (č.l. 92).
7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23. 06. 2023. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, bez ospravedlnenia neúčasti. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“, č.l. 26), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver s nasledovnou špecifikáciou: výška úveru: 2 000,00 EUR, fixná ročná úroková sadzba: 20,59 %, počet splátok: 36, výška mesačnej splátky: 72,79 EUR, prvá splátka splatná: 20. 06. 2019, posledná splátka splatná: 20. 05. 2022, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť: 2 620,44 EUR, RPMN: 20,59 %. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 24), žalovaná nesplácala úver riadne a včas, pričom od 15. 10. 2019 už žalobcovi neuhradila nič. Žalobca zaslal žalovanej 3. upomienku - výzvu na zaplatenie zo dňa 27. 01. 2020 (č.l. 29), v ktorej ju upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Keďže žalovaná dlžné splátky neuhradila, žalobca úver zosplatnil (viď. prehľad splátok a úhrad na č.l. 24, druhá str.), o čom žalovanú upovedomil listom z 27. 02. 2020 (č.l. 30).
9. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
13. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
14. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.
16. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
17. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
18. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
19. V zmysle § 7 ods. 16 a ods. 17 ZoSÚ je žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovanej splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovanej splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Zo žalobcom predloženej dokumentácie k skúmaniu bonity, konkrétne z dokumentu „Sybila univerzálna tlačová zostava“, súd dospel k záveru, že žalobca vôbec nezisťoval výšku nákladov žalovanej na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej a jej dieťaťa (príslušná kolónka vo formulári je prázdna). Ani žalobca vo svojom podaní z 02. 06. 2023 neuviedol údaje o životných nákladoch žalovanej. Z podania vyplýva, že žalobca zobral do úvahy sumy životného minima pre žalovanú a jej dieťa. Iné skutočnosti v tejto súvislosti žalobca neuviedol ani na pojednávaní. § 7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Tento záver potvrdzuje aj znenie Opatrenia NBS č. 10/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré v § 2 ods. 5 uvádza, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb sa určuje najmenej vo výške sumy životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca teda nepreukázal, že veriteľ postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaneh splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou, a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru samozrejme nespôsobuje zánik práva veriteľa na zaplatenie jednotlivých splátok úveru. Súd preto posudzoval, či žalobcovi možno priznať nárok voči žalovanej z titulu jednotlivých splátok.
21. Podľa zmluvy bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach so splatnosťou poslednej splátky k 20. 05. 2022. To znamená, že všetky splátky boli v čase rozhodnutia súdu splatné, pričom žiadna z neuhradených splátok nebola v čase podania žaloby premlčaná (por. § 54a OZ). Ak aj žalobcovi nevzniklo právo požadovať od žalovanej jednorazové splatenie úveru, žalovaná má naďalej povinnosť splatiť žalobcovi úver v dohodnutých mesačných splátkach. Právne posúdenie prináleží výlučne súdu. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2 000,- EUR. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná uhradila žalobcovi 5 splátok, každú vo výške 72,79 EUR. Spolu teda uhradila žalobcovi sumu 363,95 EUR. Keďže súd úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, od sumy úveru 2 000,- EUR je potrebné odpočítať žalovanou uhradenú sumu 363,95 EUR, pričom výsledkom je suma 1 636,05 EUR. Táto predstavuje dlžnú úverovú istinu, na ktorej vrátenie má žalobca právny nárok (hoci nie v zmysle vyhlásenej okamžitej splatnosti úveru, ale na základe splátok podľa uzavretej zmluvy). Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti potom súd žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neexistencie práva veriteľa úver zosplatniť.
22. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 92,16 % a žalovaná bola úspešná v rozsahu 7,84 %. Žalobcovi teda patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,32 % (92,16 - 7,84 = 84,32), ktorý mu súd priznal vo výroku III. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.