Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/289/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Ninčák, Mierová 2529/87, 066 52 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast. Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., IČO: 35960728, so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava proti žalovanému: B. P., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom B.. X. V., t.č. pobyt neznámy, zast. opatrovníčkou S. B., pracovníčkou Okresného súdu Humenné o zaplatenie 1.399,05 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.399,05 eur a poplatku z omeškania vo výške 0,5‰ za každý deň omeškania zo sumy 19,72 eur od 16.8.2001 do zaplatenia, od 16.9.2001 do zaplatenia, od 16.10.2001 do zaplatenia, od 16.11.2001 do zaplatenia, od 16.12.2001 do zaplatenia, od 16.1.2002 do zaplatenia, od 16.2.2002 do zaplatenia, od 16.3.2002 do zaplatenia, od 16.4.2002 do zaplatenia, od 16.5.2002 do zaplatenia, od 16.6.2002 do zaplatenia, od 16.7.2002 do zaplatenia, od 16.8.2002 do zaplatenia, od 16.9.2002 do zaplatenia, od 16.10.2002 do zaplatenia, od 16.11.2002 do zaplatenia, od 16.12.2002 do zaplatenia, od 16.1.2003 do zaplatenia, od 16.2.2003 do zaplatenia, od 16.3.2003 do zaplatenia, od 16.4.2003 do zaplatenia, od 16.5.2003 do zaplatenia, od 16.6.2003 do zaplatenia, od 16.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 240,12 eur od 21.6.2002 do zaplatenia, zo sumy 393,01 eur od 21.6.2003 do zaplatenia, zo sumy 292,64 eur od 21.6.2004 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému prenajať byt a žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhrádzať nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom. Žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné za obdobie júl 2001 vo výške 19,72 eur, august 2001 vo výške 19,72 eur, september 2001 vo výške 19,72 eur, október 2001 vo výške 19,72 eur, november 2001 vo výške 19,72 eur, december 2001 vo výške 19,72 eur, január 2002 vo výške 19,72 eur, február 2002 vo výške 19,72 eur, marec 2002 vo výške 19,72 eur, apríl 2002 vo výške 19,72 eur. Zároveň žalovaný žalobcovi neuhradil nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za služby spojené s nájmom za zúčtovací rok 2001 vo výške 240,12 eur, rok 2002 vo výške 393,01 eur, rok 2003 vo výške 292,64 eur. Z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov sa žalovaný dostal do omeškania s platením zmluvne dohodnutého plnenia a doposiaľ neuhradil dlžný nedoplatok vo výške 1 399,05 eur. Nedoplatok žalobca vyúčtoval žalované,mu upomienkami s číslom pasportu IOB60 001 010-A a IOB60 001 010-H. Žalobca si súčasne uplatňuje poplatok z omeškania vo výške stanovene nariadením vlády SR č. - 0,5 ‰ za každý deň omeškania zo súm vyššie uvedených.

Opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania.

Podaním doručeným súdu dňa 21.2.2013 žalobca požiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu v časti poplatku z omeškania, nakoľko v dobe omeškania žalovaného s úhradou dlhu bola výška poplatku z omeškania v zmysle vtedy platného nariadenia vlády č. za každý deň omeškania 2,5‰ dlžnej sumy, najmenej však 25,-Sk

( 0,83 eur ) za každý i začatý mesiac omeškania. Súd na pojednávaní dňa 24.9.2013 pripustil zmenu žaloby v časti poplatku z omeškania tak, ako to žalobca požadoval.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to upomienkou IOB60 001 010-A zo dňa 30.9.2011 a 010-H zo dňa 31.10.2011, výpoveďou nájmu bytu zo dňa 19.11.2001 a výzvou na vypratanie bytu zo dňa 21.3.2002, a zistil nasledovný skutkový stav:

Upomienkou zo dňa 30.9.2011 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku v sume 722,76 eur a vyčísleného penále. Upomienkou zo dňa 31.10.2011 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku v sume 676,29 eur a vyčísleného penále.

Listom zo dňa 19.11.2001 žalobca vypovedal nájom bytu so žalovaným z dôvodu, že ako nájomca predmetného bytu po čas dlhší ako tri mesiace neplatil nájomné.

Dňa 21.3.2002 vyzval žalobca žalovaného na vypratanie bytu č. 10 pozostávajúceho z 2 izieb a príslušenstva, ktorý sa nachádza na 5. Podlaží obytného domu s.č. A. na adrese X. V. M. M. N. C. podľa .

Podľa , v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle ustanovenia spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ako vyplýva nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

V zmysle nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa a spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.

V zmysle , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Ako vyplýva z , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané ani to, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol, nakoľko žalobca nepredložil nájomnú zmluvu, ktorá mala byť uzavretá so žalovaným a na ktorú v sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva. Nájomný vzťah medzi účastníkmi možno iba predpokladať na základe ďalších predložených písomností, a to vypovedania nájmu bytu zo dňa 19.11.2001 a výzvy na vypratanie bytu zo dňa 21.3.2002. Ustanovenie však predpokladá písomné uzavretie zmluvy o nájme bytu, prípadne vyhotovenie zápisnice o uzavretí tejto zmluvy. Toto však zo strany žalobu preukázané nebolo. Ak by bol medzi účastníkmi vznikol nájomný vzťah, tento vzťah by súd posúdil ako spotrebiteľský, ako to vyplýva z vyššie uvedených ustanovení v spojení s .

Opatrovníčka žalovaného zároveň vzniesla námietku premlčania voči žalobcom uplatneným nárokom, preto bolo úlohou súdu sa s ňou vyporiadať.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.

Poplatok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť svoj záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká práva na poplatok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Trvanie meškania je potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok.

Poplatok z omeškania sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe, z čoho vyplýva, že ho možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine.

Aj keď žalobca nepredložil súdu jednotlivé vyúčtovania, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná suma podľa žalobného návrhu a tak ako to vyplýva aj z upomienky vyhotovenej žalobcom predstavovala jednak nájomné ako aj nedoplatok na ročnom zúčtovaní za roky 2001, 2002 a 2003, tak ako to súd uviedol vyššie s tým, že posledným dátumom uplatnenia poplatku z omeškania je deň 21.6.2004, teda pokiaľ by súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca riadne a správne nedoplatok za služby v súvislosti s nájmom žalovanému vyúčtoval, v rade jednotlivých uplatnených nárokov posledný nedoplatok sa stal splatným dňa 20.6.2004 a dňom 21.6.2004 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 21.6.2007, ktorým dňom sa premlčala posledná uplatňovaná istina. Podľa príslušných ustanovení je všeobecná premlčacia doba trojročná, pričom žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 2.2.2012.

V prípade, že by medzi účastníkmi právneho vzťahu nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, žalobcovi by vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z uvedeného právneho vzťahu, keďže žalovaný predmetný byt fakticky užíval bez právneho dôvodu, úhradu za užívanie zodpovedajúcu sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci však žalobcovi neposkytoval. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a najneskôr sa toto právo premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V danom prípade by tak dvojročná premlčacia doba začal plynúť dňa 21.6.2004 (najneskôr v uvedený deň totiž už žalobca vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) a uplynula by dňa 21.6.2006.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky žalovaného súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalovanému zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Odvolanie nie je prípustné proti tej časti rozhodnutia, ktorou súd pripustil zmenu žalobného návrhu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ods. l

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.