Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4C-196-2013.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/196/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa spol. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, proti odporcovi Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 31,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 31,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 31,85 eur od 17.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 19,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.04.2013, doručeným na súd dňa 16.04.2013 domáhal voči odporkyni sumy 31,85 eur spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 17.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur, vo výške poplatku za písomnú upomienku 2,- eur a vo výške poštovného za podanie návrhu na súd 1,20 eur.
Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporca využil dňa 16.06.2012 službu poskytovanú navrhovateľom, a to prepravu osôb na železničných dráhach nastúpením na vlak č. 705 bez platného cestovného dokladu na trati Považská Bystrica - Žilina dlhej 32 km. Odporca svoju cestu sprievodcovi vopred neohlásil a pri kontrole cestovných dokladov na výzvu sprievodcu odporca cestovné odmietol uhradiť.
Navrhovateľ v návrhu tiež poukázal na ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2009 Z.z. a článkov A 3. bodu A 3.1, A 4. bodu A 4.2, písm. e) a j) a B 4. bodu B 4.2 prepravného poriadku.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle uvedených ustanovení prepravného poriadku a cenníka je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 31,85 eur pozostávajúcu z:
- cestovného z nástupnej stanice do cieľovej (tarifná vzdialenosť 32 km) - 1,85 eur
- sankcie za cestu bez platného cestovného dokladu (60 x cestovné v 1. tarif. Pásme) - 30,- eur
Odporca bol podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona o preprava na dráhach pri kontrole cestovných dokladov oprávnenou osobou povinná zaplatiť cestovné a sankciu na mieste v dráhovom vozidle.
Navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie cestovného a sankcie faktúrou č. 1500002905 vystavenou dňa 28.06.2012. Keďže k úhrade faktúry v lehote splatnosti nedošlo, navrhovateľ opätovne vyzval odporcu k úhrade sumy 31,85 eur upomienkou - uznanie záväzku zo dňa 17.08.2012. Odporca napriek opakovaným výzvam dlžnú sumu do dňa podania návrhu neuhradil. V zmysle článku B 4. bodu B 4.22 prepravného poriadku je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi poplatok za písomnú upomienku na úhradu cestovného s sankcie vo výške 2,- eur podľa cenníka č. 16.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 17.06.2012.
Dňa 27.05.2013 vydal súd Platobný rozkaz č.k. 2Ro 129/2013-16, ktorým plne vyhovel návrhu navrhovateľa. Vzhľadom na to, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, t.j. neboli dodržané procesno-právne ustanovenia § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), súd platobný rozkaz uznesením č.k. 2Ro 129/2013-19 zo dňa 09.07.2013 zrušil.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 1 OSP: Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 25.09.2013.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Potvrdením č. 0054079 zo dňa 16.06.2012, Faktúrou č. 1500002905 zo dňa 28.06.2012, Upomienkou zo dňa 17.08.2012, Prepravným poriadkom navrhovateľa, Cenníkom navrhovateľa a celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca cestoval dňa 16.06.2012 vo vlaku č. 705 na trase Považská Bystrica - Žilina bez cestovného lístka, pričom cestovné podľa prepravného poriadku navrhovateľa bolo vo výške 1,85 eur. Na základe uvedeného bola odporca sprievodcom vyzvaný na zaplatenie cestovného vo výške 1,85 a postihu vo výške 30,- eur v zmysle prepravného poriadku navrhovateľa pre vnútroštátnu osobnú dopravu. Odporca bol sprievodcom zároveň poučený, že ak zaplatí cestovné do 21.06.2012, postih bude vo výške 50 %. Odporca odmietol požadovanú sumu na mieste zaplatiť a túto nezaplatil ani lehote do 5 dní do 21.06.2012. Na úhradu dlžnej sumy vyzval navrhovateľ odporcu Upomienkou - uznanie záväzku zo dňa 17.08.2012 po tom, čo odporca v lehote splatnosti do 12.07.2012 neuhradila faktúru č. 1500002905 zo dňa 28.06.2012.
Podľa ustanovenia § 760 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom dňa 28.03.2012 (ďalej len „OZ“): Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (ďalej „zák. č. 514/2009“): Dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková doprava a trolejbusová doprava (ďalej len "mestská doprava"), doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2009:
1/ Dopravcom na účely tohto zákona je dráhový podnik, ktorý vo verejnej osobnej doprave uzatvára s cestujúcim zmluvu o preprave osôb a v nákladnej doprave uzatvára s odosielateľom zmluvu o preprave nákladu (ďalej len "zmluva o preprave").
2/ Dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných prepravných podmienok (ďalej len "prepravný poriadok") a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa cestovného poriadku.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zák. č. 514/2009: Tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 písm. c), d) zák. č. 514/2009: Cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady, preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zák. č. 514/2009: Cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
V nadväznosti na ustanovenie čl. A4. bodu A 4.2 písm. j) Prepravného poriadku navrhovateľa pre vnútroštátnu osobnú dopravu účinného od 01.11.2011 bola podľa Cenníka navrhovateľa prirážka za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške 30,- eur.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).
Súd v konaní postupoval podľa § 132 OSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V konaní mal súd za nesporne preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti pri preprave osôb tým, že cestoval bez platného cestovného lístka. V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 1,85 eur a úhradu vo výške 30,- eur ako prirážky základného cestovného lístka, čo spolu predstavuje sumu 31,85,- eur. Nakoľko súd nemal v konaní preukázané, žeby odporca žalovanú istinu navrhovateľovi zaplatil, bolo návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovené.
Súd zároveň navrhovateľovi priznal voči odporcovi i úrok z omeškania, a to podľa citovaného ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ. Odporca na výzvu sprievodcu dňa 16.06.2012 odmietla uhradiť cestovné a z uvedeného dôvodu sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po odmietnutí uhradiť cestovné, t.j. dňom 17.06.2012. Úrok z omeškania bol priznaný vo výške 9 % (ako sadzba 1 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov), a to ku dňu 17.06.2012.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania vo výške 19,80 eur. Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil trovy konania vo výške celkom 19,80 eur, a to titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur, titulom poplatku za písomnú upomienku vo výške 2,- eur a titulom poštovného za podanie návrhu na začatie konania na súd vo výške 1,20 eur. Tieto trovy boli nesporne použité na účelné a účinné uplatnenie práva navrhovateľa, a tak navrhovateľovi podľa citovaného ustanovenia bola priznaná ich náhrada.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.