Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-44-2013.pdf
PDF · 85.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD., JUDr. Renáta Deáková, v právnej veci navrhovateľky Z. K., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, Z., bytom X., P. XXX/XX, t. č. X., W. X, proti odporcovi P. K., nar. XX. XX. XXXX, zamestnanému v U. U. - D. T., R., G., bytom X., P. XXX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K., J., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v X., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/38/2012-180 zo dňa 27. 06. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon po rodine“) rozviedol (I. výrok) po zistení, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj účel a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom K., J., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX rozhodol tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (II. výrok) a odporcovi uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode prispievať na výživu maloletej J. 120,00 Eur mesačne a na výživu maloletej B. 100,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky (III. výrok). Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi a ponechal ho na dohodu rodičov (IV. výrok), vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (V. výrok) a odporcovi uložil povinnosť uhradiť štátu trovy 147,84 Eur na účet okresného súdu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (VI. výrok).
Proti rozhodnutiu okresného súdu čo do výrokov I., II., III. a VI. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý poukazoval na nesprávnosť napadnutých výrokov, keď bolo porušený princíp rovnosti zbraní tým, že súd sústavne poúčal len navrhovateľku o jej právach a jeho nie. Namietal, že prvostupňový súd rozhodol nad rámec toho, čo požadovala navrhovateľka, keď požadovala výživné na mal. J. 100,- Eur, súd určil 120,- Eur a odôvodnené potreby na ňu nie sú tak vysoké. Výživné na obe detí nebolo objektívne stanovené, je neprimerané a v rozpore so zákonom o rodine, súd neprihliadol na jeho možnosti, príjmy a výdavky. Poukazoval ako finančne prispieval a zabezpečoval rodinu a maloleté deti. Navrhoval, keby boli deti zverené jemu, aby navrhovateľka prispievala sumou 70,- Eur mesačne na každé dieťa, ktoré podľa neho odzrkadľuje ich výdavky a potreby. Podľa neho súd nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom majetkových pomerov na strane navrhovateľky, najmä ohľadom príjmov a výdavkov jej partnera a príjmov navrhovateľky, ktorá pracuje 3 dní v týždni u živnostníčky. Nesúhlasí s rozvodom a je ochotný prispievať na výživu detí po 70,- Eur, rozpad manželstva nespôsobil,
kvôli nemu nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie alebo zmenil v časti výroku VI. tak, že zaviaže navrhovateľku na platenie trov štátu za znalecký posudok.
K odvolaniu odporcu zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v X. s tým, že podľa neho výška výživného na maloleté deti je primeraná možnostiam a schopnostiam otca maloletých detí a výrok VI. predmetného rozsudku ponecháva na úvahu súdu.
K odvolaniu odporcu zaslala vyjadrenie navrhovateľka, ktorá považovala vyjadrenia odporcu za neodôvodnené a účelové, trvala na rozhodnutí okresného súdu, ktoré považuje za správne.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj O.s.p.) preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. a/ O.s.p a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol, s čím sa odvolací súd plne stotožnil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V danej veci o návrhu na rozvod manželstva podaného navrhovateľkou voči odporcovi odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Brezno č. k. 8P/38/2012 nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozhodnutia okresného súdu vrátane odporcom tvrdeného a nepreukázaného porušenia princípu rovnosti zbraní tým, že súd sústavne poúčal navrhovateľku o jej právach a jeho nie, ktoré porušenie zo súdneho spisu nevyplýva. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Na takto zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a v tomto smere sú aj správne napadnuté výroky rozsudku prvostupňového súdu adekvátne odôvodnené, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k dôvodom odvolania odporcu, odvolací súd uvádza, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva (§ 23 ods. l zákona o rodine). Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu (nie účastníkom konania), ktorý musí preskúmať, či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené, čo bude mať za preukázané vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Okresný súd v súlade s uvedeným aj postupoval a dospel k relevantným záverom, na základe ktorých manželstvo účastníkov konania v súlade so zákonom o rodine rozviedol, preto pokiaľ odporca nesúhlasil s rozvodom, jeho subjektívny nesúhlas nestačí, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a objektívne zistenom skutkovom stave vo veci s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu účastníci konania ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, na nákladoch domácnosti sa spoločne nepodieľajú, intenzita rozvratu v manželstve účastníkov konania je závažná, pretože vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je ani v záujme maloletých detí ďalšie takéto formálne trvanie manželstva.
Subjektívne posudzovanie situácie odporcom inak nemôže byť dôvodom na iné skutkové zistenia, resp. právne posúdenie veci, preto aj odvolací súd mal tak splnené podmienky na rozvod manželstva uvedené v § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Za takéhoto stavu nebol nesprávny postup okresného súdu, keď manželstvo účastníkov rozviedol a keďže s konaním o rozvod manželstva je zo zákona (§ 113 ods. 1 O. s. p.) spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, postupoval okresný súd správne, keďže k dohode ohľadom rodičovských práv a povinností k maloletým deťom medzi účastníkmi nedošlo, keď rozhodnutím upravil výkon rodičovských práv a povinností účastníkov konania k ich maloletým deťom J. a B., ktoré zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, čo napokon odporca ani nenamietal a odporcu súd zaviazal platiť výživné v zmysle výroku III. napadnutého rozsudku, s výškou ktorého odporca nesúhlasil. K čomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné mesačne pre maloletú J. je 120,- Eur a maloletú B. 100,- Eur, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa návrhu otca, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci (§ 153 ods. l a 2 O.s.p.) a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákon o rodine), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu, tak ako to určil a odôvodnil, zodpovedá zákonnej úprave ohľadom posúdenia oprávnených potrieb maloletých, najmä vzhľadom na ich vek a tomu zodpovedajúcu potrebu v súvislosti s uspokojovaním základných, aj ostatných životných potrieb nevyhnutných pre ich celkový úspešný vývin, ako aj posúdenia schopnosti, možnosti a majetkových pomerov nielen povinného, ale aj navrhovateľky (č.l. 9 správa Daňového úradu Banská Bystrica o príjmoch a výdavkoch navrhovateľky), ktoré skutočnosti namietal odporca.
Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči svojim deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti od odôvodnených potrieb detí, ktorých rámec sa rozširuje súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, prípadne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd na základe zákonných podmienok (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) komplexne v zmysle zákonných kritérií ustanovených § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá aj týmto zákonným kritériám vrátane § 62 ods. 5 Zákona o rodine a z neho vyplývajúce plynulé zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti s tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. V danom prípade maloleté detí J. a B. boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, okresný súd skúmal ich odôvodnené potreby spojené najmä s ich výživou, vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami, z čoho prvostupňový súd pri určení výšky výživného aj vychádzal a otec je povinný platiť súdom určené výživné a nie výživné podľa jeho predstáv poukazujúc na jeho možnosti, príjmy a výdavky, pretože tieto vo veciach starostlivosti o maloletých nemajú prednosť pred ochranou práv a oprávnených záujmov maloletého so zreteľom na jeho právne postavenie upravené v ústave, v medzinárodných zmluvách (najmä Dohovor o právach dieťaťa) a ostatných zákonoch (najmä Zákon o rodine), keď záujem maloletého na zákonné výživné od svojich rodičov je v tomto konaní primárny. Odvolací súd poukazuje, že v rozsudku konkretizované odôvodnené potreby maloletých predstavujú bežný štandard, preto nie je na mieste odvolacia námietka otca, že ním určená suma 70,- Eur mesačne na každé dieťa odzrkadľuje ich výdavky a potreby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 27 bod 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa nesú v rámci svojich schopností a možností rodičia.
K odvolacej námietke odporcu ohľadom znaleckého dokazovania a v tej súvislosti odporcovi uloženej povinnosti uhradiť trovy štátu vo výške 147,84 Eur odvolací súd uvádza, že v danom prípade je bezvýznamné tvrdenie odporcu, že kvôli nemu nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, pretože v danej veci v konaní o rozvod manželstva súd tak ako už bolo uvedené obligatórne rozhoduje aj o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. l O.s.p.), a bolo v záujme maloletých detí, ako aj záujme oboch jeho rodičov (účastníkov konania), vypracovanie znaleckého posudku (viď. Uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P/38/2012-98 zo dňa 09. 07. 2012), z ktorého dôvodu bolo povinný každý z rodičov zložiť preddavok na trovy dôkazu spojeného s vykonaním znaleckého dokazovania, čo odporca neurobil, pretože preddavok zložila len navrhovateľka, preto okresný súd správne postupoval v zmysle § 148 O.s.p., keď odporcovi uložil povinnosť uhradiť štátu trovy 147,84 Eur na účet okresného súdu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (VI. výrok). Nie je tu dôvod na uloženie tejto povinnosti tak, ako sa toho domáhal odporca vo svojom odvolaní.
Odvolací súd vyhodnotiac dôvody odvolania odporcu nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, resp. jeho zrušenie, preto napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.