Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-386-2012.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/386/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D., C. D. XX, o zaplatenie 524,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/284/2011 - 31 zo dňa 5. apríla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 335,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 335,38 eur od 10.6.2009 do zaplatenia s tým, že odporcovi povolil dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z., § 142 ods. 1 O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky do hodnoty 200 eur, konkrétne 179,24 eur za účelom kúpy spotrebného tovaru, ktoré prostriedky sa odporca zaviazal vrátiť formou 24 mesačných splátok po 328 eur. Vzhľadom na to, že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 zákona o spotrebiteľskom úvere a výška úveru nepresiahla 200 eur, preto nejde o spotrebiteľský úver, ale o spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Okrem toho dodatočne po uzavretí zmluvy bola odporcovi zaslaná úverová karta, ktorú začal používať a čerpať z nej finančné prostriedky na svoje osobné potreby z revolvingového účtu a takto spolu vyčerpal 703,71 eur. Odporca celkom uhradil 368,33 eur, a teda sa neoprávnene obohatil a je povinný ešte zaplatiť sumu 335,38 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol, a to čo do istiny 64,53 eur, zmluvnej pokuty 73,48 eur, poplatku za výber z bankomatu 29,78 eur, zmluvnej pokuty 8,69 eur, sankčného úroku 2,23 eur, mesačných poplatkov za vedenie účtu 10,44 eur a úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 64,53 eur od 10.6.2009 do zaplatenia, všetko z dôvodu, že odporca nemal úmysel uzatvoriť ďalšiu zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola zapracovaná do úverovej zmluvy, pričom na uzatvorenie ďalšej zmluvy nebol upozornený, nebol poučený, zmluva bola vopred pripravená, nečitateľnými písmenami, z obsahu
sa nedalo okamžite zistiť túto skutočnosť nakoľko bola posunutá odporcovi pri uzatvorení a podpísaní zmluvy o úvere. Súd nemal ani preukázané, že by bol odporca poučený a oboznámený s textom obsiahnutým vo VOP, ktoré nie sú podpísané účastníkmi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na prejednávanú oblasť, t.j. ani Zákon o spotrebiteľských úveroch, ani príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani ustanovenia Obchodného zákonníka o úverovej zmluve nezakazujú možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Odporca ako spotrebiteľ, na jednej strane nemohol podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a úverových podmienok, na druhej strane je ale pravdou aj to, že pokiaľ odporca nesúhlasil s obsahom úverovej zmluvy a úverovými podmienkami mohol sa rozhodnúť, že úverovú zmluvu nepodpíše, čo evidentne neurobil. Zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením aktivácie karty. K aktivovaniu karty nedošlo automaticky, ale slobodným a vážnym prejavom vôle, resp. priamym a zamýšľaným úkonom odporcu. Karta je zasielaná spotrebiteľovi ešte pred týmto úkonom a to spolu s ňou aj predzmluvný formulár, brožúrka obsahujúca informácie o tom, ako úver čerpať a ako karta funguje spolu so sadzobníkom služieb poplatkov. Odporcovi nevznikla žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Navrhovateľ je presvedčený, že pri podpise zmluvy nebolo voči odporcovi vyvíjané žiadne násilie ani nepriamy nátlak na jeho psychiku, preto požiadavka platnosti právneho úkonu - existencia vôle - bola v tomto prípade naplnená, čo dokazuje aj skutočnosť, že odporca si sám aktivoval kartu, čerpal úver a čerpaný úver aj splácal. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, týkajúceho sa kvalifikovania a uzatvorenia zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ako nekalá praktika, keď je presvedčený, že uzavretím predmetnej zmluvy nedošlo medzi navrhovateľom a odporcom k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach a vôbec už nie k nerovnováhe značnej ku škode odporcu. Odporca dobrovoľne realizoval právny úkon, ktorým si aktivoval kartu za účelom čerpania revolvingového úveru. Navrhovateľ je ďalej toho názoru, že predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme, ktorú vyžaduje zákon, t.j. písomne, keď odporca podpísaním úverovej zmluvy podpísal aj to, že súhlasí s tou časťou textu, ktorá sa týka dojednaní o revolvingovom úvere. Odporca pri čítaní návrhu úverovej zmluvy si musel byť vedomá, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Navrhovateľ je presvedčený, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere má písomnú formu, v ktorej je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a takisto bola dodržaná predpísaná písomná forma ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., a preto je zmluva o revolvingovom úvere platná. Odporca bol so všetkými ustanoveniami ako zmluvy o úvere, tak aj s obsahom metodickej príručky, ale aj sadzobníka poplatkov riadne oboznámený pred uzavretím zmluvy, preto ich nie je možné v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovať za neprijateľné a teda neplatné. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/284/2011 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 524,53 s prísl.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 335,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 335,38 eur od 10.6.2009 do zaplatenia s tým, že odporcovi povolil dlh
zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil.
Z ustanovení zmluvy a úverových zmluvných podmienok vyplýva, že za neoddeliteľnú súčasť zmluvy boli jednoznačne prehlásené iba úverové zmluvné podmienky, ktoré zároveň odporca pri podpísaní zmluvy i prevzal. Za neoddeliteľnú súčasť úverových zmluvných podmienok bol prehlásený aj Sadzobník poplatkov, ktorý sa ale nachádza v metodickej príručke, ktorá ale podľa obsahu úverových zmluvných podmienok nebola doručená odporcovi pri podpise zmluvy, a ktorú má veriteľ iba oprávnenie (nie povinnosť) zaslať až po tom, ako bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, teda nie v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez časového stresu" podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro).
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Postup navrhovateľa, ktorý umiestnil uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere do vopred predpísaného textu, ktoré odporca nemohol ovplyvniť, resp. odmietnuť, súd prvého stupňa kvalifikoval správne ako nekalú praktiku. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu (revolvingový úver) s navrhovateľom, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (získanie spotrebiteľského úveru na kúpu mobilného telefónu). Z uvedeného postupu navrhovateľa potom plynie, že klient nemá inú možnosť, ako prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechce uzavrieť. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu spätý so skutočnosťou, či vôbec odporca mal reálnu možnosť odmietnuť poskytnutie revolvingového úveru. V konečnom dôsledku z uvedenej úverovej zmluvy nevyplýva nič iné ako to, že odporca sa môže (má možnosť rozhodnúť sa) v budúcnosti dohodnúť s navrhovateľom o prípadnom revolvingovom úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma. Preto je takáto zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá písomne. Vzhľadom na to, že súd považuje zmluvu za neplatnú, plnenie, ktoré má odporca vrátiť, možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, tak ako správne uzavrel súd prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento rozhodol správne i o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a tieto taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.