Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-73-2012.pdf
PDF · 93.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/73/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: mjr. D.. A. E., bytom A. XX, XXX XX T., zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Apollo Business Center, blok B, Prievozská 2/B, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- BA-PK-2/2012 zo dňa 23.01.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-PK-2/2012 zo dňa 23.01.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 489 € na účet jej právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-PK-2/2012 zo dňa 23.01.2012, ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) zamietol odvolanie žalobkyne, naposledy služobne zaradenej v stálej štátnej službe vo funkcii vedúcej oddelenia extrémizmu a diváckeho násilia, odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 412 zo dňa 08.12.2011, ktorým bola žalobkyňa dňom 16.12.2011 podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. ustanovená do funkcie starší referent (poverený policajt) Obvodného oddelenia PZ Bratislava Podunajské Biskupice, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.
Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nesprávny postup príslušných orgánov a následné nesprávne právne posúdenie veci pri vydaní rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu. V žalobe uviedla, že od roku 2002 bola zaradená na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, kde pracovala na oddelení majetkovej kriminality, násilnej kriminality a následne od roku 2007 bola ustanovená do funkcie vedúcej oddelenia mládeže a extrémizmu (po reorganizácii oddelenie extrémizmu a diváckeho násilia). Poukázala na jej špecializáciu v oblasti extrémizmu na odbore kriminálnej polície, kde absolvovala aj špecializovaný kurz na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Uviedla, že nikdy nevykonávala vyšetrovanie, nakoľko vždy bola zaradená ako pracovník operatívnej služby. Zdôraznila, že svojím
vzdelaním a to vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a vykonaním rigoróznej skúšky s priznaním titulu „JUDr.“ spĺňa kvalifikačné predpoklady na každú funkciu, v ktorej sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie v rámci Policajného zboru. Poukázala na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého sa pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta, na čo sa v jej prípade neprihliadalo. Tvrdila, že v čase jej ustanovenia do funkcie starší referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Podunajské Biskupice, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, bolo v rámci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II voľné vysokoškolské tabuľkové miesto vyšetrovateľa na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, so zaradením do šiestej platovej triedy.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že počas celej doby jej pôsobenia v Policajnom zbore nikdy nebola disciplinárne potrestaná, bola len odmeňovaná. Jej služobné zaradenie po predchádzajúcom odvolaní z funkcie a prevedení na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II, vykonané napadnutými rozhodnutiami, vníma ako účelovú likvidáciu nielen jej policajnej kariéry, ale aj osobného života. Poukázala na ustanovenie § 48 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého má policajt právo aj na služobný plat a platový postup v štátnej službe, pričom jej prípade nastal presný opak. Uviedla, že si nie je vedomá nijakého previnenia voči Policajnému zboru a nevidí dôvod na ustanovenie do funkcie nezodpovedajúcej jej odbornej praxi a dosiahnutému vzdelaniu.
Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť, pričom uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predložených dokumentov z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Poukázal na to, že žalobkyňa v prípade pochybností o zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 442 zo dňa 06.12.2011 o odvolaní z funkcie a prevedení na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II mala možnosť využiť všetky právne kroky, ktoré umožňuje právny systém Slovenskej republiky. Žalovaný mal za to, že úlohou riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II nebolo toto rozhodnutie spochybňovať, ale zabezpečiť jeho realizáciu a to personálnym rozkazom č. 412 zo dňa 08.12.2011.
Samotné nadobudnutie vysokoškolského vzdelania a predchádzajúca prax v službe kriminálnej polície nie je podľa žalovaného prekážkou na ustanovenie policajta do funkcie starší referent. Uvedenú funkciu nie je možné považovať za podradnú funkciu, keďže je rovnako dôležitá ako ktorákoľvek iná funkcia v Policajnom zbore. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II bol oprávnený ustanoviť žalobkyňu do novej funkcie najmä na základe ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a článku 5 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom bolo v jeho kompetencii, aby s prihliadnutím na potreby jednotlivých služieb a oddelení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, z hľadiska personálneho stavu a ich zaťaženosti rozhodol o ustanovení žalobkyne na funkciu starší referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Podunajské Biskupice, odboru poriadkovej polície, na ktoré žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady. Žalovaný zdôraznil, že zoznam voľných funkcií na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave II, z ktorého žalobkyňa vychádzala, nebol v tom čase aktuálny a funkcia spomínaná v žalobe a ani iná funkcia vyšetrovateľa v rámci kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, nebola v čase ustanovenia žalobkyne do funkcie voľná.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je z hľadiska zákonných kritérií, na ktoré má služobný orgán pri ustanovovaní policajta do funkcie prihliadať, nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa bola personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 442 zo dňa 06.12.2011 prevedená podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. dňom 16.12.2011 z funkcie vedúcej oddelenia extrémizmu a diváckeho násilia odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, pričom jej ustanovenie do novej funkcie dňom 16.12.2011 mal vykonať riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. V dôvodoch rozkazu bolo uvedené, že prevedenie žalobkyne na inú funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme služby a dôvod sa podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v takomto prípade neuvádza.
Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č. 412 zo dňa 08.12.2011 bola žalobkyňa ustanovená dňom 16.12.2011 do funkcie starší referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Podunajské Biskupice, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave s tým, že podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona č. 73/1998 Z.z. bola zaradená do štvrtej platovej triedy. Z tohto rozhodnutia tiež vyplýva, aká prax bola žalobkyni započítaná a aké príplatky a príspevky jej boli priznané. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ku ktorému spísal riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II stanovisko č. ORP-BA2-P-48/2011 zo dňa 29.12.2011, v ktorom opísal priebeh prevedenia žalobkyne na inú funkciu a súčasné odvolanie z doterajšej funkcie, ustanovenie žalobkyne do novej funkcie s tým, že pri rozhodovaní o ustanovení žalobkyne do funkcie prihliadal na potreby jednotlivých služieb a oddelení v rámci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave z hľadiska personálneho obsadenia, ich zaťaženosti a na záujmy žalobkyne. Zároveň zdôraznil, že ku dňu 16.12.2011 bol najkritickejší personálny stav na Obvodnom oddelení Policajného zboru Podunajské Biskupice, preto rozhodol o ustanovení žalobkyne do funkcie starší referent v štvrtej platovej triede. Poukázal na ponechanie maximálneho osobného príplatku možného pre danú platovú triedu v sume 344,- eur, pričom prihliadal na úspešné pôsobenie žalobkyne v predchádzajúcej funkcii, v ktorej mala osobný príplatok vo výške 427,- eur. Na záver uviedol, že funkcia vyšetrovateľa na oddelení ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II v šiestej platovej triede nebola v čase vydania personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 442/2011 voľná. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa stotožnil s jeho dôvodmi.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., sa policajt ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
Z § 233 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Podľa § 241 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Podľa § 241 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Podľa § 243 ods. 3 cit. zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Za právne perfektné je možné považovať iba také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je vydané v písomnej forme na to príslušným orgánom, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická previazanosť. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou i medzinárodnými dohovormi garantovaného základného práva na spravodlivý proces.
Z citovaných zákonných noriem vyplýva, že pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa okrem spĺňania požadovaných kvalifikačných predpokladov súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Ide o hľadiská, ktorými by sa mal služobný orgán pri rozhodovaní o ustanovení policajta do funkcie riadiť, pričom výsledok svojej úvahy by mal zahrnúť do dôvodov rozhodnutia.
Z prvostupňového personálneho rozkazu nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie o ustanovení žalobkyne do funkcie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dĺžky odbornej praxe či dosiahnutého vzdelania žalobkyne, prípadne jej služobného hodnotenia alebo zdravotného stavu. Žalobkyňa má nesporne právo poznať dôvody, pre ktoré bola ustanovená do funkcie staršieho referenta obvodného oddelenia, keď predo dňom 16.12.2011 vykonávala funkciu vedúcej oddelenia extrémizmu a diváckeho násilia odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, má dlhoročnú odbornú prax v policajnom zbore, vysokoškolské vzdelanie a doteraz bola nadriadenými hodnotená len pozitívne. Bez podceňovania akejkoľvek funkcie v policajnom zbore možno súhlasiť so žalobkyňou, že jej služobné zaradenie po prevedení a odvolaní z funkcie znamená jej služobnú degradáciu. Nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozkazu pritom žalobkyňa namietala v odvolaní, nápravu v tomto smere však neurobil ani žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí.
Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude mať odvolací orgán možnosť v zmysle § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zistené nedostatky odstrániť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní jej priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (podľa ustanovení § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) a to: 2 x 127,16 eur - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 12.01.2012, písomné podanie žaloby na súd zo dňa 21.02.2012, 2x 7,63 eur - paušálna náhrada, 130,16 eur - písomné podanie: vyjadrenie zo dňa 17.09.2013, paušálna náhrada - 7,81 eur, čo spolu s 20 % DPH predstavuje sumu 489 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Súd nepriznal odmenu za tri deklarované úkony právnej služby - ďalšia porada s klientkou dňa 10.04.2012, podanie zo dňa 11.04.2012 a zo dňa 20.06.2012, nakoľko tieto úkony neboli potrebné ani účelné.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.