Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/223/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom H. N. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Cako, so sídlom Trnava, Štefana Moyzesa 25, proti odporkyni: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného a o návrhu odporkyne na zrušenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.2.2013 č.k. -277 - v časti, ktorou bol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietnutý, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného odporkyni zamietol p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd na návrh odporkyne zrušil výživné odporkyne pre navrhovateľa s účinnosťou od 1.6.2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. -142 z 30.3.2004 v časti výživného pre navrhovateľa. Druhým odsekom výroku súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného odporkyni zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 26, § 28 ods. 1, § 43, § 62 Zákona o rodine. V časti zrušenia výživného argumentoval tým, že návrh odporkyne bol podaný dôvodne, keďže k 1.6.2011 navrhovateľ ukončil svoje vysokoškolské štúdium, v ďalšom štúdiu nepokračoval, zamestnal sa a teda prestal sa pripravovať na svoje budúce povolanie, na základe čoho súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa stal schopným samostatne sa živiť.

V časti, ktorou súd zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa voči odporkyni dlhodobo správa a v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho s poukazom na § 75 Zákona o rodine zvýšené výživného navrhovateľovi nebolo možné priznať. Súd pritom vychádzal z dôkazmi preukázaných zistení, že citový vzťah odporkyne a navrhovateľa bol v začiatkoch rozvodového konania vzájomne kladný, citovo sýtený. Vzťah odporkyne k navrhovateľovi bol v konaní o rozvod manželstva znalkyňou hodnotený ako úprimný, prezentovaný pozitívne materinskou láskou, túžbou po každodennej prítomnosti a možnosti odporkyne zúčastňovať sa na výchove a zabezpečovaní starostlivosti o deti. Až do svojho odchodu sa odporkyňa o navrhovateľa riadne starala, vychovávala ho s láskou a porozumením, prežívali voči sebe vzájomne kladné a uspokojujúce citové väzby, ktoré odporkyňa voči navrhovateľovi prechováva naďalej. Znalkyňa pritom poukázal na to, že práve otec by mal prehodnotiť svoj postoj k negatívnemu a vulgárnemu správaniu sa navrhovateľa voči odporkyni, pretože stotožňovanie sa s podobnými prejavmi nesvedčí o zdravej

láske k dieťaťu, ale skôr o láske účelovej, zameranej na dosiahnutie potrestania druhého rodiča. Súd preto nemal za preukázané tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa sa o neho nestarala, nezaujímala, nesprávala sa v materinskom režime. Z výpovede svedkyne Y.T. mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol voči odporkyni zlý až agresívny, vyjadroval sa priamo pred svedkyňou tak, že odporkyňu nenávidí. Súd mal tiež z výsluchu svedkyne H. T. za preukázané, že správanie navrhovateľa k odporkyni bolo neštandardné, nie v súlade s dobrými mravmi, keďže koláče napečené odporkyňou na Vianoce 2003 jej hodil do záhrady s vyslovením primitívneho vulgarizmu na adresu matky. Súd prihliadol na to, že uvedené sa stalo v čase dlhšom pred podaním návrhu, keď navrhovateľ mal 16 rokov, pričom v čase podania tohto návrhu mal už 19 rokov, avšak zo skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu na začatie konania resp. počas jeho výsluchu pred súdom (že momentálne matku nepostráda, ani nemôže povedať, že by mu chýbala, lebo ho ťahala k psychologičke a po súdoch a pritom problémovú situáciu spôsobila ona, nie navrhovateľ a že svoju matku úplne ignoruje, nespráva sa k nej nijako, má z nej traumu, resp. svoj pocit k nej nevie presne uviesť. Je mu to cudzí človek, nič k nej necíti a peniaze od nej pýta iba z dôvodu, že má na to právo. Odmieta stretnutie s ňou z dôvodu, že mu je nepríjemné stretnutie s ňou, trpí jej stretnutie, trpí, keď počuje jej hlas), súd mal za preukázané, že navrhovateľ svoje správanie k odporkyni vôbec nezmenil, resp. neprehodnotil ani dodatočne. Odporkyňa pritom svojím správaním sa k navrhovateľovi nedala na takéto odmietanie, ignorovanie a neprístojné správanie akýkoľvek dôvod. V konaní nebolo preukázané, že odporkyňa by nebola duševne zdravá. Súd preto vyhodnotil správanie sa navrhovateľa k odporkyni ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. V závere súd k námietke navrhovateľa k vierohodnosti vypočutých svedkov uviedol, že svedkyne U. a T. boli priamymi a očitými svedkyňami hrubého správania sa navrhovateľa k odporkyni a preto nemožno prihliadnuť na námietku, že ich výpoveď je sprostredkovaná. Čo sa týka výpovede svedkyne T., súd na jej výpoveď neprihliadol, pretože nebola priamo svedkom verbálneho osočovania, ani fyzických atakov navrhovateľa voči odporkyni.

Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu výlučne v časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o zvýšenie výživného zmenil tak, že odporkyni uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.565,44 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ poukázal na to, že prvostupňový súd správne dospel k záver, že na jeho strane od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov nárastom výdavkov spojených s vekom, ako i v súvislosti s jeho prípravou na budúce povolanie, štúdium na vysokej škole, obdobne ako došlo k podstatnému zvýšeniu príjmov na strane oboch rodičov. Nakoľko sa domáhal zvýšenia výživného za obdobie od 1.11.2006 do 31.5.2011 s prihliadnutím na sumy výživného, ktoré odporkyňa za toto obdobie uhradila (á 67,- Eur, á 100,- Eur), celková pohľadávka navrhovateľa na výživnom za predmetné obdobie je vyčíslená sumou 8.565,44 Eur. Poukázal na to, že odchod matky zo spoločnej domácnosti a rozvod rodičov zanechal na ňom silný traumatizujúci zážitok, navrhovateľ dlho nevedel matke odpustiť, že od nich odišla a nestarala sa o nich v čase, keď ju najviac aj s bratom potrebovali. Súd pritom poukazuje na správanie sa navrhovateľa v čase päť rokov pred návrhom na zvýšenie výživného, kedy bol navrhovateľ v pubertálnom veku a cítil sa zo strany matky odstrčený a nechcený a snažil sa s týmto zdrvujúcim faktom vysporiadať. Toto jeho správanie nemožno nazvať vzorovým správaním sa syna k matke, ale nemožno ho ani nazvať správaním v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že svedkyňa U. na vlastné oči nevidela, že by navrhovateľ odporkyňu opľul, iba jej to odporkyňa povedala. Pokiaľ ide o incident s koláčmi, o ktorom vypovedala svedkyňa T., tento sa mal stať pred podaním návrhu a v čase jeho pubertálneho veku. Odporkyňa pritom nepredložila žiadny dôkaz o tom, že navrhovateľ čo i len náznakom po pubertálnom veku alebo po čase, kedy podal návrh na zvýšenie výživného, konal v rozpore s dobrými mravmi. Podľa neho práve odporkyňa sa chová v rozpore s dobrými mravmi, keďže deťom neposkytla výpomoc a podporu matky pri ich štúdiu, pri ich záľubách a to finančne, psychicky alebo inak. Navrhovateľ požiadal o zvýšenie výživného z dôvodu, že sa objektívne zvýšili jeho nároky, čo uznal i prvostupňový súd, avšak namiesto toho, aby mu matka vyhovela, naopak žiadala vyživovaciu povinnosť zrušiť. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine zdôraznil, že životná úroveň matky sa od posledného rozhodnutia súdu zvýšila takmer o dvojnásobok s poukazom na vzrast jej príjmov. Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že mesačné náklady na jej štúdium na vysokej škole bolo 500,- Eur, navrhovateľovi v tom čase tiež vysokoškolákovi posielala výživné vo výške 67,- Eur. Navrhovateľ vyslovil názor, že ak má byť životná úroveň syna na tej istej úrovni ako je životná úroveň matky, ktorá mala finančné prostriedky na štúdium vo výške 500,- Eur, mal by mať takéto finančné prostriedky k dispozícii aj navrhovateľ a teda v tomto prípade by bolo adekvátne výživné vo výške 650,- Eur. Pokiaľ bol navrhovateľ krátkodobo v

rokoch 2010-2011 brigádnicky zamestnaný, získané finančné prostriedky použil na splatenie a servis auta. Jednalo sa o jeho ojedinelý príjem, ktorý by nemal ovplyvniť vyživovaciu povinnosť rodičov. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu nemá oporu v , ani v platnej judikatúre.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu navrhovateľa predložila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného podľa potvrdil, pričom si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Podľa nej odvolanie je zmätočné, pretože sa podáva proti celému rozsudku, hoci z obsahu vyplýva, že smeruje iba proti výroku, ktorým prvostupňový súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol. Podľa jej názoru odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí nároku na zvýšenie výživného zmeniť, pretože prvostupňový súd sa skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi zvýšenie výživného v požadovanej výške vôbec nezaoberal, pretože návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol. Prvostupňový súd teda vôbec neskúmal odôvodnenosť zvýšenia výživného pre navrhovateľa v požadovanej výške a nevykonal v tomto smere úplne dokazovanie. Podľa odporkyne súd rozhodnutie v napadnutej časti riadne a podrobne zdôvodnil, podrobne popísal, ktoré správanie navrhovateľa považuje za správanie sa v rozpore s dobrými mravmi a na základe toho dospel k záveru, že navrhovateľ sa správal a správa voči odporkyni nemravne, v dôsledku čoho jeho návrh na zvýšenie výživného zamietol. Navrhovateľ v odvolaní pritom účelovo uvádza polopravdy a nepravdy. Je pravdou, že na naliehanie mladšieho syna odišla zo spoločnej domácnosti, keď sa manželstvo začalo rozpadávať a dlhý čas bolo v hlbokej kríze a napätie v rodine bolo neznesiteľné. Napokon však pred začiatkom nového školského roka sa rozhodla vrátiť, pretože navrhovateľ začal študovať na strednej škole a chcela sa o neho starať. Do domu sa však nedostala, pretože práve navrhovateľ spolu s jeho otcom ju z domu vyhodili takým spôsobom, že navrhovateľov otec narážal do jej motorového vozidla a vyhlasoval, že jemu je to jedno, keďže on riadi auto družstevné. Navrhovateľ pritom vykrikoval, že nech „odtiaľ vypadnem“. Nie je pritom pravdou, že navrhovateľ sa správal voči odporkyni zle len v období puberty. Stačí si prečítať jeho návrh na zvýšenie výživného, ktorý je plný invektív a nenávisti voči nej, ako i zápisnicu z pojednávania prvostupňového súdu, kde bez zábran vyhlásil, že odporkyňu úplne ignoruje, že má z nej traumu, že je pre neho cudzí človek, že k nej nič necíti a peniaze si od nej pýta iba z dôvodu, že má na to právo. Poslednou kvapkou v správaní sa navrhovateľa, ktorá ju primäla domáhať sa zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného pre amorálne správanie sa navrhovateľa, bolo vyhlásenie navrhovateľa pred advokátkou odporkyne pred pojednávaním dňa 2.3.2010. Právna zástupkyňa sa vtedy pokúšala o dohodu s navrhovateľom, pričom poukazovala aj na potreby odporkyne a na jej výdavky, na čo navrhovateľ reagoval slovami, že ak matke nestačia peniaze, ktoré zarobí, nech sa ide obesiť. K ďalšiemu incidentu došlo pred niekoľkými mesiacmi, keď odporkyňa spolu so sestrou navštívili matku dieťaťa navrhovateľa v pôrodnici a po tejto návšteve navrhovateľ telefonoval sestre odporkyne tak, že ju veľmi dourážal a oplzlo jej vynadal, v dôsledku čoho sestra o tom nechce dodnes hovoriť. Odporkyni sa neodvážil telefonovať a vynadať jej len z dôvodu prebiehajúceho sporu o výživné. Podľa odporkyne v konaní bolo preukázané, že u navrhovateľa došlo k porušovaniu dobrých mravov značnej intenzity a porušoval ich sústavne od okamihu, kedy odporkyňu spolu s jeho otcom vyhodil z ich rodinného domu. Správanie sa navrhovateľa voči odporkyni ako matke je dlhodobo tak zlé a amorálne, že ho možno charakterizovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Domnieva sa, že dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom túto skutočnosť jednoznačne preukazuje.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda v časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného - a v rozsahu dôvodov odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, výsledky tohto dokazovania správne vyhodnotil a zároveň dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval správne náležité zákonné ustanovenia a tieto i správne vyložil, s poukazom a ust. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku týkajúce sa napadnutej časti. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

I podľa názoru odvolacieho súdu vykonanými dôkazmi nesporne preukázané správanie sa navrhovateľa k odporkyni ako syna k matke, ktorá svojím správaním nikdy a žiadnym spôsobom takéto správanie sa navrhovateľa nevyvolala, nepodnietila a nedala k nemu príčinu, s prihliadnutím na to, že takéto správanie sa odporcu k navrhovateľke je dlhodobé, sústavné a pretrváva dosiaľ, je i podľa názoru odvolacieho súdu nielen správaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ale dokonca správaním, ktoré je v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 43 ods. 2 Zákona o rodine v zmysle ktorého dieťa je povinné svojím rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich a to bez ohľadu na to, či ide o dieťa maloleté alebo plnoleté a bez ohľadu na to, či žije alebo nežije so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že navrhovateľ nielen v období puberty, ale ani dosiaľ neprejavuje voči odporkyni žiadnu úctu, nerešpektuje ju ako matku, naopak chová sa k nej hrubo a s dešpektom. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým preto uzatvára, že priznanie zvýšeného výživného navrhovateľovi od odporkyne by za daných okolností bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto ho s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine nemožno priznať.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou zamietol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného, ako vecne správny s použitím a potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa v spojení s ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle neuplatnila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.