Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2CoPr-21-2012.pdf
PDF · 116.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/21/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpenej Eva Petránová, Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Prešov, Puškinova 16, proti žalovanej Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.01.2011 č.k. 11C 79/2010 - 299 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 30.10.2012 č.k. 11C 79/2010-333 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.
Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 79,58 Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť Eve Petránovej, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou zo dňa 04.02.2010, ktoré bolo žalobkyni doručené 09.02.2010 je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej trvá. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania na účet jej právnej zástupkyne vo výške 617,41 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že už prvším rozhodnutím vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol, avšak poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove vyjadrené v uznesení sp. zn. 2Co 29/2011. Uviedol, že v danom prípade sa javí, že rozhodujúca bola otázka výkladu článku IX. ods. 4 Pracovného poriadku spoločnosti žalovanej a to konkrétne toho, čo sa má považovať za prácu pre makléra. Prvostupňový súd považoval za prácu pre makléra akúkoľvek činnosť vykonávanú žalobkyňou v prospech makléra, teda to, čo by inak mal urobiť maklér. Podľa názoru odvolacieho súdu však takouto činnosťou môže byť len činnosť, ktorou by žalobkyňa získala klienta pre makléra. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s touto argumentáciou odvolacieho súdu, podľa jeho názoru ťažko si možno predstaviť, aby žalovaná mala tolerovať to, že jeho zamestnanec spracúvava poistné zmluvy namiesto iných subjektov. Je síce pravdou, že v pracovnej náplni žalobkyne bolo spracovávanie poistných zmlúv, ale spracovanie poistných zmlúv za makléra podľa súdu prvého stupňa nemôže byť plnením pracovných povinností zamestnanca. Otázka posúdenia intenzity spomínaného porušenia pracovnej disciplíny je už na súde, teda nie je rozhodujúca úprava v pracovnom poriadku žalovanej spoločnosti. Súd prvého stupňa túto posúdil v kontexte s prehlásením žalobkyne nadriadenému o tom, že tak bude postupovať aj naďalej a vo väčšom rozsahu. Odvolací súd sa však s týmto právnym názorom nestotožnil, vyslovil názor, že o prácu pre makléra by išlo vtedy, ak by žalobkyňa získala
klienta pre makléra a zároveň touto činnosťou by získala na úkor žalovanej obohatenie. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa nezískala klienta FM TRADE, s.r.o. (poistený vo vytknutých poistných zmluvách), nakoľko táto spoločnosť bola dlhodobým klientom maklérskej spoločnosti INSIA, s.r.o., ktorú navyše aj písomne splnomocnila ešte v roku 2009 na uzatváranie poistných zmlúv. Nebolo preukázané, že by maklérska spoločnosť INSIA, s.r.o., vyplácala provízie žalobkyni. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ohľadom inej zárobkovej činnosti žalobkyne tak preukázaný nebol. Pokiaľ pri pohovore s nadriadenou žalobkyňa sa vyjadrovala v tom zmysle, že dostáva provízie od makléra, toto tvrdenie možno dať do kontextu so skutočnosťou, že provízie boli vyplácané jej manželovi, ale možno si ho vysvetliť aj ako všeobecné konštatovanie žalobkyne, ktoré mohlo súvisieť s inými poistnými zmluvami pre iné maklérske spoločnosti, keďže túto prax potvrdila samotná žalobkyňa, avšak v tomto spore sú tieto ďalšie poistné zmluvy irelevantné, keďže v okamžitom skončení pracovného pomeru neboli jeho predmetom. Z toho dôvodu súd prvého stupňa žalobe vyhovel a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc, avšak tieto nepriznal v rozsahu ich uplatnenia za 39 úkonov právnej služby v žiadanej výške 2.972,98 Eur, ale len vo výške 614,71 Eur. Uviedol, že mnohé úkony právnej služby, ktoré si vyúčtovala právna zástupkyňa žalobkyne nemožno považovať za účelne vynaložené. V tejto súvislosti poukázal na vyúčtovanie odmeny za úpravu žalobného petitu, čiastočné späťvzatie žaloby, opakované písomné vyjadrenia k žalobe, o ktoré súd žalobkyňu nežiadal a navyše na každom pojednávaní bol daný dostatočný časový priestor na vyjadrenie, ktoré v plnom rozsahu žalujúca strana aj využila. Taktiež nepriznal žalobkyni náhradu trov konania za úkony doplnenie podanie, predkladanie listinných dôkazov, štúdium spisu, návrhy na vykonanie dokazovania, oznámenie o neplatnom skončení pracovného pomeru, výzvu na doplatenie nárokov adresovanú žalovanej, pretože nejde o úkony právnej služby, za ktoré by patrila odmena podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vo vzťahu k návrhu na predbežné opatrenie alebo vyjadrenie k odvolaniu vo veci 8C 72/2010 súd prvého stupňa upozornil, že tieto úkony vôbec zo spisu nevyplývajú a v spise o nich nie je žiadna zmienka. Zrejme ide o rozhodnutie v samostatnom konaní, pričom nebolo preukázané, ako bolo o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnuté. Žalobkyňa si vyúčtovala odmenu aj za opakované konzultácie v sídle EPAK, s.r.o. Ohľadom týchto konzultácií nebol predložený žiaden dôkaz do spisu a navyše niektoré z nich nemožno považovať ani za účelne realizované vzhľadom na už spomínanú zásadu priznávania náhrady len účelne vynaložených trov. Navyše prvá konzultácia sa mala konať ešte pred podaním žaloby, hoci súd priznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, v čom je obsiahnutá aj konzultácia s klientom. Druhá konzultácia sa mala konať po podaní žaloby pred prvým pojednávaním, po prvom pojednávaní sa mali konať dve konzultácie. Súd prvého stupňa teda považoval za účelne vynaložené úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 22.09.2010 a 03.11.2010, 19.01.2011, odvolanie žalobkyne proti rozsudku zo 14.02.2011, účasť na odvolacom pojednávaní 20.02.2012 a účasť na pojednávaní 26.9.2012. K odmene za takto poskytnuté úkony právnej pomoci prvostupňový súd priznával aj tzv. režijný paušál a k celkovej odmene pripočítal aj 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl.
Proti tomuto rozsudku, a to pokiaľ ide o vec samú, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že podľa prvostupňového súdu nebolo v konaní preukázané prepojenie medzi žalobcom, klientom a sprostredkovateľom poistenia, tzv. maklérskou spoločnosťou, ako to naznačil vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd. Žalovaná nepovažuje za správny názor, podľa ktorého je možné za prácu pre klienta považovať len získanie klienta pre makléra a z toho plynúcu odmenu. Podľa žalovanej je potrebné slovné spojenie „práca pre makléra“ vykladať v širšom kontexte a považovať za súčasť tohto pojmu akúkoľvek činnosť vykonanú v prospech makléra zo strany zamestnancov. Tento pojem je potrebné vykladať v kontexte činnosti tak sprostredkovateľa poistenia, ako aj zamestnanca poisťovne, ktorí pôsobia v rámci jedného trhu a je potom len na ich šikovnosti, či na tomto trhu budú alebo nebudú úspešní. Až potom sprostredkovateľ poistenia nedokáže pre tretie osoby zabezpečiť uzatvorenie poistnej zmluvy, je potom len na zamestnancoch poisťovne, aby túto jeho podnikateľskú slabosť využili vo svoj prospech a tým aj v prospech svojho zamestnávateľa, teda žalovanej. Ich úlohou nie je nahrádzať činnosť podriadených sprostredkovateľov poistenia, ktorí fakticky vykonávajú v mene samostatných finančných agentov činnosť pri sprostredkovaní poistných zmlúv. Jedným z listinných dôkazov, ktoré majú potvrdzovať neexistenciu prepojenia medzi žalobkyňou a sprostredkovateľom poistenia, má byť plnomocenstvo zo strany spoločnosti FM GATE, s.r.o., sprostredkovateľovi poistenia. Odhliadnuc od toho, že tento listinný dôkaz nebol zaslaný žalovanej
na vyjadrenie, poukazuje žalovaná na niektoré závažné skutočnosti, ktoré pri hodnotení tohto dôkazu neboli zohľadnené. Žalovaná vykonala pracovný pohovor so žalobkyňou, v ktorom sa vytýkalo závažné porušenie pracovnej disciplíny a následne jej zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru. K uzatvoreniu poistných zmlúv medzi žalovanou a spoločnosťou FM GATE, s.r.o., došlo začiatkom roka 2010 a plná moc zo strany uvedenej spoločnosti bola ešte v roku 2009. Predchádzajúci zákon č. 340/2005 Z.z. rozlišoval medzi tzv. poisťovacím agentom a tzv. poisťovacím maklérom. Tento právny predpis nepripúšťal, aby podnikateľský subjekt vykonávajúci činnosť poisťovacieho agenta vykonával súbežne aj činnosť poisťovacieho makléra. Z toho je podľa žalovanej zrejmé, že ak sprostredkovateľ poistenia v postavení poisťovacieho agenta na základe uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní poistenia uzatvoril poistnú zmluvu s treťou osobou v prospech žalovanej ako poisťovateľa, mohlo mu následne na základe vzájomnej dohody klient udeliť plnú moc za účelom napr. spolupráce pri správe poistenia. Nemožno predpokladať, že by tretia osoba najskôr udelila sprostredkovateľovi poistenia v postavení poisťovacieho agenta plnú moc a až následne by došlo k uzatvoreniu poistenej zmluvy. Preto sa žalovaná domnieva, že plná moc sa nemohla dotýkať poistných zmlúv, uzatvorenie ktorých bolo žalobkyne vytýkané. Táto plná moc sa mohla vzťahovať výhradne len k poistným zmluvám, ktoré sprostredkovateľ poistenia v minulosti uzatvoril v prospech žalovanej a na základe ktorých ako poistník vystupovala spoločnosť FM GATE, s.r.o. a nie poistných zmlúv, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti. Uvedená skutočnosť potom znamená, že žalobkyňa získala pre sprostredkovateľa vo vzťahu k týmto poistným zmluvám spoločnosť FM GATE, s.r.o. a tým vzniklo prepojenie medzi ňou a sprostredkovateľom poistenia. Potvrdzuje to aj tá skutočnosť, že vytýkané poistné zmluvy nesprostredkoval žiadny z podriadených sprostredkovateľov poistenia, s ktorými by spoločnosti INSIA spolupracovala. Skutočnosť, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy nedošlo činnosťou podriadeného sprostredkovateľa poistenia, vyplýva aj z ďalšieho vyjadrenia žalobkyne, ktorá uviedla, že manžel jej zatelefonoval, že je v Bratislave, aby tieto zmluvy pripravila, že príde ekonómka ich firmy pre zmluvy a to sa aj udialo. Je teda zrejmé, že manžel žalobcu ako podriadený sprostredkovateľ poistenia sa nepodieľal na uzatváraní daných poistných zmlúv, keď bol dokonca mimo Prešovský región. Ak žalobkyňa tvrdí, že sprostredkovanie poistných zmlúv vykonal jej manžel, bola povinná toto aj dokázať. Vyjadrenia žalobkyne tak podľa žalovanej potvrdzujú existenciu prepojenia medzi ňou a sprostredkovateľom poistenia, ktorému vo vzťahu k vytýkaným poistným zmluvám vedome získala klienta. Existujúce plnomocenstvo je preto podľa žalovanej bezpredmetné, keďže sa nemohlo vzťahovať na neexistujúce poistné zmluvy. Pokiaľ ide o otázku vyplatenia odmeny zo strany sprostredkovateľa poistenia žalobkyne, nemožno podľa žalovaného z toho, že tento províziu vyplatil jej manželovi usudzovať, že neexistovalo v tomto smere prepojenie medzi ňou a sprostredkovateľom poistenia. Nie je tiež zrejmé, na základe akého titulu vyplatil sprostredkovateľ poistenia províziu manželovi žalobkyne, keď tento reálne žiadne úkony v smere k uzatvoreniu poistných zmlúv nevykonal. Ak žalobkyňa pre neho vykonala danú činnosť, jediná možnosť ako vyplatiť žalobkyni za vykonanú činnosť odmenu bolo poukázať prostredníctvom manžela žalobcu, a to aj vzhľadom na existujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaná zdôrazňuje, že tento listinný dôkaz nebol zaslaný jej na vyjadrenie v kópii, nemala možnosť sa k nemu vyjadriť ako k dôkazu, čím došlo k porušeniu jej procesného práva v podobe odňatia možnosti konať pred súdom. V zmysle týchto dôvodov navrhla žalovaná odvolaniu vyhovieť.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyňa, ktorá navrhla v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu, tak ako bola z jej strany uplatnená a vyčíslená. Žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadom výšky priznaných trov konania a poukazuje na to, že všetky vykonané úkony právnej pomoci boli realizované dôvodne a vo veci samej. Uviedla, že podala návrh na vydanie predbežného opatrenia dňa 30.03.2010 s tým, že išlo o predbežné opatrenie, ktorým sa domáhala vyplatenia pracovnej odmeny vo výške po 400 Eur mesačne do právoplatného skončenia tohto konania. Súd prvého stupňa o predbežnom opatrení rozhodol tak, že tomuto návrhu vyhovel. Odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol, že o trovách konania súvisiacich s konaním o predbežnom opatrení rozhodne v konečnom rozhodnutí súd. S poukazom na takéto rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 27.08.2010 a v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. je súd povinný priznať žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o vydanie predbežného opatrenia. Žalobkyňa tiež považuje všetky poskytnuté úkony právnej pomoci vo veci, tak ako ich vyčíslila a uviedla vo svojej špecifikácii za účelne vynaložené trovy v konaní a za tieto by jej mala patriť odmena v rámci
náhrady trov konania účastníkov v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Má za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom nepriznania trov konania je nedostatočné, nezrozumiteľné a nejasné a nezodpovedá pravidlám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Zdôraznila, že súd môže účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznať trovy podľa § 150 ods. 1 O.s.p. len vo výnimočných prípadoch. Podľa jej názoru je v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak by súd nepriznal trovy právneho zastúpenia, ktoré bola nútená vynaložiť ako žalobkyňa na bránenie práva proti žalovanej, ktorý z pozície zamestnávateľa s ňou neplatne skončil pracovný pomer. Žalovaný zamestnávateľ porušením zákona ukončil neplatne a okamžite pracovný pomer, čím jej znemožnil vykonávať prácu, zasiahol jej nezákonným konaním do základnej existenčnej sféry, ktorou sú pre každého občana zamestnanca ekonomické a sociálne istoty. Ak by neboli priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobkyňa musela, resp. musí vynaložiť na bránenie svojho práva, bola by po druhýkrát postihnutá. Všetky vykonané úkony smerovali k tomu, aby žalobkyňa mohla uniesť dôkazné bremeno a naplniť tak ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, bojovať za stav právnej istoty a domôcť sa svojich práv.
Žalobkyňa sa zároveň vyjadrila k odvolaniu žalovanej pokiaľ ide o vec samú a v časti určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej trvá, navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožňuje sa s rozhodnutím prvostupňového súdu v tejto časti, majúc za to, že bolo rozhodnuté o veci v súlade s platnými právnymi predpismi, súd vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe tohto dokazovania dospel napokon k správnemu rozhodnutiu o veci. Žalovaná strana nepredložila súdu relevantné listinné dôkazy, ktoré by potvrdili, že sa žalobkyňa dopustila hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by malo za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Neboli predložené dôkazy, ktoré by potvrdili, že žalobkyňa vstúpila do rokovania so záujemcami o poistenie, poistné zmluvy vypísala a opatrila identifikačným znakom, ako keby predmetné poistné zmluvy v prospech žalovanej sprostredkoval priamo samostatný finančný agent, resp. jemu podriadený finančný agent. Žalobkyňa si v celom rozsahu plnila svoje povinnosti plynúce z uzatvorenej pracovnej zmluvy, patrila k trom najlepším, tzv. top zamestnancom na Prešovskej pobočke žalovanej a za dobu 6 a pol roka zabezpečila množstvo klientov pre žalovanú, či už vlastnou prácou, sprostredkovaním, resp. spôsobom tak, aby to bol práve subjekt žalovanej, ktorý získa klienta s perspektívou ďalších rokov príjmu na poistnom. Počas celého trvania pracovného pomeru jej nebolo doručené písomné upozornenie v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, vykonávala svoju prácu čestne a zodpovedne v prospech žalovanej, o čom svedčí aj hodnotenie jej zamestnávateľa. Neporušila rozhodne pracovnú disciplínu tak, ako to uvádza žalovaná. Zdôrazňuje, že do náplne poisťovacieho makléra spadá vyhľadávanie a oslovovanie potenciálnych klientov, analýza potrieb klientov, uzatvárania poistných návrhov, servis existujúcich klientov, plnenie obchodnej stratégie spoločnosti a ďalšie. Žiadnu z týchto prác žalobkyňa nevykonávala, nemala z uzatvorených zmlúv žiaden majetkový prospech, naopak žalovaná uzavretím týchto zmlúv získala klienta a to opakovane, čím žalobkyňa ako zamestnankyňa prispela k prosperite žalovanej. K vytýkanému konaniu žalobkyňu neviedli žiadne zištné dôvody, ba práve naopak, jej úmyslom bolo zabezpečiť pre zamestnávateľa udržanie klienta a v priamej súvislosti s tým prospech pre žalovanú. Žalobkyňa nespôsobila žiadnu škodu a na úkor zamestnávateľa sa neobohatila.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania oboch účastníkov dôvodné nie sú.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení platnom k 04.02.2010, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 citovaného zákona, zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 citovaného zákona, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ a aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 citovaného zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania vznikol pracovný pomer pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 31.07.2003, na základe ktorej žalobkyňa pôsobila v organizácii žalovanej vo funkcii regionálneho obchodného zástupcu. Žalobkyňa v rámci plnenia pracovných povinností bola oprávnená predkladať záujemcom o uzatvorenie poistenej zmluvy so žalovanou návrhy poistnej zmluvy, uzatvárať so záujemcami o poistenie poistné zmluvy a vykonávať ďalšie činnosti nevyhnutné k uzatvoreniu alebo k zmene už uzatvorených poistných zmlúv. Pracovnú činnosť žalobkyne samotná žalovaná označovala za činnosť obdobnú finančnému sprostredkovaniu, pričom za výkon tejto činnosti jej patrila tzv. provízia. Základom pre výpočet provízie pri sprostredkovaní uzatvorenia poistnej zmluvy bolo tzv. produkčné poistné z novej obchodnej produkcie, pričom podmienkou na vznik nároku na províziu bola úhrada dohodnutého poistného poistníkom.
Písomným podaním zo dňa 04.02.2010 žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaná považovala za porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce konanie žalobkyne spočívajúce v uzatvorení poistných zmlúv č. 2600010991 a 2600010988 s tým, že na týchto poistných zmluvách označila ako získateľa spoločnosť s obchodným menom uvedeným ako INSIA, čo malo byť v hrubom rozpore s pracovnou zmluvou, čím žalobkyňa mala závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu, keďže sa dopustila konania v rozpore s pracovným poriadkom, ktorý zakazuje prácu zamestnanca spoločnosti pre makléra, resp. inú spoločnosť, i keď má táto spoločnosť podpísanú zmluvu s Komunálnou poisťovňou, a.s., Vienna Insurance Group. Žalobkyňa tiež mala porušiť zákaz inej zárobkovej činnosti zamestnanca, keďže podľa vlastných vyjadrení žalobkyne zo 04.02.2010, za túto činnosť jej spoločnosť INSIA poskytovala províziu.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 09.02.2010.
Ako už bolo v predchádzajúcom štádiu konania uvádzané, povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí nepochybne medzi základné povinnosti zamestnanca, pričom na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a zároveň musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Práve intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri jej rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru má byť vždy výnimočným spôsobom ukončenie pracovného pomeru a jeho použitie sa pripúšťa len v taxatívne určených svojím charakterom vážnych dôvodoch pri preukázanom závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnancom.
Ako preukázalo dokazovanie vykonané v predmetnej veci, žalobkyňa vypracovala sporné dve poistné zmluvy, ktoré boli uzatvorené 11.01. a 12.01.2010, v ktorých bol ako obchodník označený spoločnosť INSIA a poisteným bola obchodná spoločnosť FM GATE, s.r.o., Prešov s tým, že tieto zmluvy vyhotovila žalobkyňa na požiadanie manžela, ktorý pracoval pre INSIU, s.r.o. (maklérska spoločnosť). Spracovanie týchto poistných zmlúv pre maklérsku spoločnosť žalovaná kvalifikovala ako prácu pre makléra a teda aj závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že pre posúdenie tejto veci je podstatnou otázkou výklad článku 9 ods. 4 Pracovného poriadku žalovanej spoločnosti v zmysle toho, čo je potrebné považovať za neprípustnú prácu zamestnanca žalovanej pre maklérsku spoločnosť. V tejto súvislosti už v
predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd vyjadril názor, že o prácu o makléra by išlo v prípade bezpečného zistenia prepojenia medzi žalobkyňou, klientom a maklérskou spoločnosťou, keď zároveň by žalobkyňa touto činnosťou získala na úkor žalovanej obohatenie.
Ako správne zistil súd prvého stupňa, nebolo preukázané, že by žalobkyňa získala klienta - spoločnosť FM GATE, s.r.o., Prešov, ktorá vystupuje ako poistený v sporných poistných zmluvách, keďže táto spoločnosť bola dlhodobým klientom firmy INSIA, s.r.o., ktorú aj splnomocnila v roku 2009 na uzatváranie poistných zmlúv.
Odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k tomuto splnomocneniu dôvodné nie sú. Je zrejmé, že plnomocenstvo bolo udelené dňa 19.03.2009 spoločnosti INSIA, s.r.o., k zastupovaniu vo veciach spracovania návrhov poistných zmlúv, sprostredkovania poistných zmlúv, správy poistných zmlúv a aktívnej pomoci pri vybavovaním nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv a sprostredkovania programov zamestnaneckých výhod. Skutočnosť, že ide o poistníka, s ktorým INSIA, s.r.o., spolupracovala a to aj na základe udeleného plnomocenstva, potvrdil vo svojej výpovedi svedok Z.. H. R., konateľ spoločnosti INSIA FININVENT, s.r.o. a tento zároveň poprel akékoľvek vyplácanie prípadných provízií žalobkyni. Uvádzaná plná moc bola predložená v priebehu tohto konania a to dňa 19.01.2011 (č.l. 199) a stala sa súčasťou spisového materiálu, s ktorým sa súd prvého stupňa oboznámil ešte pred predchádzajúcim rozhodnutím o veci. Pokiaľ ďalej žalovaná poukazuje na existenciu zápisnice o pracovnom pohovore zo dňa 04.02.2010 a tam zaznamenané vyjadrenia žalobkyne (... budem tak robiť ďalej a ešte vo väčšom objeme a množstve...), je potrebné uviesť, že tento zápis vyhotovili doterajší zamestnanci žalovanej a na jeho vypracovaní sa žalobkyňa nepodieľala. Na druhej strane žalobkyňa v konaní poukazovala na to, že tento záznam nebol vyhotovený v jej prítomnosti, podpísala ho bez prečítania a jeho obsah popierala. S ohľadom na nepochybnú závažnosť riešenej situácie, ktorá v ten istý deň vyústila okamžitým ukončením pracovného pomeru so žalobkyňou, v kontexte uvádzaného je nutné hodnotiť aj tieto výpovede a predmetný zápis.
Skutočnosť, že sa žalobkyňa len administratívne podieľala na spracovaní (vypísaní) príslušných poistných zmlúv, so zreteľom na všetky uvádzané okolnosti, nemožno hodnotiť ako prácu pre makléra, prepojenie a súčinnosť medzi žalobkyňou a klientom pri uzatváraní týchto poistných zmlúv preukázané neboli, rovnako nebola zistená iná zárobková činnosť u žalobkyne, a preto dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou neboli dané. Súd prvého stupňa tak správne rozhodol o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a ďalšieho trvania pracovného pomeru.
Podobne správnym spôsobom rozhodol súd prvého stupňa aj o náhrade trov konania účastníkov. S ohľadom na úspech žalobkyne v tomto konaní bolo potrebné o trovách prvostupňového konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyňa má nárok na náhradu vynaložených trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie svojich práv. Súd prvého stupňa správnym spôsobom ustálil, za ktoré úkony právnej pomoci patrí právnej zástupkyni žalobkyne odmena v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne skonštatoval, že viaceré úkony právnej pomoci, ktoré si žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnila a vyčíslila, nemožno považovať za účelne vynaložené. Týka sa to predovšetkým úkonov za úpravu žalobného petitu, čiastočné späťvzatie žaloby, viaceré písomné vyjadrenia sa k žalobe, o ktoré žalobkyňa nebola žiadaná, ďalej ide o úkony týkajúce sa doplnenia podania, predkladania listinných dôkazov, štúdium spisu, návrhy na vykonanie dokazovania, oznámenie o neplatnom skončení pracovného pomeru, výzva na doplatenie nárokov, ktorá bola adresovaná žalovanej. Pokiaľ ide o odmenu právnej zástupkyne žalobkyne za úkony právnej pomoci, ktoré boli realizované v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C 72/2010 o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, je potrebné uviesť, že uznesením súdu prvého stupňa v uvádzanom konaní bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom povinnosti žalovanej uhrádzať žalobkyni mesačne časť pracovnej odmeny 400 Eur mesačne vyhovené, avšak v odvolacom konaní súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol (uznesenie OS Prešov č.k. 8C 72/2010- 53 z 18.05.2010 v spojení s uznesením KS Prešov zo dňa 27.08.2010 č.k. 14Co 39/2010- 115). Išlo o samostatné konanie o nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žalobkyňa úspešná nebola, a preto za tieto úkony právnej pomoci právnej zástupkyni odmena patriť nemôže.
Za účelne vynaložené trovy na strane žalobkyne je tak potrebné považovať úkony právnej pomoci zo strany právnej zástupkyne, a to prevzatie a príprava zastúpenia z 08.02.2010, žaloba z 24.03.2010, účasť na pojednávaniach v dňoch 22.09.2010, 03.11.2010, 19.01.2011, podanie odvolania žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 14.02.2011, účasť na odvolacom pojednávaní 20.02.2012 a účasť na pojednávaní 26.09.2012. Za tieto úkony právnej pomoci patrí právnej zástupkyni žalobkyne odmena v rozsahu 4x 55,49 Eur, 2x 57 Eur a 2x 58,69 Eur, spolu 453,34 Eur. K tejto odmene sa pripočítava aj tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhl.) a to 4x 7,21 Eur, 2x 7,41 Eur a 2x 7,63 Eur, spolu 58,92 Eur, čím celková výška odmeny predstavuje 512,26 Eur. Po pripočítaní 20 % DPH (§ 18 ods. 3 citovanej vyhl.) v sume 102,45 Eur, celková výška trov prvostupňového konania na strane žalobkyne tak dosahuje sumu 614,71 Eur.
Poukazujúc na všetky tieto dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobkyni, ktorá mala úspech vo veci samej, patrí náhrada trov tohto štádia konania. Žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania, ktoré pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc, a to za úkon vyjadrenie sa k odvolaniu žalovanej zo dňa 23.11.2012. Za tento úkon patrí právnej zástupkyni žalobkyne odmena vo výške 58,69 Eur (§ 11 ods. 1 citovanej vyhl.) s tým, že k tejto sume sa pripočítava režijný paušál 7,63 Eur a výška odmeny právnej zástupkyne žalobkyne tak predstavuje 66,32 Eur. Po pripočítaní 20 % DPH v sume 13,26 Eur, trovy odvolacieho konania u žalobkyne predstavujú 79,58 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.