Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_15P-34-2013.pdf
PDF · 68.46 KB
Case nature
Subarea
15P/34/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, sudkyňou JUDr. Máriou Hirjakovou, vo veci starostlivosti o maloletú Y. Q., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa matky E. Q., nar. 2.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX, L. Q., t.č. na neznámom mieste, otec neuvedený, o návrhu H. domova, F. Kubača 7, Michalovce, o určenie výživného, takto
rozhodol:
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej Y. Q., nar. X.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú sumu je matka povinná prispievať na účet Detského domova F. Kubača 7, Michalovce, vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Detský domov Michalovce sa podaným návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 1.2.2013 domáhal voči matke maloletej určenia výživného vo výške 30% zo sumy životného minima počnúc právoplatnosťou rozsudku, poukazujúc na to, že rozsudkom Okresného súdu Plzeň- mesto zo dňa 2.2.2012, sp. zn. 22 Nc 1505/2011 nebolo určené výživné na maloletú Y..
Matka sa k návrhu nevyjadrila.
Kolízny opatrovník navrhol matku zaviazať platením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Plzeň- mesto zo dňa 2.2.2012, sp. zn. 22 Nc 1505/2011, právoplatným dňa 22.3.2012 bola maloletej nariadená ústavná starostlivosť, na výkon ktorej bola umiestnená do Detského domova Michalovce, F. Kubača 7. Matke súd výživné neurčil. Matka sa toho času nachádza na neznámom mieste a jej príjem nie je známy. O maloletú neprejavuje žiadny záujem.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.
Podľa § 81 ods. 2 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Vzhľadom k tomu, že vyššie citovaným rozhodnutím Okresného súdu Plzeň-mesto nebolo matke určené výživné, súd v súlade s ustanovením § 81 ods. 2 Zákona o rodine matku zaviazal prispievať na výživu maloletej minimálnou výškou výživného počnúc právoplatnosťou rozsudku. Minimálna výška výživného v súčasnosti predstavuje sumu 27,126 Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § l46 ods.l písm.a/ O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.